Vatikán 3. novembra (RV) V plnom znení prinášame príhovor pápeža Františka pri stretnutí s verejnými predstaviteľmi Bahrajnu, občianskou spoločnosťou a diplomatickým zborom v areáli Kráľovského paláca v Awali vo štvrtok večer 3. novembra 2022.
Vaše Veličenstvo, vaše kráľovské Výsosti, vážení členovia vlády a diplomatického zboru, ctené náboženské a občianske autority, dámy a páni,
As-salamu alaikum! [Pokoj vám!]
Zo srdca ďakujem Jeho Veličenstvu za láskavé pozvanie na návštevu Bahrajnského kráľovstva, za vrelé a veľkorysé prijatie a za slová privítania, ktoré mi adresoval. Srdečne pozdravujem každého z vás. Túžim odovzdať priateľské a vrúcne slová všetkým, ktorí žijú v tejto krajine: každému veriacemu, každému človeku a každej rodine, ktorú bahrajnská ústava definuje ako „základný kameň spoločnosti”. Všetkým vyjadrujem moju radosť, že som medzi vami.
Tu, kde morské vody obklopujú púštny piesok a impozantné mrakodrapy lemujú tradičné orientálne trhy, sa stretávajú vzdialené skutočnosti: starobylosť a modernosť sa tu prelínajú, história a pokrok sa spájajú a predovšetkým ľudia rôzneho pôvodu vytvárajú originálnu mozaiku života. Pri príprave na túto cestu som sa dozvedel o „symbole vitality”, ktorý charakterizuje túto krajinu. Mám na mysli takzvaný „strom života” (Shajarat-al-Hayat), ktorým by som sa rád inšpiroval a podelil sa o niekoľko myšlienok. Je to majestátny akáciový strom, ktorý prežil stáročia v púštnej oblasti, kde je veľmi málo zrážok. Zdá sa nemožné, aby takýto dlhoveký strom vydržal a prekvital v takýchto podmienkach. Podľa mnohých sa tajomstvo skrýva v koreňoch, ktoré siahajú desiatky metrov pod zem a čerpajú podzemné zásoby vody.
Teda korene: Bahrajnské kráľovstvo sa snaží skúmať a zveľaďovať svoju minulosť, ktorá hovorí o mimoriadne starobylej krajine, do ktorej sa už pred tisíckami rokov sťahovali ľudia priťahovaní jej krásou, najmä vďaka bohatým prameňom sladkej vody, ktoré jej priniesli povesť raja: staroveké kráľovstvo Dilmun sa nazývalo „krajinou živých”. Vychádzajúc z hlbokých koreňov času – až 4 500 rokov nepretržitej ľudskej prítomnosti – vyplýva, ako geografická poloha, sklony jeho obyvateľov a ich obchodné zručnosti, ako aj niektoré historické udalosti poskytli Bahrajnu príležitosť formovať sa ako križovatka vzájomného obohacovania medzi národmi. Preto sa táto zem vyznačuje jedným aspektom: vždy bola miestom stretávania rôznych národov.
To je tá životodarná voda, z ktorej stále čerpajú korene Bahrajnu, ktorého najväčšie bohatstvo žiari v etnickej a kultúrnej rozmanitosti, v mierovom spolužití a tradičnej pohostinnosti jeho obyvateľov. Rozmanitosť, ktorá nie je homogenizujúca, ale inkluzívna, predstavuje poklad každej skutočne rozvinutej krajiny. A na týchto ostrovoch obdivujeme rôznorodú, multietnickú a mnohonáboženskú spoločnosť, ktorá dokáže prekonať nebezpečenstvo izolácie. Je to veľmi dôležité v dnešnej dobe, keď výlučné uzavretie sa do seba a svojich záujmov bráni pochopiť nepostrádateľný význam celku. Avšak, mnohé národnostné, etnické a náboženské skupiny, ktoré tu spolunažívajú, svedčia o tom, že je to možné, že je to nevyhnutné v našom svete, ktorý sa za desaťročia stal globálnou dedinou, v ktorej je síce globalizácia prítomná, ale stále v mnohých ohľadoch je „duch dediny” neznámy: pohostinnosť, záujem o iných, bratstvo. Naopak, so znepokojením sledujeme, ako vo veľkom meradle narastá ľahostajnosť a vzájomné podozrievanie, ako sa rozširujú súperenia a protiklady, o ktorých sa dúfalo, že už sú prekonané, ako sa rozširujú populizmy, extrémizmy a imperializmy, ktoré ohrozujú bezpečnosť všetkých. Napriek pokroku a mnohým občianskym a vedeckým výdobytkom sa kultúrna vzdialenosť medzi jednotlivými časťami sveta zväčšuje a prospešné príležitosti na stretnutie sú nahrádzané zlými postojmi konfrontácie.
Namiesto toho myslime na strom života – váš symbol – a vo vyprahnutých púšťach ľudského spolužitia rozdeľujme vodu bratstva: nedovoľme, aby sa vyparila možnosť stretnutia medzi civilizáciami, náboženstvami a kultúrami, nedovoľme, aby vyschli korene ľudstva! Pracujme spoločne, pracujme pre celok, pre nádej! Som tu, v krajine stromu života, ako rozsievač pokoja, aby som prežíval tieto dni stretnutia a zúčastnil sa na Fóre pre dialóg medzi Východom a Západom za pokojné ľudské spolunažívanie. Ďakujem tým, ktorí pricestovali, osobitným spôsobom najmä náboženským predstaviteľom. Tieto dni predstavujú vzácnu etapu na ceste priateľstva s rôznymi islamskými náboženskými predstaviteľmi, ktoré sa v posledných rokoch zintenzívnilo: bratská cesta, ktorá si pod pohľadom nebies želá posilniť pokoj na Zemi.
V tejto súvislosti vyjadrujem uznanie medzinárodným konferenciám a príležitostiam na stretnutia, ktoré toto kráľovstvo organizuje a podporuje, najmä so zameraním na tému rešpektu, tolerancie a náboženskej slobody. Ide o zásadné témy, ktoré sú uznané v ústave krajiny, kde sa uvádza, že „nesmie existovať žiadna diskriminácia na základe pohlavia, pôvodu, jazyka, náboženstva alebo viery” (čl. 18), že „sloboda svedomia je absolútna” a že „štát chráni nedotknuteľnosť náboženského kultu” (čl. 22). Sú to predovšetkým záväzky, ktoré sa majú neustále premietať do praxe, aby sa náboženská sloboda stala úplnou a nebola obmedzená len na slobodu kultu; aby sa konkrétne uznala rovnaká dôstojnosť a rovnaké príležitosti pre každú skupinu a každého človeka; aby nedochádzalo k diskriminácii a aby sa neporušovali, ale podporovali základné ľudské práva. Mám na mysli predovšetkým právo na život, potrebu zaručiť ho za každých okolností, aj pokiaľ ide o tých, ktorí sú trestaní, a ktorým neslobodno odňať život.
Vráťme sa k stromu života. Postupom času sa z mnohých vetiev rôznych veľkostí, ktoré ho charakterizujú, vytvorila bohatá zeleň koruny, ktorá zväčšila jeho výšku a šírku. V tejto krajine prispelo mnoho ľudí z rôznych národov k pozoruhodnému produktívnemu rozvoju. Umožnilo to prisťahovalectvo, ktoré je v Bahrajnskom kráľovstve jedno z najvyšších na svete: približne polovica obyvateľov je cudzincov a viditeľne sa podieľa na rozvoji krajiny, v ktorej sa napriek tomu, že opustili svoju vlasť, cítia ako doma. Nemožno však zabúdať na to, že v dnešnej dobe je miera nezamestnanosti stále príliš vysoká a existuje veľa dehumanizujúcej práce: to so sebou prináša nielen vážne riziká sociálnej nestability, ale predstavuje to aj útok na ľudskú dôstojnosť. Práca totiž nie je potrebná len na to, aby sme si zarobili na živobytie, ale je nevyhnutným právom na plnohodnotný rozvoj každého človeka a formovanie spoločnosti v ľudskom meradle.
Z tejto krajiny, ktorá je atraktívna pre svoju ponuku pracovných príležitostí, by som chcel pripomenúť naliehavosť celosvetovej pracovnej krízy: často chýba práca, ktorá je rovnako cenná ako chlieb; často je to otrávený chlieb, pretože zotročuje. V obidvoch prípadoch už človek nie je v centre, z posvätného a nedotknuteľného účelu práce sa stáva prostriedok na výrobu peňazí. Preto treba všade zaručiť bezpečné pracovné podmienky hodné človeka, ktoré nebránia, ale podporujú kultúrny a duchovný život; ktoré podporujú sociálnu súdržnosť v prospech spoločného života a samotného rozvoja krajín (porov. Gaudium et spes, 9.27.60.67).
Bahrajn sa v tomto smere môže pochváliť cennými úspechmi: mám na mysli napríklad vôbec prvú dievčenskú školu zriadenú v oblasti Zálivu či zrušenie otroctva. Nech je (táto krajina) majákom pri presadzovaní spravodlivých a stále lepších práv a podmienok v celej oblasti pre pracovníkov, pre ženy i mladých ľudí, a zároveň zaručujúc úctu a pozornosť tým, ktorí sa cítia najviac na okraji spoločnosti, ako sú emigranti a väzni: skutočný, ľudský a integrálny rozvoj sa meria predovšetkým pozornosťou voči nim.
Strom života, ktorý sa osamelo týči v púštnej krajine, mi opäť pripomína dve oblasti, ktoré sú rozhodujúce pre všetkých a ktoré sa týkajú predovšetkým tých, ktorí pri vládnutí nesú zodpovednosť za službu spoločnému dobru. Po prvé, otázka životného prostredia: koľko stromov sa vyrúbe, koľko ekosystémov sa zdevastuje, koľko morí sa znečistí v dôsledku nenásytnej chamtivosti človeka, ktorá sa mu potom vráti! Neustávajme v práci na tejto dramatickej naliehavosti, robme konkrétne a prezieravé rozhodnutia s ohľadom na mladé generácie, skôr než bude neskoro a ich budúcnosť bude ohrozená! Nech je samit OSN o zmene klímy (COP27), ktorý sa uskutoční o niekoľko dní v Egypte, krokom vpred týmto smerom!
Po druhé, strom života so svojimi koreňmi, ktoré z podzemia privádzajú životodarnú vodu do kmeňa a z neho do konárov a potom do listov, ktoré dávajú kyslík stvoreniu, ma núti myslieť na poslanie človeka, každého človeka tu na zemi: umožniť životu prekvitať. Dnes sme však každým dňom viac a viac svedkami činov a hrozieb smrti. Myslím najmä na obludnú a nezmyselnú realitu vojny, ktorá všade rozsieva skazu a vykoreňuje nádej. Vo vojne sa prejavuje tá najhoršia stránka človeka: sebectvo, násilie a lož. Áno, pretože vojna, každá vojna, predstavuje aj smrť pravdy. Odmietnime logiku zbraní a obráťme tento kurz, aby sa obrovské vojenské výdavky zmenili na investície do boja proti hladu, proti nedostatku zdravotnej starostlivosti a vzdelania. V srdci mám bolesť z mnohých konfliktných situácií. Pri pohľade na Arabský polostrov, ktorého krajiny chcem srdečne a s úctou pozdraviť, venujem osobitnú a úprimnú myšlienku Jemenu, sužovanému zabudnutou vojnou, ktorá ako každá vojna nevedie k víťazstvu, ale len k trpkej porážke všetkých. Do svojich modlitieb zahŕňam predovšetkým civilné obyvateľstvo, deti, starých ľudí, chorých a úpenlivo prosím: nech utíchnu zbrane, nech mlčia zbrane, nech zbrane mlčia! Všade a opravdivo sa zasaďme za mier!
V Deklarácii Bahrajnského kráľovstva sa v tejto súvislosti uznáva, že viera, že náboženská viera je „požehnaním pre celé ľudstvo”, základom „svetového mieru”. Som tu ako veriaci, ako kresťan, ako človek a pútnik pokoja, pretože dnes sa od nás viac ako kedykoľvek predtým žiada, a to všade, aby sme sa vážne angažovali za mier. Veličenstvo, kráľovské Výsosti, autority, priatelia, stotožňujem sa teda a chcem sa s vami podeliť s krásnym úryvkom z tejto deklarácie, ako želaním pre tieto vytúžené dni mojej návštevy Bahrajnského kráľovstva: „Zaväzujeme sa pracovať pre svet, v ktorom sa ľudia úprimného presvedčenia spoja, aby odmietli to, čo nás rozdeľuje, a sústredili sa naopak na to, čo nás spája.” Nech sa tak stane s požehnaním Najvyššieho! Shukran! [Ďakujem!]
(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)