Vatikán 31. októbra (RV) Vo štvrtok 3. novembra, sa pápež František vydá na svoju 39. apoštolskú cestu, ktorá ho privedie do Bahrajnského kráľovstva. Bude to vôbec po prvýkrát, čo pápež vstúpi na pôdu tohto ostrovného štátu ležiaceho v Perzskom zálive. Motto pápežovej cesty znie: „Pokoj na zemi ľuďom dobrej vôle“.
Svätý Otec sa v krajine zúčastní na ukončení Bahrajnského fóra pre dialóg, zorganizovaného na tému: „Východ a Západ za ľudské spolunažívanie“. Pápež sa stretne aj s autoritami krajiny a miestnou katolíckou komunitou - s mládežou, biskupmi, rehoľníkmi a kňazmi.
Absolvuje aj ekumenické stretnutie s modlitbou za pokoj. Počas cesty prednesie celkovo sedem príhovorov, vrátane jednej homílie.
Detaily štvordňovej apoštolskej cesty pápeža, ktorá sa uskutoční v dňoch 3. - 6. novembra, predstavili v piatok 28. októbra v Tlačovom stredisku Svätej stolice novinárom.
Návšteva Bahrajnu bude v poradí štvrtou a poslednou tohtoročnou zahraničnou apoštolskou cestou pápeža (po Malte, Kanade a Kazachstane). Do krajiny ho oficiálne pozvali bahrajnské štátne i cirkevné autority.
Apoštolská cesta Svätého Otca bude spojená so spomínaným Bahrajnským fórom pre dialóg, na tému: „Východ a Západ za ľudské spolunažívanie“. Pápež sa zúčastní na jeho ukončení v piatok 4. novembra. Fórum, na ktoré sú pozvaní viacerí náboženskí predstavitelia a významné osobnosti z rozličných krajín, vrátane veľkého imáma káhirského Al-Azharu Ahmeda Al-Tajíba, organizuje tamojšia Moslimská rada starších, Najvyššia rada pre moslimské záležitosti a Centrum pre pokojné spolunažívanie bahrajnského kráľa Hamada.
Krajina chce takto prostredníctvom podujatia budovať mosty dialógu, podporovať globálne spolunažívanie, rozvíjať ľudské bratstvo, medzináboženský dialóg a prispieť k dosiahnutiu pokoja vo svete.
Bahrajn v preklade z arabčiny znamená „kráľovstvo dvoch morí“. Ide o súostrovie v Perzskom zálive pozostávajúce z 33 ostrovov ležiacich medzi Saudskou Arábiou, s ktorou je spojený Mostom kráľa Fahda, a Katarom, s ktorým sa tiež plánuje cestné i železničné prepojenie. Ostrovy majú piesočný či koralový pôvod. Hlavný ostrov má rovnaký názov ako celá krajina - Bahrajn. Ďalšie väčšie ostrovy sú Havar, Umm Nasan, Muharrak a Sitra.
Problémom je tu nedostatok pitnej a vôbec sladkej vody. Neexistujú tu významné rieky či jazerá, ale len zdroje sladkej vody v južnej časti hlavného ostrova. Klíma je suchá, púštna s horúcimi letami a miernou zimou. Dažde sú tu zriedkavé a vyskytujú sa výlučne v zimných mesiacoch.
Hlavným mestom zhruba jeden a pol miliónového Bahrajnu je Manama, v ktorej žije 200 tisíc obyvateľov. V tejto konštitučnej monarchii zhruba polovicu obyvateľstva (46%) predstavujú rodení Bahrajnci, vo zvyšnej časti sú zastúpené najmä ázijské národnosti - Indovia, Arabi, Iránci, Pakistanci, Bengálci či Filipínci. Oficiálnym jazykom je arabčina, používa sa aj angličtina, perzština (farsi), indické jazyky urdu a hindčina, filipínsky jazyk tagalog a iné.
Z hľadiska náboženstva je Bahrajn moslimskou krajinou. K islamu sa hlási 99,8% vlastných občanov a 70% celkového obyvateľstva. Medzi moslimami sú zastúpení šiíti aj sunniti približne na polovicu. Kresťania tvoria 15% obyvateľstva, katolíkov je 160 tisíc (11%), hinduisti predstavujú 10%.
Väčšina kresťanov v Bahrajne sú ľudia, ktorí sem prišli za prácou, osobitne po objavení ložísk ropy. Pochádzajú najmä z Iraku, Turecka, Sýrie, Libanonu, Egypta, Palestíny a Jordánska, ale aj zo Srí Lanky, Indie, Filipín a západných krajín.
Bahrajn je jednou z mála krajín Perzského zálivu, ktorá má lokálnu kresťanskú populáciu - zhruba tisíc veriacich, zväčša katolíkov arabského pôvodu, ktorí do Bahrajnu prišli v rokoch 1930-1950 a získali tu občianstvo. V Bahrajne existujú aj malé židovské a hinduistické komunity.
Aj keď oficiálnym náboženstvom v krajine je islam a platí tu moslimský zákon šaría, kresťanské komunity i iné náboženstvá majú slobodu kultu, na rozdiel od neďalekej Saudskej Arábie. Kraľujúca dynastia Al-Khalifa sa podobne ako krajiny Omán, Katar a Spojené arabské emiráty vybrala cestou podporovania tolerantnej náboženskej politiky a je otvorená medzináboženskému dialógu. Potvrdzuje to i prítomnosť nemoslimských kultových miest, vrátane dvoch katolíckych farností.
V Bahrajn je miestom, kde bol postavený vôbec prvý katolícky kostol v Perzskom zálive. Ide o Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorý stojí od roku 1939 v hlavnom meste Manama. V decembri 2021 bola posvätená katedrála Panny Márie Arábie v meste Awali, ktorá je najväčším katolíckym kostolom na Arabskom polostrove. Pozemok na stavbu daroval súčasný kráľ Hamad bin Isa al Khalifa. Katedrálu posvätil kardinál Tagle, prefekt vatikánskeho Dikastéria pre evanjelizáciu národov.
Svätá stolica a Bahrajn nadviazali diplomatické vzťahy v roku 1999. V Roku 2014 kráľ Hamad navštívil Vatikán, predstavil pápežovi model plánovanej katedrály a pozval ho do Bahrajnu. V rokoch 2020 a 2021 do Vatikánu zavítali kráľovi vyslanci, ktorí pápežovi odovzdali kráľov list s pozvaním, v ktorom vyjadruje aj svoje priľnutie k Dokumentu o ľudskom bratstve podpísanom pápežom v roku 2019 v Abú Zabí.
Katolíci žijúci v Bahrajne spadajú pod Apoštolský vikariát Severnej Arábie so sídlom v Kuvajte, ktorý bol zriadený v roku 2011. Predtým patril Bahrajn do Arabského vikariátu (od roku 1889-1953, potom do Apoštolskej prefektúry a neskôr do Kuvajtského vikariátu).
Do Apoštolského vikariátu Severnej Arábie patria aj veriaci z Kataru, Kuvajtu a Saudskej Arábie. Momentálne je na jeho čele ako apoštolský administrátor Mons. Paul Hinder OFM cap. Apoštolské vikariáty Severnej Arábie a Južnej Arábie patria do Konferencie latinských biskupov Arabského regiónu.
V Apoštolskom vikariáte Severnej Arábie pôsobí momentálne 65 kňazov, prevažne sú to kapucíni. V Bahrajne sú dve farnosti, v ktorých pôsobí 20 kňazov a sedem rehoľných sestier. S výnimkou jednej školy tu Katolícka cirkev nemá vzdelávacie aktivity, ani zdravotné strediská.