Koloseum: Príhovor pápeža Františka na stretnutí „Volanie po mieri“

TK KBS, RV, zk, ak, mh, jb; rp | 27. 10. 2022 09:25



Vatikán 27. októbra (RV) V plnom znení prinášame príhovor pápeža Františka na podujatí „Volanie po mieri“, stretnutí predstaviteľov kresťanských a svetových náboženstiev v utorok 25. októbra 2022 pri rímskom Koloseu.



Vážení predstavitelia kresťanských cirkví a svetových náboženstiev, bratia a sestry, ctené autority!



Ďakujem každému z vás, že sa zúčastňujete na tomto modlitbovom stretnutí za pokoj. Vyjadrujem osobitnú vďačnosť kresťanským predstaviteľom a predstaviteľom iných náboženstiev, vedeným duchom bratstva, ktorý inšpiroval prvé historické zhromaždenie, ktoré si pred tridsiatimi šiestimi rokmi želal svätý Ján Pavol II. v Assisi.



Tento rok sa naša modlitba stala „výkrikom“, pretože dnes je mier vážne narušený, zranený, pošliapaný: a to v Európe, teda na kontinente, ktorý v minulom storočí zažil tragédie dvoch svetových vojen - a teraz sme v tretej. Žiaľ, odvtedy vojny nikdy neprestali prelievať krv a ochudobňovať zem, ale chvíľa, ktorú prežívame, je mimoriadne dramatická. Preto sme vzniesli svoju modlitbu k Bohu, ktorý vždy počuje bolestné volanie svojich detí. Vyslyš nás, Pane!



Mier je v srdci náboženstiev, v ich písmach a posolstvách. V tichu modlitby sme dnes večer počuli volanie po mieri: po pokoji, ktorý je v mnohých regiónoch sveta potlačený, ponížený prílišným násilím, odopretý dokonca aj deťom a starším ľuďom, ktorí nie sú ušetrení hroznej trpkosti vojny. Volanie po mieri je často umlčané nielen vojnovou rétorikou, ale aj ľahostajnosťou. Umlčuje ho nenávisť, ktorá rastie v priebehu boja.



Ale volanie po mieri sa nedá potlačiť: vyviera zo sŕdc matiek, je napísané na tvárach utečencov, utekajúcich rodín, zranených či umierajúcich. A toto tiché volanie stúpa k nebesiam. Nepozná žiadne zázračné formulky, ako sa dostať z konfliktov, ale má nedotknuteľné právo žiadať o mier v mene znášaného utrpenia, a zaslúži si byť vypočuté. Zaslúži si, aby sa všetci, počnúc vládnymi predstaviteľmi, sklonili a počúvali s vážnosťou a rešpektom. Volanie po mieri vyjadruje bolesť a hrôzu vojny, matky všetkých bied.



«Každá vojna zanecháva svet v horšom stave, než v akom ho našla. Vojna je zlyhaním politiky a ľudskosti, hanebnou kapituláciou, porážkou pred silami zla» (Enc. Fratelli tutti, 261). Toto presvedčenie vyplýva z bolestných lekcií 20. storočia a, žiaľ, aj z časti polovice 21. storočia. Dnes sa vlastne deje to, čoho sme sa obávali a čo sme nikdy nechceli počuť: otvorene sa hrozí použitím atómových zbraní, ktoré sa po Hirošime a Nagasaki trestuhodne naďalej vyrábali a testovali.



V tomto temnom scenári, kde, žiaľ, zámery mocných zeme neustupujú spravodlivým túžbam národov, sa Boží plán, ktorý je „myšlienkou pokoja, a nie súženia“ (porov. Jer 29,11), pre našu spásu nemení. Tu je počuť hlas tých, ktorí nemajú hlas, tu sa zakladá nádej maličkých a chudobných: v Bohu, ktorého meno je Pokoj. Pokoj je jeho dar a od neho sme si ho vyprosovali. Tento dar však musíme prijať a rozvíjať my, muži a ženy, osobitne my, veriaci. Nenechajme sa nakaziť zvrátenou logikou vojny, nepadnime do pasce nenávisti voči nepriateľovi. Vráťme mier do centra našej vízie budúcnosti ako ústredný cieľ našich osobných, sociálnych a politických aktivít na všetkých úrovniach. Zneškodňujme konflikty zbraňou dialógu.



Počas vážnej medzinárodnej krízy v októbri 1962, keď sa zdalo, že vojenská konfrontácia a jadrová explózia sú na spadnutie, sv. Ján XXIII. predniesol túto výzvu: „Prosíme všetkých predstaviteľov vlád, aby nezostali hluchí k tomuto volaniu ľudstva. Nech urobia všetko, čo je v ich moci, aby zachránili mier. Ušetria tak svet hrôz vojny, ktorej hrozné následky nemožno predvídať. [...] Podporovať, napomáhať a prijímať dialóg na všetkých úrovniach a v každom čase je pravidlom múdrosti a rozvážnosti, ktoré priťahuje požehnanie neba i zeme“ (Rozhlasové posolstvo, 25. okt. 1962).



Po šesťdesiatich rokoch znejú tieto slová až pozoruhodne aktuálne. Beriem si ich za svoje. Nie sme „neutrálni, ale sme za mier. Preto sa odvolávame na ius pacis ako na právo všetkých riešiť konflikty bez násilia“ (Stretnutie so študentmi a akademickou obcou v Bologni, 1. okt. 2017).



V týchto rokoch bratstvo medzi náboženstvami zaznamenalo rozhodujúce pokroky: „sesterské náboženstvá, ktoré pomáhajú bratským národom žiť v mieri“ (Modlitbové stretnutie za mier, 7. okt. 2021). Čoraz viac cítime, že sme si navzájom bratmi! Pred rokom sme sa stretli práve tu, pred Koloseom, a predniesli sme výzvu, ktorá je dnes ešte aktuálnejšia: „Náboženstvá sa nemôžu používať na vojnu. Iba mier je svätý a nech nikto nepoužíva Božie meno na požehnávanie teroru a násilia. Ak vidíte okolo seba vojny, nevzdávajte sa! Ľudia si želajú mier“ (tamtiež).



A toto je to, čo sa snažíme robiť aj naďalej, každým dňom lepšie a lepšie. Nepodvoľme sa vojne, pestujme semienka zmierenia a dnes opäť vznášajme k nebu volanie po mieri slovami sv. Jána XXIII.: «Nech sa všetky národy zeme spoja a nech v nich prekvitá a vždy vládne vytúžený pokoj» (Enc. Pacem in terris, 91). Nech sa tak stane, s Božou milosťou a dobrou vôľou mužov a žien, ktorých on miluje.



(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News)




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024