Košice 24. októbra (TK KBS) Sviatok svätého apoštola Jakuba, podľa tela Pánovho brata, tento rok pripadol na nedeľu, 23. októbra, ktorú spoločenstvo Cirkvi zároveň slávilo ako Misijnú nedeľu. Pri príležitosti tohto sviatku sa v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku slávi starobylá forma svätej liturgie, inšpirovaná slávením v Jeruzaleme. Jej slávenie človeka odvoláva na najstaršie dejiny kresťanstva. Obrazne povedané, jej slávením sa vracia do večeradla, kde sa po nanebovstúpení Ježiša Krista stretávali apoštoli a neskôr aj prvé spoločenstvá kresťanov.
Byzantská liturgická tradícia pozná okrem anafory svätého Jána Zlatoústeho a svätého Bazila Veľkého aj tú, ktorá sa v liturgických knihách pripisuje svätému Jakubovi, prvému jeruzalemskému biskupovi. V prvom tisícročí kresťanstva bola táto liturgia veľmi rozšírená a slávila sa hlavne v Palestíne a Jeruzaleme, v súčasnosti sa slávi v byzantskej tradícii iba v okruhu 23. októbra. Rôzne hypotézy datujú jej vznik medzi tretie až šieste, prípadne až siedme storočie. Predpokladá sa však, že text bol spracovaný v rôznych etapách a inšpiroval sa v ranokresťanskej liturgickej praxi jeruzalemskej cirkvi, ktorá je podrobne popísaná v katechézach svätého Cyrila Jeruzalemského.
Táto liturgia má mnohé odlišnosti oproti súčasnej známej podoby svätej liturgie. Liturgia katechumenov prebieha v priestore pred ikonostasom, relatívne v strede chrámovej lode, kde je umiestnený stojan pre Evanjeliár, Apoštolár a knihu prorockých čítaní. Tu sa počas liturgie Slova sústreďujú kňazi a diakoni. Čítania sú zoradené z hľadiska dejín spásy. Číta sa text zo Starého zákona, Evanjelium a potom čítanie z apoštolských listov. Po čítaniach nasleduje homília, ktorú prednáša biskup sediac na stolci na vyvýšenom mieste. Liturgia veriacich alebo liturgia Eucharistie prebieha na prestole za ikonostasom, avšak pôvodná prax aj túto časť bohoslužby umiestňuje doprostred chrámu.
Pri štruktúre tejto liturgie je potrebné zdôrazniť aj iné prvky. Tzv. malý vchod – sprievod s liturgickými knihami, je umiestnený ihneď na začiatku liturgie, bez spevu troch antifón – žalmov, ako to vidíme v liturgii svätého Jána Zlatoústeho. Aj tento moment spája túto liturgiu s ďalšími liturgiami sýrskej tradície a naznačuje tiež jej starobylosť.
Prosby diakon prednáša tvárou k ľudu. V ich závere vždy k spomienke na presvätú Bohorodičku pridáva aj spomienku na sv. Jána Krstiteľa, prorokov, apoštolov, mučeníkov a iné starozákonne postavy.
Podľa starobylej tradície sa Eucharistia na liturgii sv. Jakuba rozdáva osobitne, teda najprv veriaci prijíma len telo Kristovo a potom osobitne len krv Kristovu.
Vo večerných hodinách slávil túto liturgiu košický eparchiálny biskup, vladyka Cyril Vasiľ. Spevom ju sprevádzal kňazský Zbor svätého Jakuba. Vladyka Cyril, v homílii, ktorú predniesol, pričom sedel na sedese v katedrálnej lodi, vychádzal z listu svätého apoštola Jakuba. V ňom varuje nie len ranokresťanských veriacich, ale aj kresťanov ďalších tisícročí, o nebezpečenstve jazyka, ktorý podľa slov apoštola, podobne ako kormidlo lode, dokáže ovládať celý kolos človeka. Vladyka prítomným pripomenul, akú veľkú moc má slovo, obzvlášť to, ktoré je vyslovené v hneve, bez premýšľania, a často narobí málo osohu. Ak by človek všetko, čo sa chystá povedať, preosial cez pomyselné sito pravdy, potrebnosti, užitočnosti a prehrešenia proti láske a spravodlivosti voči blížnemu, svet by sa stal oveľa tichším a pokojnejším miestom.
Na záver svätej liturgie zaznela z úst diakona výzva, aby sa veriaci rozišli v Kristovom pokoji, po ktorej sa uprostred katedrály arcibiskup Cyril modlil modlitbu za všetkých, ktorí po vykonaní liturgie odchádzajú upevnení v sile, aby Boh riadil ich cesty a posilňoval v bázni. Pokiaľ veriaci odchádzali do svojich domovov a kňazi sa vyliekali z liturgických rúch Zbor svätého Jakuba spieval zborový nápev Bohorodice Divo raduj sa.
Informovali Martin Mráz a Richard Fučko