Vatikán 21. októbra (RV) Od zdravotníckych pracovníkov neslobodno žiadať, aby usmrcovali. Ľudí na sklonku života treba sprevádzať prostredníctvom rozvíjania paliatívnej starostlivosti. Aj o tom hovoril pápež František pri stretnutí s regionálnymi politikmi zo severofrancúzskej oblasti Cambrai v piatok 21. októbra vo Vatikáne. Pripomenul im úlohu politiky a dôležitosť blízkosti k občanom.
Svätý Otec privítal skupinu predstaviteľov štátnej správy a samosprávy z oblasti Francúzska pri hraniciach s Belgickom. Ide o priemyselnú oblasť, kedysi prosperujúcu vďaka baníctvu, metalurgii a textilnému priemyslu. Tieto odvetvia však v posledných desaťročiach upadli. Pápež povzbudil politikov, ktorí prišli v sprievode cambraiského arcibiskupa Mons. Vincenta Dollmanna, aby nevnímali hospodárske a sociálne výzvy bez vzťahu ku kultúre a etike:
„Hospodárska kríza, žiaľ, znamená aj zbedačenie obyvateľstva v týchto regiónoch. Viem, že tejto výzve čelíte už niekoľko desaťročí. Viem, že okrem prvoradého záujmu o sociálnu oblasť máte na srdci aj kultúrny rozmer vášho regiónu, uvedomujete si, že človeka neživí len chlieb, ale aj hrdosť na svoje korene, ktorú kultúra prináša, a tým pomáha pripomínať každému jeho dôstojnosť.“
Demokracia si vyžaduje od politikov venovať pozornosť potrebám ľudí, a to bez ideológií a nepodliehajúc mediálnemu tlaku. Pápež tu zdôraznil postoj prijatia voči znevýhodneným, zvlášť voči migrantom, a postoj starostlivosti. V súvislosti s celosvetovo rozšírenou mentalitou „použi a odhoď“ pripomenul závažnosť problému eutanázie:
„Pokiaľ ide o starostlivosť, mám na mysli osobitne starostlivosť o starších v domovoch dôchodcov a o ľudí na sklonku života, ktorých treba sprevádzať prostredníctvom rozvíjania paliatívnej starostlivosti.
Zdravotníci majú zo svojej podstaty poslanie poskytovať starostlivosť a úľavu, keďže nemôžu vždy vyliečiť, no nemôžeme od nich žiadať, aby svojich pacientov usmrcovali, čo je tak trochu program kultúry skartovania, vyraďovania: použijem a zahodím to, čo už nepotrebujem.
Ak zabíjame a ospravedlňujeme si to, nakoniec budeme zabíjať stále viac a viac. Ide o geometrickú postupnosť. Odvážim sa dúfať, že o takýchto zásadných otázkach sa bude môcť viesť diskusia v pravde, aby sme život sprevádzali až do jeho prirodzeného konca. A nenechajte sa vtiahnuť do tejto kultúry skartovania, ktorá je tak trochu všade.“