Vatikán 11. októbra (RV) „Synodalita je v plnej miere koncilovou témou,“ a súčasný synodálny proces pokračuje v koncilovej brázde, pripomína posolstvo Generálneho sekretariátu Synody biskupov, vydané deň pred 60. výročím otvorenia II. vatikánskeho koncilu. „Recepcia koncilového magistéria je prebiehajúcim procesom, dokonca v niektorých aspektoch je ešte v počiatkoch,“ uvádza sa v texte.
Posolstvo vydané 10. októbra, rok od otvorenia synodálneho procesu 2021-2023, sa začína zdôraznením úlohy Biskupskej synody ako ovocia a pokračovania Druhého vatikánskeho koncilu:
„Šesťdesiate výročie otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu je momentom osobitnej milosti aj pre synodu, ktorá predstavuje ovocie tohto ekumenického zhromaždenia, ba jedno z jeho „najcennejších dedičstiev“ (František, Apoštolská konštitúcia Episcopalis communio, 15. sept. 2018, 1). Synodus Episcoporum totiž ustanovil svätý Pavol VI. na začiatku štvrtého a posledného obdobia koncilu (15. septembra 1965), čím vyhovel požiadavkám mnohých koncilových otcov.
Cieľom synody bolo a zostáva predĺžiť v živote a poslaní Cirkvi štýl Druhého vatikánskeho koncilu, ako aj podporovať v Božom ľude živé osvojenie si jeho učenia s vedomím, že tento koncil predstavuje „veľkú milosť, z ktorej Cirkev čerpala úžitok v 20. storočí“ (Ján Pavol II., Apoštolský list Novo millennio ineunte, 6. jan. 2001, 57). Táto úloha ešte zďaleka nie je vyčerpaná, keďže recepcia koncilového magistéria je prebiehajúcim procesom, dokonca v niektorých aspektoch je ešte v počiatkoch.“
Posolstvo poukazuje na skutočnosť, že aj jednotlivé synodálne zhromaždenia v priebehu uplynulých desaťročí „boli všetky, každé svojím spôsobom, preniknuté životnou silou koncilu, ktorého učenie zakaždým prehlbovali, odhaľovali jeho potenciál pre nové scenáre, napomáhali inkulturácii uprostred rôznych národov“. V texte posolstva ďalej čítame:
„Aj prebiehajúci synodálny proces, venovaný „synodalite v živote a poslaní Cirkvi“, zapadá do línie koncilu. Synodalita je v plne miere koncilovou témou, aj keď sa tento termín, ktorý vznikol nedávno, v dokumentoch tohto ekumenického zhromaždenia výslovne nenachádza. Magnou chartou synody 2021-2023 je učenie koncilu o Cirkvi, osobitne jeho teológia Božieho ľudu, ľudu, ktorý „žije v podmienkach dôstojnosti a slobody Božích detí, v ktorých srdci prebýva Duch Svätý ako v chráme“ (Vieroučná konštitúcia II. vatikánskeho koncilu Lumen gentium, 9).
Koniec koncov, „spoločenstvo, spoluúčasť a misia“ - pojmy, ktoré si pápež František želal zahrnúť do samotného názvu synodálnej cesty, čím z nich urobil takpovediac kľúčové slová - sú výsostne koncilovými slovami. Cirkev, o akej sme povolaní snívať a ju budovať, je spoločenstvom žien a mužov, ktorých spája jedna viera, spoločný krst a tá istá Eucharistia, na obraz Boha-Trojice: žien a mužov, ktorí sa spoločne, v rozmanitosti prijatých služieb a chariziem aktívne podieľajú na budovaní Božieho kráľovstva s misionárskou túžbou prinášať všetkým radostné svedectvo o Kristovi, jedinom Spasiteľovi sveta.“
-
Posolstvo Generálneho sekretariátu Biskupskej synody pri príležitosti 60. výročia otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu (11. októbra 1962 - 11. októbra 2022)
Šesťdesiate výročie otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu je momentom osobitnej milosti aj pre synodu, ktorá predstavuje ovocie tohto ekumenického zhromaždenia, ba jedno z jeho „najcennejších plodov“ (František, konšt. ap. Episcopalis communio, 15. septembra 2018, 1). Synodus episcoporum (Biskupskú synodu) v skutočnosti zriadil svätý Pavol VI. na začiatku štvrtého a teda posledného obdobia koncilu (15. septembra 1965), čím vyhovel požiadavkám mnohých koncilových otcov.
Cieľom synody bolo a naďalej je previesť štýl Druhého vatikánskeho koncilu do života a poslania Cirkvi, ako aj podporovať v Božom ľude živé osvojenie si jeho učenia s vedomím, že tento koncil predstavuje „veľkú milosť, z ktorej mala Cirkev v 20. storočí veľký úžitok“ (Ján Pavol II., apoštolský list Novo millennio ineunte, 6. januára 2001, 57). Táto úloha ešte zďaleka nie je dokončená, keďže recepcia koncilového učenia je neustálym procesom, dokonca v niektorých ohľadoch je ešte len v plienkach.
Počas týchto desaťročí bola synoda neustále v službe koncilu, čím prispievala k obnove tváre Cirkvi v čoraz väčšej vernosti Svätému písmu a živej tradícii a v pozornom načúvaní znameniam doby. Zhromaždenia synody biskupov – všeobecné riadne, všeobecné mimoriadne a špeciálne – boli každé svojím spôsobom preniknuté životnou silou koncilu, ktorého učenie z času na čas prehlbovali, odhaľovali jeho potenciál tvárou v tvár novým scenárom a podporovali jeho inkulturáciu medzi rôznymi národmi.
Aj súčasný synodálny proces venovaný „Synodalite v živote a poslaní Cirkvi“ ide v línii koncilu. Synodalita ako taká je koncilovou témou, aj keď sa tento termín, ktorý vznikol len nedávno, v dokumentoch ekumenického zhromaždenia koncilu výslovne nenachádza. Magna charta synody 2021 – 2023 je učenie koncilu o Cirkvi, najmä jeho teológia Božieho ľudu, ktorý „žije v podmienkach dôstojnosti a slobody Božích detí, v ktorých srdci prebýva Duch Svätý ako v chráme“ (Lumen gentium 9).
Koniec koncov, „spoločenstvo, spoluúčasť a misia“ – teda pojmy, ktoré sa pápež František rozhodol zahrnúť do samotného názvu synodálnej cesty, čím z nich urobil takpovediac kľúčové slová – sú výsostne koncilové slová. Cirkev, o ktorej sme povolaní snívať a ktorú máme budovať, je spoločenstvom žien a mužov spojených jednou vierou, spoločným krstom a Eucharistiou, na obraz Boha Trojice: spoločenstvom žien a mužov, ktorí sa spoločne aktívne podieľajú na budovaní Božieho kráľovstva, v rozmanitosti prijatých služieb a chariziem a s misionárskym zápalom, aby priniesli všetkým radostné svedectvo o Kristovi, jedinom Spasiteľovi sveta.
Už Benedikt XVI. hovoril, že „synodálny rozmer je pre Cirkev konštitutívny: spočíva v tom, že sa stretávajú ľudia z každého národa a kultúry, aby sa stali jedným v Kristovi a spoločne kráčali za ním, ktorý povedal: ,Ja som cesta, pravda a životʻ (Jn 14, 6)“ (Anjel Pána, 5. októbra 2008). V tej istej perspektíve sa pápež František pri príležitosti 50. výročia ustanovenia Biskupskej synody vyjadril, že cesta synodality, „konštitutívneho rozmeru Cirkvi“, „je cestou, ktorú Boh očakáva od Cirkvi tretieho tisícročia“ (17. októbra 2015).
Vatikán, 10. októbra 2022
Rok pred otvorením synodálneho procesu 2021 – 2023
Preložila: Mária Spišiaková