Vatikán 8. októbra (RV) V nedeľu 9. októbra bude Svätý Otec na Námestí sv. Petra predsedať svätorečeniu. Pri kanonizačnej svätej omši so začiatkom o 10:15 vyhlási za svätých dve osobnosti pochádzajúce z Talianska. Prvým je biskup Ján Krstiteľ Scalabrini, druhým je saleziánsky laik Artemide Zatti. Priblížme si obe osobnosti.
Biskup Ján Krstiteľ (Giovanni Battista) Scalabrini sa narodil 8. júla 1839 vo Fino Mornasco v severotalianskej provincii Como. V roku 1863 bol vysvätený za kňaza a vymenovaný za správcu farnosti na okraji mesta, kde si vyvinul osobitný cit pre sociálne problémy a výchovu mladých ľudí.
Keď mal 36 rokov, v roku 1876, bol vymenovaný za biskupa diecézy Piacenza. Hneď v začiatkoch sa prejavili charakteristické črty celej jeho biskupskej služby: starostlivosť o kňazov a seminaristov, blízkosť k ľuďom, starostlivosť o katechézu, láska k núdznym. S mimoriadnou horlivosťou a prezieravosťou prijal pastoračnú výzvu vysťahovalectva miestnych rodín a robotníkov do Spojených štátov a Južnej Ameriky. Vypracoval a zrealizoval projekt náboženskej pomoci pre migrantov.
So súhlasom pápeža Leva XIII. začala v roku 1887 v Piacenze pracovať Kongregácia misionárov sv. Karola, ktorú založil. Biskup Scalabrini založil aj laické združenie „Svätý Rafael“ na pomoc migrantom pri nalodení a vylodení ktoré v prístavoch. V roku 1895 založil Kongregáciu misijných sestier sv. Karola Boromejského. Vo svojej misionárskej horlivosti v rokoch 1901 až 1904 navštevoval misionárov na miestach ich apoštolátu.
Po návrate z Brazílie sa biskupovi Scalabrinimu zhoršili zdravotné ťažkosti, ktorými už dlhšie trpel, a 1. júna 1905 odovzdal svoju dušu Bohu. Pastoračná horlivosť biskupa Piacenzy, skutočného muža viery, bola prejavom lásky, ktorá ho viedla k rozpoznaniu dôležitosti a komplexnosti fenoménu migrácie v moderných spoločnostiach. Jeho učenie dodnes inšpiruje katolíkov k angažovanosti v prospech migrantov a utečencov, k budovaniu univerzálneho bratstva. V tomto roku si pripomíname aj 25. výročie jeho blahorečenia, ktorému 9. novembra 1997 predsedal pápež sv. Ján Pavol II.
Druhým kandidátom svätorečenia je salezián Artemide Zatti. Narodil sa 12. októbra 1880 v Borette v talianskej provincii Reggio Emilia. Ešte pred dosiahnutím dospelosti celá rodina z dôvodu chudoby emigrovala do Argentíny a usadila sa v prístavnom meste Bahía Blanca. Mladý Artemide navštevoval farnosť, ktorú viedli saleziáni, a zrodila sa v ňom túžba stať sa rehoľníkom.
Ako 20-ročný odišiel do mesta Bernal ako ašpirant. Počas starostlivosti o chorého kňaza sa nakazil tuberkulózou a bol prevezený do Viedmy, kde bola misijná nemocnica. Artemide na podnet saleziánskeho misionára dona Evasia Garroneho sľúbil, že ak sa vylieči, zasvätí svoj život trpiacim. Vyliečil sa na príhovor Márie Pomocnice kresťanov.
Dňa 18. februára 1911 zložil Artemide rehoľné sľuby ako salezián laik a hneď sa pustil do práce s chorými. Najprv rozdával lieky a neskôr viedol celú nemocnicu vo Viedme, predovšetkým tam však pracoval ako ošetrovateľ, ktorého si vážili pacienti aj lekári. Za chorými jazdil po meste na bicykli, oblečený v zástere a s taškou s liekmi a nástrojmi sa jednou rukou držal riadidiel a druhou sa modlil ruženec. Rád slúžil tým, ktorí nemali nič, i v chatrčiach na perifériách. Svojou vernosťou a radosťou si získal každého. Stelesňoval to, čo don Bosco povedal svojim prvým misionárom, ktorí odišli do Ameriky: „Starajte sa najmä o chorých, o deti, o starých a chudobných, a získate si Božie požehnanie a priazeň ľudí“.
V roku 1950 sa u Artemida objavili príznaky vážnej choroby, ktorú hrdinsky znášal až do svojej smrti 15. marca 1951. Dňa 14. apríla 2002 bol Artemide Zatti blahorečený ako prvý „nemučeník“ salezián koadjútor.