K 140. výročiu narodenia P. Vendelína Javorku vydajú pečiatku a lístok

TK KBS, jku, ml; pz | 06. 10. 2022 09:17



Močenok 6. októbra (TK KBS) Pri príležitosti 140. výročia narodenia P. Vendelína Javorku SJ, misionára jednoty medzi katolíkmi a pravoslávnymi, vydal Klub Filatelistov 52-46 Močenok príležitostnú poštovú pečiatku a lístok, ktoré budú od 7. do 17. októbra 2022 na pošte v Močenku, informoval Jozef Kútny z Klubu filatelistov 52-46 Močenok.



Vendelín Javorka sa narodil ako najstaršie z desiatich detí 15. októbra 1882 v Černovej. Študoval v Ostrihome, St. Andrä, Bratislave aj Innsbrucku. V Ríme pripravoval kňazov na misie do Ruska v pápežskom kolégiu, ktoré v lete oslávi 90 rokov od založenia. Do Šanghaja sa dostal ako správca farnosti pre ruských gréckokatolíkov. Desať rokov prežil v sovietskych gulagoch. A napokon záver života strávil v Žiline, kde aj zomrel.



Slovenskí jezuiti sa usilujú udržiavať pamiatku na Javorku a aktualizovať jeho duchovný odkaz, uskutočnili sa aj viaceré odborné sympóziá, dokonca aj v Ríme. Vendelín Javorka nesie viacero prívlastkov: jezuita, misionár, politický väzeň, vzdelanec, spisovateľ, rodák z Černovej, príbuzný Andreja Hlinku. Kňaz, ktorý pokrstil Silvestra Krčméryho a po návrate z gulagov bol s ním – a teda aj s podzemnou Cirkvou – v úzkom kontakte, kvôli čomu ho ďalej sledovala ŠtB.



Vendelín Javorka dostal za úlohu pripravovať sa na misijné účinkovanie v Rusku. Vybudoval a ako prvý rektor viedol v rokoch 1929-1934 pápežské kolégium Russicum, ktoré pôsobí dodnes. Vzhľadom na situáciu v Sovietskom zväze sa Javorka venoval najmä ruským emigrantom, a to v Ríme, v Číne i na Ukrajine. Russicum chápala vtedajšia ideológia a propaganda ako vatikánsku liaheň bojovníkov proti komunizmu a príslušnosť ku kolégiu sa považovala za špionáž.



V roku 1944 Javorku zajala Červená armáda v Bukovine. Bol odvlečený do Sovietskeho zväzu a odsúdený na 17 rokov väzenia. Pravdepodobne vystriedal 11-12 pracovných táborov na severozápadnom Urale. Poloslepý Javorka sa z Ruska vrátil domov na Slovensko 21. apríla 1955. Zvyšok života žil v Žiline v povesti svätosti a vo veľkej úcte kňazov i laikov, o čom napokon svedčil aj jeho priam „manifestačný“ pohreb v čase hlbokého komunizmu, ešte v predjarí roka 1968. Životný osud pátra Javorku vystihol jezuita a životopisec Rajmund Ondruš, ktorý o ňom napísal knihu Z Černovej do Žiliny cez Rím, Šanghaj a gulag (2008). 



Modlitba za blahorečenie Vendelína Javorku



Bože, ty si svojho služobníka Vendelína Javorku ozdobil čnosťami pokornej poslušnosti, misionárskej horlivosti a odovzdanej služby a obety pre jednotu slovanských národov v tvojej Cirkvi.

Prosíme ťa, osláv ho u seba.

Pomáhaj nám aj nášmu malému národu nasledovať jeho príklad a daj nám tešiť sa z jeho modlitby a príhovoru.

Na jeho príhovor vypočuj našu prosbu, ktorú s vierou predkladáme...

A dopraj nám v tej istej viere, horlivosti a obeti vytrvať až do konca.

Skrze Krista, Pána nášho. Amen.



-

Vyslyšania na príhovor služobníka Vendelína Javorku sa dajú nahlásiť na adresu svkprov@jezuiti.sk




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024