Vatikán 3. októbra (RV) „Šport je v Cirkvi doma,“ potvrdil pápež František účastníkom medzinárodného samitu s názvom „Šport pre všetkých: spájajúci, prístupný a šitý na mieru každého človeka“.
Podujatie, na ktorom vystúpil aj prezident Medzinárodného olympijského výboru Thomas Bach, zorganizovali vo Vatikáne v dňoch 29. a 30. septembra dikastériá pre laikov, rodinu a život a pre kultúru a vzdelávanie v spolupráci s Nadáciou Jána Pavla II. Spoločným výstupom je Deklarácia o športe.
Pri audiencii v Aule Pavla VI. účastníkov medzinárodného stretnutia „Šport pre všetkých“ sprevádzali prefekt Dikastéria pre laikov, rodinu a život kardinál Kevin Farell, prefekt Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie kard. Tolentino de Mendonça a kardinál Gianfranco Ravasi, niekdajší predseda Pápežskej rady pre kultúru.
Šport je v Cirkvi doma
Svätý Otec v príhovore dvom stovkám prítomných pripomenul olympijské heslo „Vyššie, rýchlejšie silnejšie“ a spojil ho so štvrtým atribútom: „spoločne“. Zároveň potvrdil veľmi blízky vzťah Cirkvi k športu:
„Je to nepochybne veľký záväzok, výzva, ktorú nikto nedokáže zvládnuť sám. Dobre však viete, že na dosiahnutie vysokých, zápalistých a náročných cieľov - altius, citius, fortius (vyššie, rýchlejšie silnejšie) - treba hrať tímovo, zomknúť sa: communiter (spoločne). Altius, citius, fortius - communiter.
Cirkev je športu blízka, pretože verí v hru a športové aktivity ako miesto medziľudského stretávania, výchovy k hodnotám a bratstva. Preto je šport v Cirkvi doma, najmä v školách a oratóriách alebo mládežníckych centrách.“
Výchova k ľudskej zrelosti
Pápež pripomenul dôležitosť „amatérskeho“ ducha, čiže radostného nadšenectva v športových hrách:
„Rád pripomínam športovcom, dokonca aj profesionálom, aby nestratili „chuť hry“ a vedeli si pri športovaní stále udržiavať „amatérskeho“ ducha: toto je dôležité. Rozmer hry je zásadný, najmä pre tých najmenších: prináša radosť, vytvára družnosť a priateľstvá a zároveň má výchovný charakter. Prostredníctvom športu možno nadviazať pevné a trvalé vzťahy. Šport je tvorcom komunity.“
Správne chápaný šport pomáha obnovovať dôstojnosť človeka, zdôraznil ďalej Svätý Otec:
„Ako športovci môžete pomôcť bojovať proti kultúre vyraďovania, so zmyslom pre výchovnú a sociálnu zodpovednosť. Koľko ľudí, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti, prekonalo nebezpečenstvo izolácie a vylúčenia práve vďaka športu!“
Šport má prispievať k formovaniu zrelých osobností, a musí sa preto vyvarovať rizika, že opustí túto logiku:
„Športu hrozí, že sa stane „mašinériou“ biznisu, profitu, konzumistickej spektakulárnosti, ktorá produkuje „osobnosti“, z ktorých imidžu možno ťažiť. Ale toto už nie je šport. Šport je výchovné dobro, sociálne dobro, a takým musí zostať!“
Šport prístupný všetkým
Pápež František okrem toho zvlášť vyzval k zodpovednosti prijatia všetkých:
„Sme zodpovední za to, aby bol šport dostupný pre všetkých. Je potrebné odstrániť fyzické, sociálne, kultúrne a ekonomické prekážky, ktoré bránia alebo sťažujú prístup k športu. (...) Spolu s dostupnosťou musí existovať aj prijatie.“
„Prijatie znamená umožniť každému, aby sa prostredníctvom športu zapojil, popasoval sa so svojimi limitmi a zužitkoval svoj potenciál. (...) Nikto z vás nie je superman: nie; máte svoje limity a snažíte sa vydať zo seba to najlepšie.“
Na záver stretnutia Svätý Otec prítomným požehnal a povzbudil ich pokračovať v konkrétnych krokoch:
„Som vám v tomto poslaní nablízku a Cirkev vás podporuje vo vašej výchovnej a sociálnej angažovanosti.“
Na záver audiencii vybraní zástupcovia symbolicky podpísali Deklaráciu o športe, ktorá je výstupom z podujatia. Prezidenta Medzinárodného olympijského výboru Thomasa Bacha spolu s generálnym riaditeľom tejto športovej organizácie Christophom de Kepperom prijal pápež František v ten istý deň aj na osobnej audiencii.
Deklarácia o športe
„Šport pre všetkých: spájajúci, prístupný a šitý na mieru každého človeka“ – názov konferencie je zároveň podtitulom spoločnej Deklarácie o športe, vydanej na záver podujatia. Ako čítame v jej texte, „úloha športu v dnešnom svete je výzvou na zmenu, na podporu zrelej sociálnej zodpovednosti na všetkých úrovniach a pre všetkých. (...) Svätá stolica uznáva potenciál, ktorý má šport pre dobro vo svete, ale zároveň si uvedomuje aj jeho nedostatky a v tomto vyhlásení sa snaží riešiť oboje.“
Deklarácia potvrdzuje „rastúci prínos športu k realizácii rozvoja a mieru podporovaním tolerancie a úcty, i jeho prínos k posilneniu postavenia žien a mladých ľudí, jednotlivcov a komunít, ako aj k cieľom v oblasti zdravia, výchovy a vzdelávania a sociálneho začlenenia“.Šport preto vo svojom poslaní musí byť „inkluzívny“, čiže súdržný, dostupný a prispôsobený každému človeku.
Podpisom Deklarácie o športe sa signatári „trvalo zaväzujú“ k trom bodom:
1. vyhýbať sa úzko komerčnému pohľadu na šport,
2. podporovať šport prispôsobený ľuďom žijúcim v zraniteľných podmienkach (konkrétne ľuďom so zdravotným postihnutím, s psychickými ťažkosťami, ženám a dievčatám v zraniteľných situáciách, a ľuďom s ťažkosťami v nových sociologických zmenách) a
3. zamerať sa na sociálnu integráciu prostredníctvom športu (ako napr. u utečencov a migrantov alebo väzňov).
„Šport musí byť bezpečný a plne inkluzívny, aby vydal zo seba to najlepšie. Toto vyhlásenie nie je len deklarovaním zásad, ale verejným aktom (declar-action), výzvou ku konkrétnym činom,“uvádza sa v závere 7-stranového dokumentu. Všetci, ktorí sa s obsahom Deklarácie o športe stotožňujú a chcú sa k nej slobodne pridať, sú pozvaní, „aby sa vo svojom vlastnom kontexte a prostredníctvom svojich vlastných prostriedkov a schopností zaviazali byť nositeľmi zmeny na zlepšenie našej spoločnosti prostredníctvom športu“.