Hniezdne 13. septembra (TK KBS) Farnosť Hniezdne so svojím kňazom sa pripojila k spomienke na obete holokaustu. Ako uviedol miestny farár profesor Peter Olekšák, „nenávistné konanie v minulosti nás môže mobilizovať v súčasnosti k položeniu hrádze nenávisti. Tu a teraz. V našej spoločnosti, v našej komunite, v našej farnosti, v našej obci“.
Aktivity začali miestnom židovskom cintoríne, kde sa prečítali mená nezabudnutých susedov, ktorí boli počas II. svetovej vojny odvážaní do koncentračných táborov. Stretnutie umocňovali texty piesne na židovskom cintoríne: „Domov večný je mojej cesty cieľ“ v prevedení farského spevokolu.
V niekdajšej synagóge bola pre verejnosť sprístupnená výstava židovského obyvateľstva v Hniezdnom. Samotný program vyvrcholil vo farskom kostole sv. Bartolomeja, kde odzneli myšlienky z publikácie: „Kostol sv. Bartolomeja v Hniezdnom v kultúrno-historických súvislostiach od autora Petra Olekšáka.“ Záver patril odprosujúcej modlitbe pred Oltárnou sviatosťou a slávením svätej omše.
Od 19. storočia žila v Hniezdnom (Gňazdách) skupina Židov, ktorí sa živili obchodom. V roku 1850 tu bolo 10 Židov, v roku 1868 počet vzrástol na 25 Židov a v roku 1880 už na 49 Židov. V ďalších desaťročiach sa ich počet zvýšil nepatrne, v roku 1921 tu bolo 57 Židov, v roku 1940 ich bolo 86. Židovská náboženská obec v Gňazdách vlastnila synagógu, cintorín, ale aj mikve, zamestnávala šojcheta (židovský mäsiar, ktorý zabíja koscher), ktorý bol aj kantorom v synagóge a učiteľom náboženstva. Synagóga bola vybudovaná v rokoch 1931 – 1932, nachádzala sa na poschodí dnešného domu č. 118.
Historické osudy židovskej komunity dopĺňajú realistický obraz o dramatickej minulosti Hniezdneho (Gňázd), ďalej kompletizujú tunajšiu historickú pamäť o menej známe kapitoly. Jednou z krívd, ktorá sa udiala aj v tejto farnosti, bola deportácia Židov, ktorú je nutné odsúdiť ako neľudský zločin. Niekdajšiu prítomnosť Židov v Hniezdnom dnes pripomína židovský cintorín nad obcou a tiež pamätná miestnosť v niekdajšej synagóge.