Arcibiskup Bober: Spomíname na hrdinstvo troch košických mučeníkov

TK KBS, ke, ml; pz | 06. 09. 2022 08:35



Košice 6. septembra (TK KBS) Troch svätých košických mučeníkov Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckeho si pripomenuli uplynulú sobotu v košickej Katedrále sv. Alžbety. Eucharistickú slávnosť celebroval košický arcibiskup metropolita Mons Bernard Bober. Homíliu, s ktorou sa prihovoril, prinášame v plnom znení.



-



Drahý brat v biskupskej službe – Marek, bratia v kňazskej a diakonskej službe, milé rehoľné sestry, seminaristi, drahí bratia a sestry v Kristovi!



Stretávame sa po roku pri oslave našich košických mučeníkov. Za ten čas sa odohralo niekoľko udalostí v našej miestnej košickej cirkvi, ktoré nám pomohli oživiť a upevniť našu vieru i duchovný život.



Myslím, že minuloročná návšteva Svätého Otca Františka a zvlášť jeho stretnutie s Rómskou komunitou a s mladými tu v Košiciach, boli pre nás veľkou vzpruhou v čase, keď sme ešte boli paralyzovaní pandémiou.



Aj napriek nevyhnutným obmedzeniach sa návšteva s Božou pomocou vydarila a od samotného Petrovho nástupcu sme dostali veľa živých podnetov a rád, ako sa nevzdať a nerezignovať na ceste za Kristom. Z tejto návštevy sme si vzali k srdcu jedno veľké povzbudenie a zároveň múdre ponaučenie – že Cirkev nemôže prestať pôsobiť a slúžiť ani v pokojných a ani v nepokojných časoch, teda ani v priaznivých a ani v nepriaznivých okolnostiach. Presne tak, ako píše svätý Pavol apoštol Timotejovi: Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod (2Tim 4, 2).



Na jednej strane nám tak pápež ukázal, ako máme byť viac kreatívni a nebáť sa prekážok či protivenstiev, trebárs tých pandemických, a na strane druhej, návštevou Luníka nám dal lekciu lásky k všetkým ľuďom bez rozdielu a bez ohľadu na to, či si našu lásku a pozornosť zaslúžia, alebo nie. Svätý Otec sa venuje nielen ľuďom, ktorí hýbu svetom, ale aj tým, ktorí sú na pokraji a on sa ich zastáva. Takto by sme mali reagovať aj my, na každom mieste a v každej dobe.



Ak sa na chvíľu vrátime k našim trom košickým mučeníkom a bližšie sa pozrieme na dobu, v ktorej účinkovali, môžeme si všimnúť, že aj oni na začiatku 17. storočia stáli pred veľkými otáznikmi, pred veľkými neistotami, podobne ako my dnes. Možno nemali až takú paniku z toho, ako zdražejú energie a kto to zaplatí, no riešili oveľa vážnejšie existenčné otázky. Stáli na prahu konfliktu, ktorý dnes poznáme pod pojmom 30-ročná vojna. Naprieč celou Európou sa prehnala vlna nenávisti a zabíjania. Na tú vojnu si dnes už nespomíname, lebo na vojnu sa zabudlo, ale hrdinstvo troch katolíckych kňazov v Košiciach a ich principiálna vernosť sa spomína a vďačne oslavuje dodnes.



Preto vás, drahí bratia kňazi, prosím, aj vy si zachovajte odvahu a vernosť, na ktorú sa tak skoro nezabudne! Ani po dvoch rokoch nezabúdam na vašu odvahu, s ktorou ste vyrazili do nemocníc slúžiť chorým, a to všetko v čase veľkého strachu z nákazy, ktorá vtedy reálne kosila ľudské životy. Na to sa nezabúda. Zabudne sa na obmedzenia i opatrenia, zabudne sa konšpirácie, ale skutok lásky a duchovnej služby v nepriaznivých okolnostiach bude ešte dlho rezonovať.



A čosi podobné sa stalo aj teraz, keď súčasná vojnová kríza na Ukrajine vyhnala obrovské množstvo rodín z ich domovov. Mnohí z vás ste sa ich ujali na farách a vo farských budovách ako aj u vašich veriacich. Chcem sa vám za to úprimne poďakovať. Podobne ako počas pandémie, aj teraz ste ukázali jednotu s biskupom a so Svätým Otcom. Hoci sa s odstupom času množia negatívne správy a mnohé prifarbené negatívne skúsenosti s utečencami, čo sa dalo čakať, že príde aj táto protireakcia, nedajme sa strhnúť davom, nezapájajme sa do zbytočného štekotu a do politickej obhajoby vojny, či už na jednej alebo na druhej strane. Vojnu s týmito okolnosťami nemožno nijako obhajovať ani schvaľovať. Znova počúvajme čo hovorí Svätý Otec. Sústreďme sa naďalej na pomoc tým, ktorí to naozaj potrebujú, a takých je medzi odídencami i medzi domácimi stále dosť. Ich príbehy a životné kríže, ktoré nesú, nemôžeme bagatelizovať. Ináč si privodíme tvrdosť srdca a podobne ako počas pandémie, budeme podozrievaví, konšpirační a vnesieme medzi seba nejednotu a diabolské rozdelenie.



A naozaj, najviac si škodíme sami, keď nežijeme evanjelium naplno. Vidíte, že pápež sa v súčasnosti nevyhýba ani otázke škandálov v Cirkvi. Aj pre život našej Cirkvi teda platí, že dobrý chýr ide ďaleko, ale zlý sa dostane ešte ďalej.



Verím, že pri nedávnej veľkej udalosti v našej miestnej cirkvi, akou bol odchod kardinála Jozefa Tomka na večnosť, sme sa tiež mohli povzbudiť a Bohu ďakovať za skvelý príklad kňazskej vernosti a odovzdanosti Božej službe. Dôkazy o jeho vernosti a nezlomenom charaktere, ako spomenul kardinál Dominik Duka počas svojho príhovoru na pohrebe, zachytávajú záznamy vtedajších spravodajských služieb komunistického režimu, ktoré striehli na každý jeho chybný krok. On sa však nenechal zlomiť. Nezľakol sa ani pred zastrašovaním, a nezlomili ho ani ponúkané výhody.



Výhody sú niekedy na prekážku v našej kňazskej službe. Aj od týchto vecí musíme byť slobodní, milí bratia. Svätý Otec František varuje pred pokušením návratu ku klerikalizmu. A v tomto postoji nás aj v našej Košickej arcidiecéze upevnili závery zo synodálnych konzultácií. Naši veriaci v rámci budovania spoločenstva, spoluúčasti a úlohy misie, vnímajú ako veľký problém osobu kňaza, ktorý si na niečom prehnane zakladá – viac ako na evanjeliu. Popredné miesta, honor, či dekor, návrat okázalých kazúl či širokých zdobených sedílií – aj toto sú reálne pokušenia v našich radoch. Čo by sme si však takýmto prístupom chceli dokázať? Služba lásky a služba modlitby je dôležitejšia než vonkajškové prejavy, ktoré sa zvyknú uplatňovať na základe akéhosi zákona zásluhovosti.



V našich košických mučeníkoch sme dostali krásny príklad pokory, odovzdanosti a vernosti. Aj po 400 rokoch si zaslúži uznanie a obdiv. Toto je skutočná ozdoba duchovného života a tradície našej miestnej košickej cirkvi. Vo vernosti Bohu a Svätému Otcovi našli títo naši hrdinovia najlepší spôsob ako ohlasovať evanjelium ešte aj po svojej smrti.



Drahí bratia a sestry! Modlite sa za nás, za svojich kňazov, aby sme zostali verní, ak treba, až na smrť! Nech máme silu vytrvať a vždy dosť pokory vedieť sa aj vrátiť, ak by sme zablúdili. Nech sa aspoň v niečom podobáme našim košickým kňazským vzorom, ktoré sme dostali v Markovi, Melicharovi a Štefanovi. Spolu s Božou Matkou Pannou Máriou nech za nás orodujú, aby sme pochopili, že všetci sme iba pútnikmi na tejto zemi, ktorá nám v skutočnosti nepatrí. Naša ozajstná vlasť je v nebi. 



Preto majme milosrdenstvo s trpiacimi a hľadajúcimi. Preukážme priazeň a dobrotu voči tým, čo v kríze hľadajú útočisko, záštitu a pomoc pred našimi dverami. Namiesto strachu a nevôle, utvrdzujme sa vo viere v Ježiša, v úprimnom a živom vzťahu s ním, lebo živá viera nedovolí srdcu zatvrdnúť. Amen.



-



Troch svätých košických mučeníkov si pripomíname v liturgickom kalendári 7. septembra. Boli umučení 7. septembra 1619 v Košiciach počas povstania Gabriela Betlena. Boli obeťami bojov medzi protestantmi a katolíkmi v období vojen s Osmanskou ríšou. Svätý Ján Pavol II. ich 2. júla 1995 počas svojej návštevy v Košiciach vyhlásil za svätých.



Zdroj: Košická arcidiecéza




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024