Vatikán 19. augusta (RV CZ) V piatok 19. augusta denník L'Ossevatore Romano uverejnil úryvky z homílie prefekta Dikastéria pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju, ktorú predniesol na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie v jezuitskej rezidencii svätého Petra Kanízia v Ríme.
„Násilie, ktoré zrodilo Osvienčim, žiaľ, nepatrí do tragickej minulosti: o to viac je vhodné s nádejou pripomínať svedectvo svätého Maximiliána Kolbeho. Práve v krutom systéme tohto neslávne známeho tábora, „v najtemnejšej hodine“, tento poľský rehoľník „nestratil zo zreteľa cieľ svojej cesty, a hoci jeho telo bolo ohrozované krutým násilím, jeho duch nebol zbavený nádeje na dosiahnutie neba".
Kardinál Michael Czerny, prefekt Dikastéria pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju, sa chcel počas svätej omše, ktorú celebroval na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie v jezuitskej rezidencii San Pietro Canisio v Ríme, podeliť o svoju osobnú skúsenosť z nedávnej návštevy Osvienčimu.
„Mnohí z vás vedia, že som nedávno navštívil koncentračný tábor Auschwitz, kde som zažil intenzívny zážitok, ktorý si uchovávam v srdci ako dar milosti,“ zveril sa kardinál Czerny vo svojej homílii.
„Pripomína mi to epizódu zo života svätého Maximiliána Márie Kolbeho, ktorá sa odohrala 14. augusta 1941, v deň jeho smrti, a ktorej svedkom bol jeho kat na súdnom procese. Keď Kolbe dobrovoľne zaujal miesto iného väzňa a štrnásť dní trpel hladom a smädom v bunkri bloku 11, ktorý som tiež navštívil, v okamihu, keď mal dostať injekciu smrteľného jedu, obrátil sa na nacistického zdravotného poručíka a spýtal sa ho: "Čo je za deň?" Kvôli izolácii a ťažkostiam stratil pojem o čase. Keď v odpovedi počul, že je 14. augusta, svätý Maximilián Kolbe s úsmevom zvolal: "Aké krásne! Je vigília Nanebovzatia Panny Márie: zajtra budem s ňou sláviť v nebi!“
„V Márii Nanebovzatej,“ vyhlásil kardinál Czerny, "sa naše ľudstvo usiluje a snaží o raj, nachádza silu a odvahu kráčať k Otcovmu domu. Pre ňu sa otvorilo nebo, ktoré sa už nikdy nezavrie, aby všetky Božie deti mohli byť vzaté za jej ruku a sprevádzané do prítomnosti Najvyššieho „v hodine smrti“. Aj my by sme si mali pestovať rovnaký duchovný postoj: žiť každý deň, akoby sme boli v predvečer stretnutia s Kristom, na prahu večnosti. Okrem toho,“ zdôraznil prefekt vatikánskeho dikastéria.
„Boží ľud už od prvých storočí intuíciou viery - sensus fidei fidelium - s prenikavou jasnosťou vnímal, že v Márii je predznamenaný konečný cieľ, ktorý čaká každého živého človeka: vzkriesenie tela, nový život v Kristovi s telom i dušou. A táto pravda viery, ktorú Cirkev vždy uchovávala vo svojej vernej pamäti a ktorú slávime na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, je pripomienkou budúcnosti, anticipáciou toho, čo má prísť; je to naša budúcnosť prežívaná v prvotinách.“ (Zdroj: RV CZ)