Ukrajina 15. augusta (TK KBS) Akt zasvätenia Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ktorý urobil Svätý Otec spolu s biskupmi sveta, „musíme obnovovať každý deň.“ Aj toto sú slová apoštolského nuncia na Ukrajine Mons. Visvaldasa Kulbokasa, ktorý bude v pondelok 15. augusta v Odese predsedať svätej omši v rímskokatolíckej katedrále Nanebovzatia Panny Márie. Počas nej bude korunovaný obraz presvätej Bohorodičky zlatou korunou, ktorú nedávno požehnal pápež František pri generálnej audiencii vo Vatikáne.
S arcibiskupom Visvaldasom Kulbokasom sa v tejto súvislosti rozprávala redaktorka Ukrajinského oddelenia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News Svitlana Duchovyčová:
- Aký je význam spomenutého sviatku pre Ukrajincov? Pôjde o nové zverenie krajiny Panne Márii?
Ako viete, toto obdobie vojny na Ukrajine je veľmi náročné a nie je ani možné vypočuť si všetky svedectvá o tomto konflikte. Práve som počúval jedného profesora, ktorý žil v Mariupole: tam je všetko stratené. Je tu veľká bolesť, veľké utrpenie a Matka Božia je v takto dramatickom čase tou, ktorá nás chráni. Je tu mnoho aspektov. Jedným z nich je to, čo ste spomenuli: hoci akt zasvätenia Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie urobil Svätý Otec spolu s biskupmi sveta, tento akt zasvätenia nás, Ukrajiny a sveta obnovujeme a musíme ho obnovovať každý deň. Keď vidíme takúto dramatickú situáciu, nemáme inú možnosť ako obracať sa na Matku Božiu, našu ochrankyňu.
V takejto dramatickej vojne na celej Ukrajine – a v tomto čase najmä v regiónoch Mykolajiv, Charkov, Záporožie a Odesa – sme každé ráno, keď sa zobudíme, vďační Pánovi za život, za dar nového dňa. Toto nás každý deň núti k intenzívnejšiemu duchovnému životu. Preto aj ja veľmi intenzívne prežívam sviatok Nanebovzatia Panny Márie, pretože nám ukazuje to nebo, ku ktorému smerujeme. A aj keď stratíme tento ľudský život, zostane nám nebo, naša veľká túžba. Bude to okamih nášho zjednotenia s Božou Matkou a s celým nebom.
Prosíme Božiu Matku, aby nás chránila na tele i na duchu. Situácia je dramatická, dochádza k toľkým krutostiam, sú tu mučenia, sú tu dokonca úmyselné útoky na sanitky, nemocnice, deti: také zverstvá, že človek má pokušenie rozčúliť sa a stratiť vnútorný pokoj tým, že sa naplní nenávisťou. Počul som mnohých kňazov hovoriť: „Áno, musíme sa veľa modliť, aby sme sa nestali rovnakými ako agresor, aby sme sa nestali rovnakými ako tí, ktorí rozsievajú smrť, pretože ak sa obeť naplní nenávisťou, z duchovného hľadiska prehrala.“ Preto je táto modlitba aj chvíľou, v ktorej prosíme Pannu Máriu o príhovor, aby naše srdcia neboli naplnené nenávisťou, ale odvahou, trpezlivosťou, duchom mučeníctva a dôverou v Pána.
- V istom zmysle pápež sprevádza tento moment, pretože 3. augusta na záver generálnej audiencie požehnal korunu, ktorá bude umiestnená na hlavu Nanebovzatej Panny Márie v Odeskej katedrále. Aký význam majú v tomto vojnovom období tieto gestá, ktoré spájajú Petrovho nástupcu s miestnymi cirkvami?
Tieto gestá patria k tradícii Cirkvi: v najslávnostnejších chvíľach sa od pápeža žiada požehnanie, a to zvlášť požehnanie korún, venovaných Panne Márii. Vieme, že Svätý Otec pri každej možnej príležitosti opakuje svoju modlitbu a výzvu celému kresťanstvu a svetu, aby sa modlili za Ukrajinu, aby sa modlili za mier: jeho srdce je s ukrajinským ľudom, ktorý trpí. Vieme teda, že táto koruna, ktorá prišla z Ríma po požehnaní Svätým Otcom, je veľmi konkrétnym znakom – plným empatie, vychádzajúcim zo srdca – je modlitbou Svätého Otca. Je to veľké znamenie zjednotenia celej Cirkvi a nás samých so Svätým Otcom. A v jednote sme silní.
- Dnes pozornosť na vojnu trochu opadá, niektorí sa obávajú, že svet na ňu zabudne. Aká je humanitárna situácia v krajine?
Z ľudského hľadiska je pochopiteľné, že svetlá reflektorov vo svete trochu pohasnú. Kardinál Zenari, ktorý je nunciom v Sýrii, mi tiež povedal niečo podobné: situácia tam je naďalej dramatická, ale svet o nej už nehovorí. Tu na Ukrajine sú vysídlené rodiny, ktoré mi hovoria, aké ťažké je takto žiť, a snažia sa pochopiť, či je možné vrátiť sa do svojich domovov a hovoria: „My sa tam vrátime“. A to aj napriek tomu, že často sú tam rodiny, ktoré už celé mesiace nocujú vo svojich autách. Nechcú ísť do zahraničia a stále dúfajú, že sa budú môcť vrátiť do domovov.
Je ťažké žiť bez dostatku jedla, bez práce, bez domova, tráviť noci v aute, pretože aj napriek toľkým humanitárnym iniciatívam a veľkej pomoci nie je možné uspokojiť potreby všetkých, pretože rozsah je veľmi veľký, aj pri veľkom úsilí. Takže je tu problém žiť v ťažkých podmienkach, cítiac sa osamelo. Preto Svätý Otec pri každej príležitosti opakuje, aby svet aspoň v modlitbe, aspoň srdcom nezabudol na toľko rodín, ktoré prechádzajú tak ťažkým časom. A to sa netýka len Ukrajiny, ale aj ďalších krajín.
Dokonca aj mnohí novinári mi hovoria, že tí, ktorí nevideli situáciu priamo na mieste, majú problém pochopiť jej dramatickosť. A chcem vyjadriť vďaku mnohým novinárom, ktorí chodia do veľmi rizikových miest, ako je Mykolajiv, Odesa, Záporožie, aby na vlastné oči videli, ako sa tam žije.
- Vy budete v Odese, odkiaľ odišli prvé lode s obilím. Pápež František pri modlitbe Anjel Pána 7. augusta povedal, že „táto udalosť je tiež znamením nádeje“ a vyjadril nádej, že „nasledujúc túto cestu by sa mohli ukončiť boje a dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier“.
Svätý Otec nie je politik, ale duchovný pastier. Keď nás Svätý Otec vyzýva, aby sme verili v možnosť dialógu napriek tomu, že tu na Ukrajine chápeme, že skutočné rokovania je naozaj veľmi ťažké predvídať – práve preto, že situácia je taká dramatická a ľudská logika nám hovorí, že tvárou v tvár takej krutej vojne je ťažké predvídať, že zo dňa na deň tí, ktorí začali vojnu, Rusko, zmenia svoj postoj – keď pápež, ako hovorím, opakuje svoju výzvu na dialóg, niečo, čo sa nám zdá ľudsky nemožné, ak sme veriaci ľudia, dúfame aj v nemožné a zverujeme túto výzvu, túto modlitbu nielen ľuďom, ale samotnému Bohu.
Pokiaľ ide o lode s obilím, ktoré odišli, aj tu vidíme, že to bol veľmi namáhavý krok, pretože Ukrajina nemohla podpísať žiadne priame dohody s Ruskom. Dohody boli podpísané na rôznych úrovniach medzi Ukrajinou a niektorými partnermi, ktorí potom nepriamo umožnili kontakty s Ruskom, aby sa mohol zorganizovať vývoz obilia. Tento krok bol teda dosiahnutý veľmi namáhavým spôsobom, ale ako povedal pápež, je to niečo pozitívne na celosvetovej i miestnej úrovni. Je to teda znamenie nádeje.
Chytáme sa aj malých krokov. Niekedy, keď nemôžeme, ako napríklad teraz, nájsť okamžité spôsoby, ako zastaviť vojnu, zameriavame sa na humanitárne aspekty, aby sme otvorili určitú štrbinku na kontakty. Je dôležité urobiť všetko, čo je v ľudských silách, aby sa vytvorila atmosféra ak nie dialógu, tak aspoň kontaktu. Preto si myslím, že najdôležitejšie posolstvo Svätého Otca spočíva v tomto. (Zdroj)