Poľsko 9. septembra (E-kail) Ten, kto hľadá pravdu, hľadá Boha, bez ohľadu na to, či si to uvedomuje alebo nie. Bola o tom presvedčená Edita Steinová – sv. Terézia Benedikta od Kríža. 9. augusta si pripomíname 80 rokov od smrti tejto Židovky, filozofky, karmelitánky a mučenice, jednej zo spolupatróniek Európy. Deviateho augusta 1942 bola Edita Steinová spolu so sestrou Rosou zavraždené v plynovej komore nemeckého vyhladzovacieho tábora Auschwitz. Výročnú slávnosť s bohatým programom pripravuje Centrum dialógu a modlitby v Osvienčime.
Súčasťou programu budú modlitby v ruinách plynových komôr a krematórií na území bývalého nemeckého koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, medzinárodný virtuálny modlitebný most a bdenie v karmelitánskom kláštore. Svätú omšu v kláštore karmelitánok v Osvienčime bude celebrovať kardinál Michael Czerny.
Výročných slávností sa zúčastnia aj členovia Spoločenstiev Edity Steinovej z Poľska, Rakúska, Nemecka a Holandska a tiež mládež z Poľska.
„Bola veľkou dcérou židovského národa a veriacou kresťankou medzi miliónmi nevinných, umučených ľudí ” – hovoril počas jej blahorečenia v roku 1987 Ján Pavol II. Pápež zdôraznil, že „ako Benedicta a Cruce (Benedikta od Kríža) túžila spolu s Kristom niesť kríž za spásu svojho národa, svojej cirkvi, celého sveta ”.
Ako filozofka a vedkyňa celé roky hľadala iba rozumové poznanie. Keď končila základnú školu vo veku 14 rokov, považovala sa za ateistku. K obráteniu ju priviedlo nekompromisné hľadanie pravdy, stretnutie s horlivými veriacimi kresťanmi a čítanie diel sv. Terézie z Ávily.
Edita Steinová sa narodila v októbri 1891 vo Vroclave ako najmladšie dieťa v mnohodetnej rodine židovského kupca. Vo Vroclave, Göttingene a Freiburgu študovala filozofiu, germanistiku, históriu a psychológiu. Titul doktora dosiahla v roku 1916 u Edmunda Husserla, neskôr bola jeho asistentkou. Jej žiadostiam o habilitáciu nikdy nebolo vyhovené. Priatelila sa okrem iného s Martinom Heideggerom a Romanom Ingardenom, verila iba v rozum a považovala sa za ateistku.
Jej životná cesta sa radikálne zmenila v lete roku 1921, keď navštívila svojich priateľov. Keď raz večer zostala v ich dome sama, na polici s knihami náhodou narazila na knihu sv. Terézie z Ávily. Vo svojej autobiografii neskôr spomínala, že tou knihou bola unesená, čítala ju celú noc. „Keď som tú knihu zatvorila, povedala som si: to je pravda!“ - vyznala.
Po prečítaní knihy sa rozhodla stať sa katolíčkou, dať sa pokrstiť a potom sa stala karmelitánkou, podobne ako svätica z Ávily. Možno Edita Steinová našla podobné črty medzi sebou a sv. Teréziou, pretože táto španielska svätica bola tiež rozorvaná medzi svetským a duchovným svetom a za jediné východisko z krízy si vybrala obrátenie a neskôr vstup do kláštora.
Už o deň neskôr si Edita Steinová kúpila katechizmus. O svojom obrátení s nikým nehovorila. Raz sa po prvýkrát zúčastnila na svätej omši. Po nej išla za kňazom a poprosila ho, aby ju pokrstil. On to však odmietol s vysvetlením, že dospelí ľudia sa na prijatie sviatosti musia istý čas pripravovať. Napokon bola Edita Steinová pokrstená 1. januára 1922 a prijala mená Terézia Hedviga, na pamiatku sv. Terézie z Ávily a svojej krstnej matky Hedvigy. Toho istého dňa prijala aj sviatosť eucharistie. Mala vtedy 31 rokov.
Vďaka svojmu duchovnému sprievodcovi začala pracovať v škole vedenej sestrami dominikánkami v Speyeri. V kláštore si prehlbovala svoj duchovný život. Na jar 1932 sa stala docentkou na Nemeckom pedagogickom inštitúte v Münsteri. Bývala v rehoľnom dome, obedy jedávala spolu so študentmi, čo vtedy nebolo samozrejmé.
Dejiny sveta sa však drasticky zmenili v roku 1933, keď sa vlády v Nemecku ujali národní socialisti. Nový zákon neumožňoval, aby boli učiteľmi a štátnymi úradníkmi osoby neárijského pôvodu, zvlášť Židia. Edita Steinová rýchlo pochopila, že sa prenasledovanie Židov zintenzívni a že dôjde aj k obmedzovaniu slobôd – takisto v prípade jej práce v meste Münster. Chcela prispieť k ochrane Židov pred hitlerovským terorom a v roku 1933 chcela ísť do Ríma a osobne požiadať pápeža Pia XI. o vyhlásenie encykliky proti prenasledovaniu Židov. Cesta sa síce neuskutočnila, ale napísala pápežovi v tejto veci list.
Na jeseň roku 1933, vo veku 42 rokov, vstúpila do karmelitánskeho rádu v Kolíne nad Rýnom, 15. apríla 1934 si obliekla rehoľný odev a prijala rehoľné meno Teresia Benedicta a Cruce – sestra Terézia Benedikta od Kríža. V roku 1938 zložila večné sľuby.
Keď 10. novembra 1938 počas tzv. krištáľovej noci Nemci vypaľovali synagógy a židovské domy a obchody, bola si Edita Steinová ako katolíčka a rehoľná sestra vedomá svojho židovského pôvodu, o ktorom sa všeobecne vedelo. Preto sa bála, že to môže priniesť problémy kláštoru v Kolíne nad Rýnom. Preto plánovala odísť do kláštora v Betleheme, ukázalo sa však, že jej výjazd nie je možný. Na Silvestra v roku 1938 odcestovala do karmelitánskeho kláštora v holandskom meste Echt, kde strávila viac ako tri roky.
Ani tam sa však nemohla cítiť bezpečne, pretože hitlerovci obsadili ten región a začali s prenasledovaním Židov. Napriek protestu biskupov dňa 2. augusta 1942 hitlerovci zatkli všetkých rehoľníkov a rehoľníčky židovského pôvodu, vrátane Edity Steinovej a jej sestry Rosy, ktorá sa pred niekoľkými rokmi takisto stala katolíčkou a žila v karmelitánskom kláštore v Echte.
Po krátkom pobyte v dočasnom tábore bol transport poslaný do nemeckého koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Zakrátko potom, 9. augusta 1942, boli Edita Steinová a jej sestra Rosa zavraždené v plynovej komore.
Pápež Ján Pavol II. počas návštevy Kolína nad Rýnom v roku 1987 vyhlásil Editu Steinovú za blahoslavenú a kanonizoval ju 11. októbra 1998 v Ríme. O rok neskôr sa stala jednou zo spolupatróniek Európy, spolu so sv. Brigitou Švédskou a sv. Katarínou Sienskou. Pri tejto príležitosti pápež povedal, že sv. Terézia Benedikta od Kríža je „symbolom drám, ktoré Európa zažila v tomto storočí”.
Edita Steinová po sebe zanechala veľa filozofických a duchovných dokumentov. Najdôležitejšie sú „Problém empatie“, „Časné a večné bytie“ a nedokončené dielo „Veda kríža“.
Dnes je uctievaná ako veľká mučeníčka v mnohých krajinách sveta, vrátane Nemecka. Sú po nej pomenované ulice, školy, nadácie, majúc na zreteli jej slová, že „ten, kto sa úplne oddá do rúk Pána, môže mať istotu, že sa rozhodol správne ”.
Zdroj: E-kai / Preložil: Marián Hamada