Vatikán 5. augusta (RV) Pápež František v piatok 5. augusta schválil dekrét o mučeníctve gréckokatolíckeho kňaza Mukačevskej eparchie Petra Orosa (1917-1953) pôvodom z Maďarska, ktorý za čias prenasledovania Gréckokatolíckej cirkvi zo strany komunistického režimu pôsobil ako tajný kňaz v ukrajinskej dedine Bilky a jej okolí a bol zastrelený v roku 1953 ako 36-ročný.
Svätý Otec pri stretnutí s prefektom Kongregácie pre kauzy svätých kardinálom Marcellom Semerarom zároveň schváli dekréty o hrdinských cnostiach piatich nových ctihodných Božích služobníkov.
Boží služobník Petro Pavlo Oros sa narodil v roku 1917 v Biri v dnešnom Maďarsku v rodine gréckokatolíckeho kňaza, ktorý zomrel, keď mal Petro len dva roky. V deviatich rokoch stratil aj mamu. V roku 1937 vstúpil do seminára v Užhorode na Zakarpatskej Ukrajine. V roku 1942 bol vysvätený za celibátneho kňaza v Mukačevskej gréckokatolíckej eparchii na Ukrajine a začal pastoračnú službu vo viacerých dedinách ako kaplán, pričom bol okamžite uznávaný pre svoju horlivosť a lásku k chudobným. V roku 1943 sa kvôli vojne zúčastnil na kurze pre vojenských kaplánov v Barci pri Košiciach. Vrátil sa do svojej farnosti v Zakarpatskej oblasti, ktorá bola v roku 1944 obsadená vojskami sovietskej Červenej armády a neskôr pripojená k Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike a Sovietskemu zväzu.
Po násilnom pripojení sa začalo prenasledovanie gréckokatolíckej cirkvi. V roku 1946 bol Petro Oros preložený za farára do dediny Bilky v Iršavskom okrese. Už vtedy bol naňho vyvíjaný nátlak, aby prestúpil do Ruskej pravoslávnej cirkvi. Tlaky sa zintenzívnili v roku 1948. On však odolal a zostal verný pápežovi. V roku 1949 bola zakázaná akákoľvek pastoračná činnosť a všetky gréckokatolícke kostoly boli zatvorené. Potlačená bola aj samotná Mukačevská eparchia.
Kňaz Petro Oros bol považovaný za podozrivého človeka, bol kontrolovaný tajnými službami a vystavený svojvoľnému zatýkaniu a nespravodlivostiam. Keď bola v roku 1949 gréckokatolícka cirkev postavená mimo zákon a osobnosti, ktoré sa v spoločnosti tešili úcte, boli systematicky likvidované, Boží služobník pokračoval vo svojej službe potajomky. V roku 1953 bol na neho vydaný zatykač. Pokúsil sa o útek, no 28. augusta ho na železničnej stanici v obci Siltse zastavil policajt a zastrelil ho. Vražda bola okamžite považovaná za mučeníctvo, hoci telo kňaza zostalo ukryté až do rozpadu Sovietskeho zväzu. Jeho pamiatka zostala v pamäti veriacich a dodnes pretrváva spolu s fama signorum - presvedčením o účinnosti jeho príhovoru u Boha.
Na kauze Petra Orosa pracoval aj niekdajší mukačevský eparcha Milan Šášik, ktorý sa o mučeníkovi zmienil v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas v roku 2018.
Viac informácií o živote Petra Orosa prináša Košická eparchia.