Vatikán 5. augusta (RV) „Nech sa Ježiš stane vaším veľkým priateľom, spoločníkom na ceste, Nech sa živý Ježiš stane vaším životom a opakujúc slová bl. Carla Acutisa, prosím vás, nebuďte fotokópiami, každý nech je originálom.“ Tieto slová adresoval pápež František mladým ľudom, ktorí sa v talianskom regióne Molise zúčastňujú na týždennom cirkevnom tábore s názvom Alpha. Skupinu mladých prijal Svätý Otec v piatok 5. augusta na osobitnej audiencii v Apoštolskom paláci.
Pápež spomenul aj svoju minulotýždňovú cestu do Kanady za domorodými obyvateľmi. „Hľadiac na vás, spomenul som si na mladých z pôvodných národov“, povedal Svätý Otec. Ako vysvetlil, mladých zo všetkých kútov spája „túžba po plnosti - plnosti života, plnosti radosti, plnosti zmyslu.
„Ježiš Kristus je touto plnosťou“, zdôraznil Svätý Otec a mladým pripomenul slová z apoštolskej exhortácie Christus vivit:
„Pred niekoľkými rokmi som napísal dlhý list mladým ľuďom na celom svete, ktorý začínal takto: «Kristus žije. On je naša nádej a najkrajšia mladosť tohto sveta. Všetko, čoho sa dotkne, sa stáva mladým; stáva sa novým, napĺňa sa životom. [...] Kristus žije a chce, aby si bol živý! Je v tebe, je s tebou a nikdy neodchádza. Ty sa síce môžeš vzdialiť, no vedľa teba je Vzkriesený, ktorý ťa volá a čaká na teba, aby si začal odznova. Keď sa pre svoje smútky, žiale, obavy, pochybnosti alebo zlyhania cítiš starý, on bude tam, aby ti znova dodal silu a nádej» (Apošt. exhort. Christus vivit, 1-2).
„Ježiš vždy zostáva počiatkom a koncom, alfou a omegou“, povedal Svätý Otec a mladým sa zveril, že keď mal sedemnásť rokov, začul Pánovo volanie do kňazského života.
Pápež mladých vyzval nasledovať Ježiša s pokorou a otvorenosťou, nesúc spolu s ním svoj každodenný kríž, a to s láskou:
„Každý z nás, keď sa pripojí k Ježišovi, sa stáva semienkom určeným na klíčenie, na rast a na prinášanie ovocia. Ale je potrebné ho nasledovať! Povedať nie sebectvu, egocentrizmu, tváreniu sa, že sme niečím viac než v skutočnosti. Nie. Treba vedieť povedať „nie“ každému uzatváraniu sa. Treba byť sami sebou, nevyvyšovať sa, ale ani neupadať do malomyseľnosti, uznať sa za takých, akí sme, to je pravá pokora. A tvárou v tvár zlu, ktoré je v nás i navôkol neutiecť, neunikať pred realitou, neuzatvárať sa do seba, ale každý má prijať svoj diel zodpovednosti - Ježiš hovorí „svoj kríž“ - a niesť ho s láskou, s radosťou. Nie osamote, to nie je možné: vždy s Ježišom, on vpredu a my za ním.
Toto nám dáva pokoj, istotu: že sme s Ježišom, ktorý nás pozná a miluje nás viac než my sami a chce pre každého z nás originálnu plnosť, jedinečnú pre každého.“
Mladým dal Petrov nástupca za príklad Carla Acutisa, 15- ročného talianskeho chlapca, ktorý bol pred dvoma rokmi blahorečený:
„Boh nechce fotokópie, iba originály. Viete, kto to rád hovoril? Jeden mladý človek, blahoslavený Carlo Acutis. Taliansky chlapec, ktorý sa narodil v Anglicku a vyrastal v Miláne, taký ako vy, syn tejto doby, počítačový nadšenec, predovšetkým však zamilovaný do Ježiša, do Eucharistie, ktorú nazýval „diaľnicou do neba“. Carlov pozemský život bol krátky, veľmi krátky, avšak plný. Podobal sa behu, behu do neba. Začal sa v deň jeho prvého svätého prijímania, keď sa stretol s Ježišom v jeho Tele a Krvi. Áno, pretože Ježiš nie je akási idea alebo morálne pravidlo, nie, Ježiš je osoba, priateľ, spoločník na ceste.“