Pápež s domorodcami Québecu: Spolu kráčajme pod ochranou svätých žien

TK KBS, RV, jb; rp | 29. 07. 2022 18:39



Kanada 29. júla (RV) Na záver svojho dvojdňového pobytu v Québecu v piatok 29. júla sa pápež František osobitne stretol s delegáciou domorodých obyvateľov prítomných v Québecu. Zhrnul svoje prežívanie kajúcej púte v duchu motta „Kráčať spoločne“ a vyslovil nádej na pokračovanie v začatej ceste. Zvlášť pritom vyzdvihol rolu žien pri „utkávaní zmierenia“ a spolu s Pannou Máriou a sv. Annou spomenul aj indiánsku svätú Kateri Tekakwithu.



Asi polhodinové stretnutie sa konalo predpoludním v priestoroch Arcibiskupského úradu. „Cítim sa byť súčasťou vašej rodiny a som tým poctený,“ zdôveril sa Svätý Otec. Trom desiatkam zástupcov domorodých obyvateľov Québecu zároveň vyjadril „bolesť, ktorú ako Cirkev nosíme v srdci za zlo, ktoré vám nemálo katolíkov spôsobilo podporou utláčateľskej a nespravodlivej politiky voči vám“.



Pápež vyslovil nádej na zdarné pokračovanie začatej cesty zmierenia: „Prišiel som ako pútnik so svojimi obmedzenými fyzickými možnosťami, aby som spolu s vami a pre vás urobil ďalšie kroky vpred, aby sme mohli pokračovať v hľadaní pravdy, aby sme mohli pokročiť v presadzovaní ciest uzdravenia a zmierenia, aby sme mohli pokračovať v zasievaní nádeje pre budúce generácie domorodých i nedomorodých ľudí, ktorí chcú žiť spolu bratsky, v harmónii.“



Cestu uzdravenie a zmierenia Svätý Otec zveril Bohu na príhovor Panny Márie, sv. Anny a sv. Kateri Tekakwithy. V súvislosti so spomenutou prvou severoamerickou indiánskou svätou pozval pamätať na to, že jej ušľachtilé cnosti mali pôvod práve v domorodom prostredí. Pri stretnutí pápež vyslovil aj tieto slová:



„Vo svete, ktorý je, žiaľ, tak často individualistický, aký drahocenný je váš hlboko autentický zmysel pre rodinu a spoločenstvo! A aké dôležité je správne pestovať puto medzi mladými a starými a udržiavať zdravý a harmonický vzťah s celým stvorením!“



Celý príhovor Svätého Otca



 



Arcibiskupstvo Québec, 28. júla 2022



Drahí bratia a sestry, dobrý deň!



srdečne vás pozdravujem a ďakujem vám, že ste sem prišli z rôznych miest. Rozľahlosť tejto krajiny nás núti myslieť na dĺžku cesty uzdravenia a zmierenia, ktorú spoločne prekonávame. Vskutku, slovné spojenie, ktoré nás sprevádza od marca, odkedy ma navštívili domorodí delegáti v Ríme, a ktoré charakterizuje moju návštevu tu medzi vami, je Kráčať spoločneWalking Together Marcher Ensemble.



Prišiel som do Kanady ako priateľ, aby som sa s vami stretol, aby som videl, počúval, učil sa a ocenil, ako žijú pôvodní obyvatelia tejto krajiny. Neprišiel som ako turista, prišiel som ako brat, aby som na vlastné oči vybadal to dobré či zlé ovocie, aké priniesli členovia miestnej katolíckej rodiny v priebehu rokov. Prišiel som v duchu pokánia, aby som vám vyjadril bolesť, ktorú ako Cirkev nosíme v srdci za zlo, ktoré vám nemálo katolíkov spôsobilo podporou utláčateľskej a nespravodlivej politiky voči vám.



Prišiel som ako pútnik so svojimi obmedzenými fyzickými možnosťami, aby som spolu s vami a pre vás urobil ďalšie kroky vpred, aby sme mohli pokračovať v hľadaní pravdy, aby sme mohli pokročiť v presadzovaní ciest uzdravenia a zmierenia, aby sme mohli pokračovať v zasievaní nádeje pre budúce generácie domorodých i nedomorodých ľudí, ktorí chcú žiť spolu bratsky, v harmónii.



Na konci tejto intenzívnej púte by som vám však chcel povedať, že ak som prišiel oživený týmito túžbami, domov sa vraciam oveľa bohatší, pretože si v srdci nesiem poklad, ktorý nemá páru a spočíva v ľuďoch a národoch, ktoré ma poznačili; v tvárach, úsmevoch a slovách, ktoré vo mne zostávajú; nezabudnuteľné príbehy a miesta; zvuky, farby a emócie, ktoré vo mne mocne vibrujú.



Môžem skutočne povedať, že keď som vás navštívil, váš život a skúsenosti, domorodé reálie tejto krajiny ma zachytili, vstúpili do mňa a budú ma vždy sprevádzať. Odvažujem sa povedať, ak mi to dovolíte, že sa teraz istým spôsobom cítim byť súčasťou vašej rodiny a som tým poctený.



Spomienka na sviatok sv. Anny, ktorý som prežíval spolu s niekoľkými generáciami a mnohými domorodými rodinami, zostane v mojom srdci nezmazateľná. Vo svete, ktorý je, žiaľ, tak často individualistický, aký drahocenný je váš hlboko autentický zmysel pre rodinu a spoločenstvo! A aké dôležité je správne pestovať puto medzi mladými a starými a udržiavať zdravý a harmonický vzťah s celým stvorením!



Drahí priatelia, rád by som zveril Pánovi všetko to, čo sme v týchto dňoch prežili, i pokračovanie na tejto ceste, ktoré nás čaká v pozornej starostlivosti tých, ktorí vedia strážiť to, čo je v živote dôležité. Mám tu na mysli ženy, a zvlášť tri ženy. Predovšetkým svätú Annu, ktorej nehu a ochranu som mohol pocítiť, keď som si ju uctil spolu s Božím ľudom, ktorý uznáva a ctí si staré mamy. Po druhé, myslím na svätú Božiu Matku. Žiadne stvorenie si nezaslúži byť nazývané pútnikom viac ako ona, pretože vždy, aj dnes, aj teraz je na ceste: na ceste medzi nebom a zemou, aby sa o nás starala v Božom mene a viedla nás za ruku k svojmu Synovi.



A napokon, moje modlitby a myšlienky v týchto dňoch často smerovali k tretej, jemne prítomnej žene, ktorá nás sprevádzala a ktorej pozostatky sa uchovávajú neďaleko odtiaľto. Mám na mysli svätú Kateri Tekakwithu. Uctievame si ju pre jej svätý život, ale nemohli by sme myslieť na to, že jej svätosť života, vyznačujúca sa príkladnou oddanosťou v modlitbe a práci, ako aj jej schopnosť trpezlivo a mierne znášať toľko skúšok, bola umožnená aj vďaka určitým ušľachtilým a cnostným vlastnostiam, ktoré zdedila od svojho spoločenstva a domorodého prostredia, v ktorom vyrastala?



Tieto ženy nám môžu pomôcť dať sa dokopy a nanovo začať utkávať zmierenie, ktoré zaručí práva tých najzraniteľnejších a dokáže hľadieť na históriu bez záští či zabúdania. Dve z nich, Panna Mária a svätá Kateri, dostali od Boha životný projekt a bez toho, aby sa spytovali nejakého človeka, odvážne povedali svoje „áno“.



Tieto ženy by boli mohli reagovať s nevôľou na všetkých, ktorí sa postavili proti tomuto projektu alebo by boli mohli zostať podriadené vtedajším patriarchálnym pravidlám a vzdať sa, nebojovať za sny, ktoré im Boh vtlačil do duše. Ony sa však takto nerozhodli, ale s tichosťou a pevnosťou, s prorockými slovami a rozhodnými gestami si prekliesnili cestu a naplnili to, k čomu boli povolané. Nech požehnávajú naše spoločné kráčanie, prihovárajú sa za nás a za toto veľké dielo uzdravenia a zmierenia, ktoré je Bohu také milé. Zo srdca vám žehnám. A prosím vás, aby ste sa za mňa naďalej modlili.



(Preklad: Andrej Klapka / Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024