Bratislava 22. júla (TK KBS) Z bratislavskej Dúbravky do Večného mesta. Tam smerujú kroky manželov Kataríny a Ericha Hulmanovcov. Na pešiu púť sa vydali na sviatok svätého Ireneja. Do Ríma by mali prísť o dva a pol mesiaca. Sledovať púť Kataríny a jej manžela Ericha môžete na tejto facebookovej stránke, kde pravidelne zverejňujú dojmy a fotografie zo svojej púte.
„Pred niekoľkými rokmi sme sa vybrali spolu s manželom putovať po Svätej Zemi. Veľmi nás to ovplyvnilo a príbehy z evanjelia sa nám stali dôverne blízkymi a oveľa viac reálnymi. Dnes sme starými rodičmi, dôchodcami (ako sa hovorí v Slovinsku, upokojencami). Ešte vládzeme chodiť a nemáme bezprostrednú starosť ani o rodičov, ani o deti. Od návštevy Svätej Zeme sme mali túžbu putovať z nášho domova do Ríma, pešo po starodávnych pútnických cestách. Priamo z domu, z našej Dúbravky,“ opisuje Katarína, bývalá členka Pápežskej rady pre laikov.
„Myšlienku dlhšej púte sme nosili v hlave už pár rokov. No zrejme musel pre ňu dozrieť ten správny čas; alebo inak - potrebovali sme na ňu počkať a dozrieť my? Motívov putovanie je možné vymenovať veľa. Od púte ako úkon pokánia, ktoré poznáme z historických záznamov, cez poznávanie miest spojených s vierou, až po moderné hľadanie seba dnes a “cesta je cieľ" bítnickej generácie. Za seba by som k tomu pridal vďačnosť. Za dar prežitého života i za to, že nohy ešte slúžia. Za dar voľného času v dôchodku oslobodeného od rytmu každodenných pracovných povinností,“ pridáva Erich, bývalý generálny sekretár Slovenskej katolíckej charity.
Rozhodli sa pripojiť k pútnickej ceste Romea Strata. „Oddávna putovali pútnici z Európy do troch pútnických cieľov: Rím, Santiago a Jeruzalem. K hrobom sv. Petra a Pavla, ku sv. Jakubovi a do Svätej Zeme k zmŕtvychvstalému Kristovi. Už dlhé roky je Via Francigena, pútnická cesta zo západnej Európy, v centre novo prebudeného náboženského a kultúrneho záujmu, takisto ako svätojakubská cesta.
Romea strata je znovuobjavená cesta viery a kultúry, po ktorej putovávali pútnici od Baltického mora. Prechádza stredoeurópskymi krajinami a v Taliansku sa po prechode Apeninami pripája na Via Francigena. Na internete sme našli veľa užitočných a praktických informácií na stránke www.romeastrata.org. Počítame, že budeme na ceste asi dva a pol mesiaca,“ píše Katarína.
„Pani kostolníčka v Želivskom premonštrátskom kláštore mi povedala, že “člověk jde na pouť, aby se zbavil pout”. To pekne súznie aj v slovenčine, a púť je aj možnosťou oslobodiť sa od mnohých pohodlných civilizačných príjemností a vrátiť si radosť z “obyčajných” vecí - chládok v tieni, osvieženie vodou, vnímanie krás okolo nás, krás prírody, i tých vytvorených načimi predkami. A som aj zvedavý, čo sa na púti dozviem. Dúfam, že odpojenie sa od doterajších stereotypov pomôže počuť niečo nové, čo sa stane inšpiráciou a povzbudením do zvyšných rokov,“ spomína Erich.
_
Poznámka: V texte sú využité poznámky z putovania.