Vatikán 22. júla (RV) Pápež František sa už v túto nedeľu 24. júla vydá na svoju 37. apoštolskú cestu, ktorá ho zavedie do druhej najrozľahlejšej krajiny sveta, do Kanady. Hlavným cieľom tejto jeho „kajúcej púte“, ako ju sám nazval, bude prehĺbenie procesu zmierenia s pôvodnými národmi a uzdravenia rán minulosti spôsobených násilnou asimiláciou. Prinášame stručný pohľad na zloženie, históriu a súčasnosť Katolíckej cirkvi v Kanade.
Kanada má rozlohu väčšiu, než je dvojnásobok Európskej únie. Počtom obyvateľov je však nedosahuje ani desatinu EÚ. Štatistiky ukazujú, že v 38 miliónovej Kanade tvoria katolíci 44% (čo je takmer 17 miliónov), protestanti 20%, moslimovia 3% a 24% obyvateľstva sa nehlási k žiadnemu náboženstvu.
Katolícka cirkev v Kanade má 71 cirkevných oblastí, 134 biskupov, viac než 6 tisíc kňazov, vyše 1200 trvalých diakonov, viac než 9 tisíc rehoľníčok, 99 laických misionárov a 352 bohoslovcov.
Katolícka viera prišla do Kanady po objavení jej teritórií Eeurópanmi v 16. storočí. Prvú svätú omšu na území dnešnej Kanady slávil v júli roku 1534 francúzsky kňaz, ktorý sprevádzal moreplavca a prieskumníka Jacquesa Cartiera.
Kolonizácia sa začala založením mesta Québec v roku 1608 a Ville Marie - dnešného Montrealu v roku 1642. Mnohé francúzske kongregácie sem poslali rehoľníkov i rehoľníčky, ktorí začali intenzívnu misionársku činnosť medzi pôvodným obyvateľstvom, ktoré bolo rozdelené do štyroch hlavných skupín. Boli tu Huróni a Algonkíni v kolonizovaných oblastiach, Siuxovia na východe a Inuiti na severe.
Významnú úlohu zohrali jezuiti, ktorí pôsobili najmä medzi Hurónmi v 17. storočí. Ovocím tejto misie je aj
prvá svätorečená domorodá obyvateľka Severnej Ameriky - Kateri Tekakwitha. Žila v rokoch 1656 až 1680 a kanonizoval ju Benedikt XVI. v roku 2012. Sv. Kateri je tiež spolu so sv. Františkom z Assisi patrónkou životného prostredia.
Chúlostivým obdobím pre Katolícku cirkev v Kanade bolo obdobie, keď v polovici 18. storočia územie získali Angličania. Ťažkosti sa skončili až v prvej polovici 19. storočia, keď boli v Anglicku katolíkom priznané ich práva. V roku 1841 získala Cirkev plné právne uznanie tzv. Aktom zjednotenia. O jej vitalite svedčí aj skutočnosť, že tu vznikli viaceré rehoľné kongregácie.
Dôležitou súčasťou rozvoja života Katolíckej cirkvi v Kanade bola aj činnosť východných cirkví, a to najmä na západe krajiny, v oblastiach, ktoré boli cieľom migračných vĺn zo strednej a východnej Európy. Ukrajinská gréckokatolícka cirkev je dnes najpočetnejšou východnou katolíckou cirkvou v Kanade. Prítomná je aj Slovenská gréckokatolícka cirkev, Arménska katolícka cirkev, Grécko-melchitská cirkev, Maronitská cirkev, Chaldejská katolícka cirkev, ako aj Sýrsko-malabarská a Sýrsko-malankarská katolícka cirkev.
V tejto súvislosti možno pripomenúť, že sv. Ján Pavol II., ktorý Kanadu navštívil v rokoch 1984, 1987 a 2002, pri svojej druhej návšteve zavítal medzi slovenských gréckokatolíkov, keď vykonal posviacku katedrály Premenenia Pána v Toronte, katedrálneho chrámu Slovenskej gréckokatolíckej Eparchie sv. Cyrila a Metoda. Na slávnosti 15. septembra 1984 v Markhame pri Toronte boli prítomní spolu s miestnym eparchom Michalom Rusnákom CSsR aj ďalšie cirkevné osobnosti slovenského pôvodu: arcibiskup Tomko a biskupi Kaľata, Hrušovský, Grutka a Hnilica.