Košice 18. júla (TK KBS) V týchto dňoch končí prvá fáza Synody o synodalite v Košickej eparchii. Jej ovocím je dokument s názvom Záverečná syntéza. Syntézu na základe textov za jednotlivé oblasti synodálneho procesu v Košickej eparchii redakčne spracoval Michal Hospodár, eparchiálny koordinátor. V rozhovore pre TK KBS okrem iného hovorí, že ho prekvapil slabý záujem o aktívne zapojenie sa do synodálneho procesu, na druhej strane je však povzbudený mnohými laikmi, ktorí systematicky pristupovali ku konzultáciám.
Aké bolo vedomie veriacich v eparchii o tom, čo synoda vôbec je?
U veľkej väčšiny veriacich téma aktuálnej synody spočiatku vzbudzovala rozpaky. Slová ako synoda, synodálny či synodalita im neboli zrozumiteľné, lebo biskupské synody po Druhom vatikánskom koncile sa uskutočnili mimo aktívnej účasti veriacich. Preto bola potrebná osveta v tom zmysle, že lokálne synody sú oddávna súčasťou života Cirkvi. Biskupská Synoda o synodalite má tú novinku, že Svätý Otec chcel do jej priebehu zapracovať aktívnu účasť laikov na celom svete. Toto vedomie sa postupne udomácnilo v mysli našich veriacich.
Dá sa povedať, že veriaci patriaci do hnutí a spoločenstiev boli pripravenejší na synodálne témy a konzultácie?
S určitosťou môžem povedať, že áno. Veriaci v hnutiach a spoločenstvách boli pripravenejší otvorene diskutovať o stave svojho spoločenstva alebo farnosti. Mali, povedal by som, viaceré témy synodálneho procesu už prítomné vo svojom vnútornom obraze viery a mali obvykle aj vyššie povedomie zodpovednosti za cirkev. Tým samozrejme nechcem veriacich nijako kategorizovať, iba potvrdzujem to, čo naznačuje Vaša otázka.
Synodálna cesta vytvorila vzácny priestor pre vzájomné počúvanie. Išlo kňazom a veriacim toto počúvanie?
Pripomenutie vedenia dialógu a s ním dôležitého postoja počúvania je vzácnym darom tejto synody. Počúvanie vyžaduje pokoru, a preto je školou najmä pre klerikov, ktorí sú zvyknutí viac ohlasovať a vysvetľovať ako počúvať. V konštruktívnom dialógu je však nutné vzájomné počúvanie s rešpektom k druhému a jeho názorom. Aj veriaci sa musia učiť navzájom sa počúvať a rešpektovať. V duchovnom rozmere aj spolu sa modliť, čiže počúvať Boha.
Aké ovocie priniesla synoda zatiaľ v eparchii? Aké tri závery z diecézneho procesu by ste vyzdvihli?
V týchto dňoch sumarizujeme priebeh prvej fázy synody i jej ovocie v záverečnej eparchiálnej syntéze. Vyzdvihol by som prierezovú tému budovania vzájomných vzťahov medzi všetkými členmi Cirkvi. V období pandemických obmedzení silno rezonovala táto potreba budovania krajších vzťahov, ktorá koniec-koncov vychádza z trojičnej teológie a má rozhodujúci vplyv na autenticitu Ježišových učeníkov pred svetom. „Život je setkání“ napísal raz kardinál Tomáš Špidlík SJ do knihy. Tým akoby zhrnul jadro synody: vzoprieť sa individualizmu, egoizmu či klerikalizmu v akejkoľvek forme a nechať si obviazať vnútorné rany objímajúcou Božou i ľudskou láskou. To je Boží sen o našom živote.
Ako sa syntéza dotýka pastorácie marginalizovaných skupín?
Cirkev nie je spolkom vyberaných ľudí, ale spoločenstvom v Kristovi, kde každý pokrstený má svoje miesto. Doterajší čas synody je krátky na významnejšie zvládnutie problematiky marginalizovaných skupín. No už aj výzva vyjsť k chudobným, chorým, Rómom či homosexuálne cítiacim je štartom k novému chápaniu týchto skupín. Súčasne sa tu prakticky realizuje tretí synodálny prvok a to je misia.
Čo Vás na procese najviac prekvapilo a povzbudil?
Na jednej strane ma prekvapil slabý záujem o aktívne zapojenie sa do synodálneho procesu u tých, ktorí sa ho buď zľakli (aj vzhľadom na skúsenosti zo zahraničia), alebo nemali dostatok odvahy začať niečo nové atď. Na druhej strane som povzbudený mnohými laikmi, ktorí systematicky pristupovali ku konzultáciám, vytvorili krásne spoločenstvá a hodlajú pokračovať v synodálnom stretávaní naďalej. To je prísľub do budúcnosti, že idea synody nezanikne, ale prehĺbi náš život v spoločnom kráčaní po Božích cestách.
Možno by som na záver spomenul, že v Košickej eparchii nás počas synody sprevádzal aj drevený synodálny reliéf, vyrobený pre túto príležitosť. Reliéf ikonickým jazykom dokumentoval spoločné kráčanie generácií vo viere po ceste, ktorou je sám Ježiš Kristus.