Vatikán 15. júla (RV) „Sme skutočne nadšení snímkami z ďalekohľadu Jamesa Webba“ - tak znie vyhlásenie Vatikánskeho observatória Specola Vaticana v súvislosti s fotografiami doteraz nevideného vesmíru, ktoré dorazili na Zem v utorok 12. júla.
Ďalekohľad Jamesa Webba je vesmírny ďalekohľad pre infračervenú astronómiu, ktorý vznikol v spolupráci NASA, Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a Kanadskej vesmírnej agentúry CSA. Vypustený bol 25. decembra 2021 z kozmodrómu Arianespace v Kourou vo Francúzskej Guyane a na obežnú dráhu Slnka ho vyniesla raketa Ariane 5.
Riaditeľ Vatikánskeho observatória jezuitský brat Guy Consolmagno SJ v komuniké okrem iného píše:
„Zábery sú úžasné, o tom sa môže presvedčiť každý. Je to napínavá anticipácia toho, čo všetko budeme môcť v budúcnosti zistiť o vesmíre pomocou tohto ďalekohľadu. Tieto snímky sú nevyhnutnou potravou pre ľudského ducha - človek nežije len z chleba - a to najmä v týchto časoch.“
„Veda, na ktorej je tento ďalekohľad založený, je naším pokusom využiť inteligenciu, ktorú nám dal Boh, aby sme pochopili logiku vesmíru. Vesmír by nefungoval, keby nemal túto logiku. Ako však ukazujú tieto obrázky, vesmír je nielen logický, ale aj krásny. Toto je Božie stvorenie, ktoré nám je zjavené, a môžeme v ňom vidieť ako jeho prekvapujúcu moc, tak i jeho lásku ku kráse.“
„Zároveň som plný úžasu a vďačnosti za to, že Boh zveril nám ľuďom svoje stvorenie i schopnosť vidieť a chápať to, čo stvoril“, píše riaditeľ vatikánskeho observatória a cituje Žalm č. 8:
«Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril: čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil».
„Fascinovalo ma najmä prvé spektrum vodnej pary v atmosfére mimoslnečnej planéty, ktoré poskytol ďalekohľad Jamesa Webba“, píše ďalej jezuita Consolmagno. V súvislosti s pozorovaním spektra venuje spomienku aj veľkej osobnosti vatikánskej astronómie, jezuitovi Angelovi Secchimu:
„Uplynulo približne 150 rokov odkedy páter Angelo Secchi SJ umiestnil prizmu pred objektív svojho ďalekohľadu na streche Kostola sv. Ignáca v Ríme a uskutočnil prvé spektrálne merania atmosfér planét v našej slnečnej sústave. Viem si len predstaviť, ako by bol šťastný, keby videl, ako táto veda, ktorej bol priekopníkom, sa teraz aplikuje na jemu neznáme planéty obiehajúce okolo vzdialených hviezd.“