Rím 7. júla (TK KBS) Riaditeľ neziskovej organizácie Depaul Slovensko Jozef Kákoš a predseda Správnej rady Depaul Ukrajina, vincentínsky páter Vitalij Novak v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas – Vatican News hovoria o tom, ako už od počiatkov vojny pomáhajú na Ukrajine. Spolu so svedectvom o veľkom utrpení ľudí hovoria aj o tom, ako vojna zomkla ukrajinský národ a ako sa aj kresťania v tejto situácii spájajú.
Zo Slovenska už od začiatku vojny putovalo na Ukrajinu 1000 ton potravín, liekov a iných humanitárnych prostriedkov, hovorí Mgr. Jozef Kákoš, ktorý sa spolu s pátrom Vitalijom Novakom CM zúčastnil začiatkom júla v Ríme na medzinárodnom stretnutí o plánovaní systematickej humanitárnej pomoci do roka 2025. Všetkým darcom vyslovujú vďaku slovami evanjelia: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25,40).
Charkov, Kyjev, Odesa, Zakarpatie
Organizácia Depaul v duchu svojho patróna sv. Vincenta De Paul pomáha na Ukrajine tým najchudobnejším z chudobných. Potraviny, lieky či inú pomoc distribuuje do najviac odrezaných častí Charkova, Kyjeva, Odesy a ďalších miest opusteným starým ľuďom, invalidom, ľuďom utiahnutým do suterénov a bunkrov.
„Niekedy sme našli mŕtvych ľudí, lebo zomreli od hladu“, hovorí páter Vitalij, ktorý pochádza zo Zakarpatskej Ukrajiny, no svoje štúdiá, počínajúc gymnáziom, absolvoval na Slovensku. Ako vysvetľuje, s dodávkami humanitárnej pomoci začali hneď po začiatku ruských útokov na konci februára:
„Keď sa celá Ukrajina pohla z východných častí na západ, my spoločne ako Depaul, sme už s prvým kamiónom išli na východ. S prvým naším transportom, ktorý sme dostali zo Slovenska - potraviny a lieky - sme išli najprv do Kyjeva a potom sme začali distribúciu tam, kde sme boli prítomní, teda v Charkove, Odese a tiež na Zakarpatskej Ukrajine, lebo tam sa odrazu nahrnulo veľa utečencov, okolo 500-tisíc.“
„Veriaci sa nimi stali ešte viac“
Páter Vitalij v rozhovore hovorí aj o tom, ako vojna zomkla obyvateľov a upevnila identitu ukrajinského národa, i ako sa v tomto čase zblížili pravoslávni s katolíkmi:
„Ja som väčšiu časť vojny prežil v Charkove, a tam pravoslávny biskup býval s naším biskupom v jednej kúrii, lebo jeho dom bol v nebezpečnom mieste. (...) V takejto skúške vojny nevidím žiadne rozdelenia medzi nami. U nás tam pravidelne prichádza aj pravoslávny kňaz, i druhý z Moskovského patriarchátu, a pýtajú si tú pomoc, ktorá ide zo Slovenska, a spolupracujeme. Ľudia, ktorí sú veriaci, sa nimi stali ešte viac.
My máme náš kostol na Saltovke – severná Saltovka je najviac zničená mestská časť Charkova. Naši farníci odišli skoro všetci. Skoro nikto tam neostal. Máme tam teraz 20-30 ľudí, to sa mení podľa toho, ako bombardujú Charkov. A všetci prídu na omšu. Hovoria: Páter Vitalij, my sa nevieme modliť tak ako vy katolíci, ale chceme sa modliť. A modlia sa s nami.
Ja slúžim omšu, počas omše je katechéza, vysvetľujem im, kedy vstaneme, kedy si sadneme, čo budeme spievať, predtým si urobíme nácvik... Ale oni prídu všetci. A to nie, že ja som ich volal. Aspoň v nedeľu a vo veľké sviatky máme omšu. Sú tam spolu s nami. A chcú, chcú byť s Bohom. Niekedy babka hovorí: Otec počuli ste, ani sa nestrieľa, keď sa modlíme!“
„Čo ste urobili jednému z mojich najmenších...“
Predstavitelia slovenskej a ukrajinskej pobočky Depaul hovoria o silných dojmoch zo štedrosti darcov. Páter Vitalij cituje evanjelium:
„Bol som hladný a dali ste mi jesť. To sú Ježišove slová, ktoré sa teraz najviac implementujú do nášho života. Milióny ľudí je hladných. A Slovensko dnes, alebo Slovák - i iné krajiny - vstane a dá mi jesť. Mne ako Ukrajincovi, ktorý teraz nemá zdroje a nemá možnosť si to zadovážiť.
Bol som chorý, prišli ste ku mne, bol som nahý, zaodeli ste ma. Toto isté teraz robíme a v tomto duchu pokračujeme. Ja vidím, že (...) niekto nás zabíja, ale niekto zas stojí a pomáha a chce znížiť tie následky maximálne ako sa len dá, i to utrpenie počas tejto brutálnej krvavej vojny“, hovorí páter Vitalij.
Ak pomáhame, aj my veľa získavame
„Ak pomáhame - aj ako národ -, tak v skutočnosti aj my veľa získavame, lebo aj nás samých to robí silnejšími a lepšími“, hovorí riaditeľ Depaul Slovensko Jozef Kákoš a srdečne ďakuje všetkým ľuďom, ktorí poskytli alebo poskytujú materiálnu či finančnú pomoc a podporu v podobe modlitby.
Slová vďaky vyslovil aj predstaviteľ Depaul Ukrajina páter Vitalij Novak:
„Každý deň je každý dobrodinec v mojich omšových úmysloch. Čo ste urobili jednému z mojich najmenších, mne ste urobili, povedal Pán Ježiš. (...) Chcem aby ten hlas našej vďačnosti, ale nielen za túto pomoc, ale aj za to, koľko ste prijali našich utečencov, ženy a deti. (...) Na Slovensku vidím, ako sú prijímaní naši ľudia. Aj za to sme vám vďační. A veríme, že raz sa potom môžu všetci vrátiť domov, potom, keď vojna skončí.“
(Pripravila Zuzana Klimanová)