Vatikán 4. júla (TK KBS) V nedeľu 3. júla sa pápež František na poludnie prihovoril 15 tisíc veriacim na Námestí sv. Petra. V úvodnom biblickom príhovore z okna Apoštolského paláca zdôraznil kľúčový význam bratskej spolupráce, v ktorej spočíva misionárske svedectvo Ježišových učeníkov. Vyslovil aj mierovú výzvu politikom celého sveta, aby namiesto súperenia mocností pracovali na globálnom mierovom projekte. Dal tiež zatlieskať dvojici nových blahoslavených misionárov Argentíny zo 17. storočia.
Pred modlitbou Anjel Pána sa Svätý Otec prihovoril v biblickom zamyslení nad evanjeliovým čítaním 14. cezročnej nedele:
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V evanjeliu liturgie tejto nedele čítame, že „Pán si vyvolil ďalších sedemdesiatdva [učeníkov] a poslal ich po dvoch pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa chystal ísť“ (Lk 10,1). Učeníci boli poslaní po dvoch, nie jednotlivo. Z praktického hľadiska sa zdá, že misia po dvoch má viac nevýhod ako výhod. Existuje riziko, že si títo dvaja nebudú rozumieť, že budú mať odlišné tempo, že jeden z nich sa cestou unaví alebo ochorie, čo prinúti zastaviť sa aj toho druhého. Na druhej strane, keď je človek sám, zdá sa, že cesta je rýchlejšia a plynulejšia. Ježiš si to však nemyslí: neposiela pred sebou samotárov, ale učeníkov, ktorí idú po dvoch. Položme si však otázku: aký je dôvod tohto Pánovho rozhodnutia?
Úlohou učeníkov je ísť popredku do dedín a pripraviť ľudí na prijatie Ježiša; a pokyny, ktoré im dáva, sa netýkajú ani tak toho, čo majú hovoriť, ale toho, akí majú byť: teda nie je to o nejakej brožúrke, čo treba hovoriť, ale o svedectve života. Skôr o svedectve, ktoré majú vydávať, než o slovách, ktoré majú povedať. Považuje ich vskutku za pracovníkov: to znamená, že sú povolaní konať, evanjelizovať svojím správaním. A prvou konkrétnou činnosťou, ktorou učeníci vykonávajú svoje poslanie, je práve to, že idú po dvoch. Učeníci nie sú „hráči na vlastnú päsť“, kazatelia, ktorí nevedia prenechať slovo druhému. Je to v prvom rade samotný život učeníkov, ktorý ohlasuje evanjelium: ich schopnosť byť spolu, ich vzájomná úcta, to, že sa nesnažia dokazovať si, že sú schopnejší ako ten druhý, ich svorné poukazovanie na jediného Majstra.
Možno vypracovať dokonalé pastoračné plány, realizovať dobre pripravené projekty, prepracované do najmenších detailov; možno zvolávať zástupy a mať veľa prostriedkov; ale ak nie je ochota k bratstvu, evanjeliová misia nepokročí. Raz istý misionár rozprával, ako odišiel do Afriky spolu so svojím spolubratom. Po nejakom čase sa však od neho oddelil a zostal v jednej dedine, kde úspešne uskutočnil rad stavebných aktivít pre dobro komunity. Všetko dobre fungovalo. Jedného dňa sa však zarazil: uvedomil si, že jeho život je životom dobrého podnikateľa, ktorý je stále uprostred stavebných prác a účtovníctva! Ale... - a to „ale“ tam zostalo. Preto prenechal riadenie iným, laikom, a pripojil sa k svojmu spolubratovi. Takto pochopil, prečo Pán poslal učeníkov „po dvoch“: evanjelizačné poslanie nespočíva v osobnom aktivizme, teda v „konaní“, ale vo svedectve bratskej lásky, a to aj cez ťažkosti, ktoré spoločný život so sebou prináša.
Môžeme si teda položiť otázku: Ako prinášame dobrú zvesť evanjelia iným? Robíme to s bratským duchom a štýlom, alebo na spôsob sveta, s individiualizmom, súperením a honbou za výkonom? Pýtajme sa sami seba, či sme schopní spolupracovať, či vieme prijímať rozhodnutia spoločne, úprimne rešpektovať ľudí okolo nás a brať do úvahy ich uhol pohľadu, či to robíme v spoločenstve, nie sami. V skutočnosti práve takýmto spôsobom cez život učeníka prežaruje samotný život Majstra a skutočne ho ohlasuje ostatným.
Nech nás Panna Mária, Matka Cirkvi, učí pripravovať cestu Pánovi svedectvom bratstva.“
Potlesk pre blahoslavených apoštolov Argentíny
Svätý Otec veriacim pri tejto príležitosti pripomenul aj blahorečenie dvoch misionárskych osobností z jeho rodnej Argentíny:
„Včera boli v argentínskom San Ramón de la Nueva Orán blahorečení diecézny kňaz Pedro Ortiz de Zárate a kňaz Spoločnosti Ježišovej Juan Antonio Solinas. Títo dvaja misionári, ktorí zasvätili svoj život odovzdávaniu viery a obrane domorodého obyvateľstva, boli v roku 1683 zabití, pretože niesli evanjeliové posolstvo pokoja. Nech nám príklad týchto mučeníkov pomôže svedčiť o radostnej zvesti bez kompromisov a veľkoryso sa venovať službe tým najslabším. Zatlieskajme novým blahoslaveným!“
Výzva politikom na globálnu mierovú spoluprácu
Pápež František vyslovil aj nasledujúcu mierovú výzvu politikom celého sveta:
„Pokračujme v modlitbe za mier na Ukrajine a na celom svete. Vyzývam hlavy štátov a medzinárodných organizácií, aby reagovali na tendenciu zdôrazňovať konfliktnosť a súperenie. Svet potrebuje mier. Nie mier založený na rovnováhe zbraní, na vzájomnom strachu. Nie, takto to nejde. Toto by znamenalo vrátiť dejiny o sedemdesiat rokov späť.
Ukrajinská kríza sa mala stať výzvou -, ale ak sa chce, stále sa ňou môže stať - výzvou pre múdrych štátnikov, schopných budovať v dialógu lepší svet pre nové generácie. S Božou pomocou je to stále možné! Treba však prejsť od mocenských stratégií, politických, ekonomických a vojenských, ku globálnemu mierovému projektu: «nie» svetu rozdelenému medzi mocnosti v konflikte, «áno» svetu v jednote medzi národmi a civilizáciami, ktoré sa navzájom rešpektujú.“
(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News)