Na misie sa vydá 430 rodín Neokatechumenátnej cesty s požehnaním pápeža

TK KBS, RV, mh, jb; rp | 27. 06. 2022 16:08



Vatikán 27. júna (RV) Členom Neokatechumenátnej cesty a osobitným spôsobom 430 rodinám vyslaným na misie do najchudobnejších a najsekularizovanejších oblastí sveta vyslovil pápež František vďaku za ich veľkodušnosť. Pri osobitnej audiencii v pondelok 27. júna v Aule Pavla VI. požehnal ich misijné kríže a povzbudil ich, aby sa vo svojej evanjelizačnej služby vždy držali biskupa ako hlavy miestnej cirkvi.



Stretnutie za vyše trojtisícovej účasti bolo bohaté na spevy za sprievodu gitary, typické pre Neokatechumenátnu cestu. V privítacom príhovore v mene všetkých pozdravil Svätého Otca Kiko Argüello, ktorý zároveň oznámil, že v Madridskej diecéze otvoria kauzu blahorečenia Carmen Hernándezovej, spoluiniciátorky Neokatechumentátnej cesty, ktorá zomrela v júli 2016.



Pápež František pri požehnaní misijných krížov pripomenul misijné svedectvo prvotnej Cirkvi. Vyslané rodiny, rodičia spolu s deťmi, prijali požehnanie na kolenách. Ešte predtým sa prítomným prihovoril spontánnymi slovami o zmysle misijného poslania.



Spontánny príhovor pápeža Františka



 



„Počuli sme Ježišovo vyslanie: „Choďte, vydávajte svedectvo, hlásajte evanjelium“. A od toho dňa apoštoli, učeníci, všetci ľudia vychádzali s tou istou silou, ktorú im dal Ježiš: je to sila, ktorá pochádza z Ducha. „Choďte a kážte... Krstite...“.



Avšak vieme, že keď sme raz udelili krst, spoločenstvo, ktoré sa zrodilo z tohto krstu, je slobodné, je to nová Cirkev; a my ju musíme nechať rásť, pomôcť jej, aby rástla svojím vlastným spôsobom, so svojou vlastnou kultúrou... A toto sú dejiny evanjelizácie. Všetci sú si rovní vo viere: verím v Boha Otca, Syna a Ducha Svätého, Syna, ktorý sa vtelil, zomrel a vstal z mŕtvych za nás, Ducha, ktorý nám pomáha a dáva nám rásť: je to tá istá viera. Ale všetci v modalite vlastnej kultúry alebo kultúry miesta, kde sa viera hlásala.



A toto dielo, toto mnohokultúrne bohatstvo evanjelia, ktoré sa rodí z ohlasovania Ježiša Krista a stáva sa kultúrou, je v istom zmysle dejinami Cirkvi: mnoho kultúr, ale to isté evanjelium. Toľko národov, ten istý Ježiš Kristus. Toľko ľudí dobrej vôle, ten istý Duch. A k tomuto sme povolaní: napredovať s mocou Ducha, prinášajúc evanjelium v srdci a v rukách. Evanjelium Ježiša Krista, nie moje: je [evanjeliom] Ježiša Krista, ktorý sa prispôsobuje rôznym kultúram, ale je ten istý. Viera rastie, inkulturuje sa, ale je stále tá istá.



Tento misionársky duch, čiže dať sa vyslať, je inšpiráciou pre vás všetkých. Ďakujem vám za to a prosím vás o poddajnosť voči Duchu, ktorý vás posiela, o poddajnosť a poslušnosť voči Ježišovi Kristovi v jeho Cirkvi. Všetko v Cirkvi, nič mimo nej. Toto je tá spiritualita, ktorá nás musí vždy sprevádzať: hlásať Ježiša Krista mocou Ducha vo vnútri Cirkvi a spolu s Cirkvou. A ten, kto je hlavou – povedzme to tak – rôznych cirkví, je biskup: vždy kráčajte vpred s biskupom, vždy. On je hlavou Cirkvi v danej krajine, v danom štáte...



Kráčajte vpred. Odvahu! Ďakujem za vašu veľkorysosť. Nezabúdajte na pohľad Ježiša, ktorý poslal každého z vás kázať a poslúchať Cirkev. Veľká vďaka!“





[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024