Vatikán 20. júna (RV) Pri stretnutí s členmi Synody grécko-melchitskej cirkvi v pondelok 20. júna pápež František opätovne upozornil na pokračujúcu tragédiu obyvateľov Sýrie: Nedovoľme, aby sa z očí a sŕdc mladých a rodín vytratila nádej! Členov synody na čele s antiochijským patriarchom Youssefom Absim povzbudil žiť v synodálnom štýle spoločne s Božím ľudom.
„Drámy posledných mesiacov, ktoré nás bohužiaľ nútia pozerať sa na východ Európy, nám nesmú dať zabudnúť na to, čo sa vo vašej krajine deje už dvanásť rokov.“ Týmito slovami Svätý Otec František vyjadril svoje obavy nad „milovanou a sužovanou Sýriou“, ktorá, ako pripomenul, dala v minulosti svetu i niekoľkých Petrových nástupcov:
„Spomínam si, že v prvom roku môjho pontifikátu, keď došlo k bombardovaniu Sýrie, sme zvolali modlitbový večer, tu, na Námestí sv. Petra, tak, že tam bola aj Najsvätejšia sviatosť a zaplnené námestie sa modlilo. Aj niekoľko moslimov si prinieslo koberec a modlili sa s nami. A tam sa zrodil ten výraz „milovaná a zmučená Sýria“.
Tisíce mŕtvych a zranených, milióny vysídlencov v krajine i v zahraničí, nemožnosť začať potrebnú obnovu. Viackrát sa mi stalo, že som stretol a vypočul si príbeh nejakého mladého Sýrčana, ktorý sem prišiel, a zarazila ma dráma, ktorú v sebe niesol, to, čo zažil a videl, ale aj jeho pohľad, takmer bez nádeje, neschopný snívať o budúcnosti svojej krajiny.
Nesmieme dovoliť, aby sa z očí a sŕdc mladých ľudí a rodín vytratila aj posledná iskierka nádeje! Preto opätovne vyzývam všetkých, ktorí majú zodpovednosť v krajine a v medzinárodnom spoločenstve, aby sa našlo spravodlivé riešenie drámy v Sýrii.“
Pri príležitosti otvorenia Synody grécko-melchitskej cirkvi povzbudil pápež František jej členov k spoločnému napredovaniu v tejto práci:
„Ste synodou vďaka tým vlastnostiam, ktoré sa vám priznávajú ako patriarchálnej cirkvi, a je potrebné, aby ste sa pýtali sami seba na synodálny štýl vášho bytia a konania podľa toho, čo som žiadal od univerzálnej Cirkvi: vašu schopnosť žiť spoločenstvo v jednote modlitby a úmyslov medzi vami navzájom a spolu s patriarchom, medzi biskupmi, kňazmi a diakonmi, s rehoľníkmi a rehoľníčkami a s veriacimi laikmi, pričom všetci spoločne tvoria svätý Boží ľud.“
Pápež sa v závere príhovoru melchitským predstaviteľom stotožnil s ich obavami o prežitie kresťanov na Blízkom východe. Reagoval aj na žiadosť patriarchu o vyriešenie situácie melchitov v diaspóre, keď popri existujúcich eparchiách napr. v Austrálii a Oceánii, v Spojených štátoch a Kanade, vo Venezuele či Argentíne, je v súčasnosti mnoho melchitských veriacich aj v Európe. Tí však zatiaľ takého štruktúry nemajú, čo je „výzvou nielen z cirkevného, ale aj kultúrneho a sociálneho hľadiska“.