Vatikán 17. júna (RV) Ovocím Roka rodiny Amoris laetitia je čerstvo vydaný pastoračný dokument Dikastéria pre laikov, rodinu a život o formách katechumenátu pre manželský život. Zameriava sa na tri etapy: prípravu na manželstvo, slávenie obradu sobáša a na prvé roky manželského života. Pápež František v predslove hovorí o veľkej dôležitosti tejto problematiky v dnešnej dobe a avizuje prípravu ďalšieho dokumentu, ktorý sa zameria špeciálne na pastoračnú situáciu tých, ktorým sa manželstvo rozpadlo.
Publikácia v rozsahu 103 strán s názvom „Katechumenátne itineráre pre manželský život. Pastoračné usmernenia pre partikulárne cirkvi“ vyšla v týchto dňoch vo Vatikánskom knižnom vydavateľstve LEV (Itinerari catecumenali per la vita matrimoniale).
Z predslovu Svätého Otca
Vo svojom predslove pápež František pripomína kontext a cieľ „Roka rodiny Amoris laetitia“, vyhláseného pri 5. výročí vydania rovnomennej apoštolskej exhortácie o láske v rodine. Prinášame niekoľko jeho myšlienok:
„Jedným z plodov tohto výnimočného roka sú „Katechumenátne itineráre pre manželský život“, ktoré teraz s radosťou zverujem pastierom, manželským párom a všetkým, ktorí pracujú v rodinnej pastorácii.
Ide o pastoračný nástroj, ktorý pripravilo Dikastérium pre laikov, rodinu a život pri nasledovaní mojich usmernení, ktoré som opakovane vyjadril, a to «potrebu „nového katechumenátu“ v príprave na manželstvo»; je totiž «nevyhnutné konkrétne uskutočniť to, čo už bolo navrhnuté vo Familiaris consortio (č. 66), to znamená, že tak ako je katechumenát súčasťou sviatostného procesu pre krst dospelých, tak aj príprava na manželstvo by sa mala stať integrálnou súčasťou celého sviatostného procesu manželstva, ako protiliek na zabránenie nárastu prípadov neplatného alebo nekonzistentného uzatvorenia manželstva» (Príhovor Rímskej róte, 21. januára 2017).
Veľmi jasne sa tu ukázala vážna obava, že pri príliš povrchnej príprave sa páry vystavujú reálnemu riziku uzavretia manželstva neplatne alebo s takým slabým základom, že sa v krátkom čase „rozsype“ a nevydrží ani prvé nevyhnutné krízy.“ (...)
Ide teda predovšetkým o povinnosť sprevádzania so zmyslom pre zodpovednosť tých, ktorí prejavujú svoj úmysel vstúpiť do manželstva, aby boli uchránení od tráum rozluky a nikdy nestratili vieru v lásku. (...)
Cirkev je matka a matka neuprednostňuje žiadne zo svojich detí. Nezaobchádza s nimi rozdielne, všetkým venuje rovnakú starostlivosť, rovnakú pozornosť, rovnaký čas. Venovanie času je znakom lásky: ak niekomu nevenujeme čas, je to znak, že ho nemilujeme. Koľkokrát mi to príde na um, keď si pomyslím, že Cirkev venuje veľa času, niekoľko rokov, príprave kandidátov na kňazstvo alebo rehoľný život, ale tým, ktorí sa pripravujú na manželstvo venuje málo času, len niekoľko týždňov. (...) Preto je spravodlivou povinnosťou Matky Cirkvi venovať čas a energiu príprave tých, ktorých Pán povoláva k takému veľkému poslaniu, akým je rodina.“
Manželský katechumenát v troch etapách
Pápež František vyjadruje vďaku tým, ktorí sa podieľali na prípravu dokumentu, rozčleneného na tri etapy: 1. príprava na manželstvo (vzdialená, blízka a bezprostredná), 2. slávenie sobášneho obradu a 3. sprevádzanie prvých rokov manželského života. Svätý Otec zároveň hovorí aj o pastoračnej pozornosti voči tým, ktorým manželstvo zlyhalo a chcú naďalej prežívať svoju vieru v spoločenstve Cirkvi:
„Veľmi si želám, aby po tomto prvom dokumente čo najskôr nasledoval ďalší, v ktorom budú uvedené konkrétne pastoračné spôsoby a možné itineráre sprevádzania špecificky pre tie páry, ktoré zažili zlyhanie svojho manželstva a žijú v novom zväzku alebo sú civilne znovu zosobášení. Cirkev totiž chce byť týmto párom nablízku a aj spolu s nimi kráčať cestou lásky - via caritatis (porov. Amoris laetitia, 306), aby sa necítili opustenými a mohli v spoločenstvách nájsť prístupné a bratské miesta prijatia, pomoci v rozlišovaní a spoluúčasti.
Tento prvý dokument, ktorý sa teraz dáva k dispozícií, je zároveň darom aj úlohou. Darom, pretože všetkým sprístupňuje bohatý a podnetný materiál, ktorý je plodom reflexie a pastoračných skúseností už realizovaných v rôznych diecézach či eparchiách po celom svete. A je úlohou, keďže tu nejde o „zázračné vzorce“, ktoré fungujú automaticky. Ide o šaty, ktoré musia byť „ušité na mieru“ ľuďom, ktorí ich budú nosiť. V skutočnosti ide o orientačné usmernenia, ktoré si vyžadujú ich prijatie, prispôsobenie a uvedenie do praxe v konkrétnych spoločenských, kultúrnych a cirkevných situáciách, v ktorých každá jednotlivá (partikulárna) cirkev žije.“
Povzbudenie pastoračným pracovníkom: Odvahu!
Svätý Otec napokon vrelo povzbudzuje všetkých, ktorí pomáhajú mladým párom pastoračnou službou. Cituje pri tom slová sv. Pavla: «Nezanedbal som zvestovať vám všetko užitočné a učil som vás verejne i po domoch» (Sk 20,20). Pápež František píše:
„Pozývam všetkých, ktorí pracujú v rodinnej pastorácii, aby si tieto slová apoštola Pavla osvojili a nenechali sa odradiť tvárou v tvár úlohe, ktorá sa môže zdať ťažká, náročná alebo dokonca nad vlastné možnosti. Odvahu! Urobme prvé kroky! Začnime procesy pastoračnej obnovy! Dajme svoje mysle a srdcia do služby budúcich rodín a uisťujem vás, že pri tom, ako budeme novým generáciám ohlasovať evanjelium rodiny, nás Pán bude podporovať, dá nám múdrosť a silu, rozhojní v každom z nás nadšenie a predovšetkým nám dá zakúsiť «sladkú a potešujúcu radosť z hlásania evanjelia» (Evangelii gaudium, 9).“