Bratislava 15. júna (TK KBS) Obzretie sa za kňazskou cestou biskupa, ordinára Ordinariátu Ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky Františka Rábeka je inšpiráciou nielen pre novokňazov. Od jeho kňazskej vysviacky uplynie 17. júna päťdesiat rokov, pripomínajú Katolícke noviny. Ich text prinášame v plnom znení.
Leto roku 1972. Blížil sa veľký deň pre 37 absolventov Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulty. V čase normalizácie si však nik nemohol byť istý, či mu kňazská vysviacka bude dopriata.
„Na Slovensku sme nemali oficiálne štátom uznaného biskupa a pred vysviackou zomrel českobudějovický biskup Josef Hlouch, ktorý nás na jar svätil za diakonov,“ spomína biskup František Rábek.
V Česku boli aktívni dvaja biskupi: pražský arcibiskup František Tomášek a litoměřický biskup Štěpán Trochta. „Práve biskup Trochta dostal povolenie od vtedajších mocipánov, aby nám vyslúžil sviatosť kňazstva.“
Istota Božích rúk
„Nedávno som si v Piešťanoch uvedomil, že pred 50 rokmi som tam bol pred kňazskou vysviackou so spolužiakmi na duchovných cvičeniach,“ pokračuje biskup Rábek v spomienkach. „Vtedy som v modlitbe vkladal budúcnosť i ľudí, ku ktorým budem poslaný, do Božích rúk.
Z dôvery v Boha vychádzal môj vnútorný pokoj a dôvera do budúcna.“ V deň prijatia sviatosti kňazstva pociťoval radostné prekvapenie, že napriek normalizačným hrozbám a nebezpečenstvám predsa len prijal kňazské svätenie.
„Ďalšou emóciou bol pocit vykročenia do ,hmly‘ – nevedel som, kde začnem pôsobiť, nemal som nič zabezpečené, žiadne ľudské istoty. Jedinou istotou boli opäť Božie ruky, do ktorých som to všetko vložil.“
Prekvapenie
Po vysviacke mladý kňaz František dostal dekrét na prvé kaplánske miesto do Bošian. „Na fare ma čakalo veľké prekvapenie. Správcom farnosti bol Tibor Slovák. V mojom rodisku bol kaplánom a ako chlapec som mu miništroval.“
Vtedy sa ešte svätá omša slávila podľa tridentského obradu, na čítanie evanjelia sa misál prenášal na druhú stranu oltára.
„Pre útleho školáka náročná úloha. Keď som po schodoch zostupoval dolu, pulpit sa nachýlil a misál sa zošuchol na dlažbu, strany sa rozleteli. Zozbieral som ich a dal na miesto. Pán kaplán ich nejakým zázrakom usporiadal tak, že svätú omšu podľa nich doslúžil. Tŕpol som, čo bude v sakristii. On sa však nehneval a nič mi nevyčítal; i preto sa mi do pamäti zapísal ako dobrý a láskavý kňaz. Aj na mojom prvom pôsobisku ma priateľsky prijal a uviedol do pastoračnej práce.“
Prozreteľnosť
Božiu pomoc a starostlivosť vnímal František Rábek už ako kaplán, keď mu farár farnosti Veľké Bielice Rudolf Bošňák ukázal knihu Einführung in das Christentum – Úvod do kresťanstva od Josepha Ratzingera.
„Pre mňa vtedy neznámy profesor ma oslovil. Knihu som si požičal a počas voľných chvíľ prekladal. Asi po roku vyšla ako samizdat a po páde komunizmu som preklad ponúkol vydavateľstvu, vyšla v dvoch vydaniach. Bolo pre mňa cťou, keď som ju mohol osobne darovať Benediktovi XVI. Ratzingerovo učenie plné viery a múdrosti ma sprevádzalo od prozreteľnostného stretnutia s jeho knihou až po súčasnosť a znamenalo pre mňa veľké duchovné obohatenie a pomoc.“
Iným prejavom Božieho riadenia v živote Františka Rábeka bolo, keď ho priateľ, starší kňaz požiadal, aby prevzal duchovnú starostlivosť o spoločenstvo mladých, zväčša vysokoškolákov, v Nitre.
„Stali sa mojou rodinou. Niektorých som mohol sobášiť a vytvorili príkladné kresťanské rodiny. Dodnes sa raz do roka stretávame.“
Oporné body
Božia prozreteľnosť viedla Františka Rábeka aj do služby nemocničného kaplána v Nitre.
„Neustále stretávanie sa s trpiacimi a zomierajúcimi, navyše v prostredí, ktoré bolo k viere nepriateľské, nebolo ľahké. No postupne z tejto služby duchovne čerpal. Získaval som životnú múdrosť z príbehov ľudí, ktorí v utrpení a pred tvárou smrti hodnotili svoje životy. Obdivoval som Božiu veľkodušnú lásku, keď prostredníctvom mojej služby Pán Boh zachraňoval ľudí pre večnosť a udeľoval im svoje odpustenie.“
Jubilujúci biskup Rábek zhŕňa životnú skúsenosť takto: „Najväčšou posilou premňa bola a je Eucharistia, svetlo a pravda Božieho slova, modlitba a spoločenstvo Cirkvi, jej konkrétni členovia. Od hrdinskej, obetavej viery jednoduchých ľudí až po veľkosť ducha a múdrosť duchovných pastierov, na čele s Petrovým nástupcom v Ríme. Tieto oporné body odporúčam každému vrátane novokňazov.“
Zdroj: Katolícke noviny / Peter Slovák