Skýcov 14. júna (TK KBS) Na priečelí farského kostola Nanebovzatia Panny Márie v Skýcove odhalili a požehnali 12. júna 2022 pamätnú tabuľu venovanú blahej pamäti Mons. Michalovi Buzalkovi, bývalému pomocnému biskupovi Trnavskej apoštolskej administratúry, ktorý pôsobil v skýcovskej farnosti v rokoch 1911-1920. Súčasťou spomienkovej slávnosti bola aj slávnostná svätá omša, ktorú s miestnym správcom farnosti Ladislavom Kováčom celebroval Peter Slepčan, farár farnosti sv. Martina v Bratislave a postulátor kauzy blahorečenia Mons. Buzalku.
Miestny správca farnosti v úvode slávnosti povedal: „V dnešnej dobe, kedy pociťujeme krízu autority sú skutočne vzácne veľké osobnosti v spoločenskom živote. Spoločnosť ale i Cirkev potrebuje osobnosti, ktoré majú morálnu integritu, životnú múdrosť a bázeň pred Bohom. Vďaka Bohu vo Farnosti Skýcov pôsobili viacerí dobrí kňazi a starostliví kňazi. A medzi nimi patrí osobitné miesto práve Mons. Michalovi Buzalkovi, ktorý túto farnosť spravoval v rokoch 1911 – 1920.
Neboli to ľahké časy, no jemu nechýbala rozvaha a predovšetkým láska k veriacim, ku ktorým bol ochotný sa po vojne vrátiť aj keď mohol pôsobiť na inom kňazskom pôsobisku v blízkosti svojho rodiska. Jeho hlboký vzťah ku Skýcovu je vidieť aj z jeho korešpondencie po vypálení obce nemeckými fašistami. Preto som rád, že dnešná slávnosť spojená s odhalením pamätnej tabule je našou spoločnou odpoveďou na jeho krásny vzťah k farnosti a zároveň spomienkou na veľkého človeka, kňaza, biskupa a verím, že čoskoro blahoslaveného.“
Podobne vo svojej homílii hlavný celebrant pripomenul život a pôsobenie Mons. Buzalku na Skýcove, zvlášť jeho láskavý vzťah ku skýcovským veriacim. Slávnostný akt odhalenia a požehnania tabule sprevádzala dychová hudba Skýcovanka, a prítomným sa prihovoril aj starosta obce. Na záver sa účastníci slávnosti mali možnosť stretnúť pri malom agapé. Pamätná tabuľa bude veriacim pripomínať, že v ich obci a farnosti pôsobil veľký človek, ktorý sa za nich môže prihovárať v nebi.
Michal Buzalka sa narodil v roku 1885 vo Svätom Antone, teológiu vyštudoval vo Viedni, kde bol aj vysvätený za kňaza. Ako kňaz pôsobil v Banskej Štiavnici, v nemocnici v Budapešti, v Skýcove, vo Vajnoroch a Zavare. Ako rektor Kňazského seminára v Trnave a neskôr v Bratislave vychoval výraznú generáciu slovenských kňazov. V roku 1938 ho pápež Pius XI. vymenoval za svätiaceho biskupa Trnavskej Apoštolskej administratúry. Do svojho biskupského erbu si zvolil Banskoštiavnickú kalváriu, z ktorej rovnako vychádzalo aj biskupské heslo: „Per crucem ad lucem“, t.j. „Cez kríž k svetlu“.
V rokoch 1939 – 1945 zastával funkciu predsedu Katolíckej akcie a Združenia katolíckej mládeže. V roku 1940 obnovil vydávanie úspešného týždenníka Katolícke noviny. V rokoch 1940-1945 z poverenia pápeža Pia XII. vykonával funkciu vikára slovenskej armády. V tom čase udržiaval úzky kontakt s Giuseppe Burziom, vatikánskym diplomatickým zástupcom na Slovensku. Aktívne spolupracoval na záchrane slovenských Židov.
Po skončení II. svetovej vojny bol štyri mesiace väznený. V roku 1951 bol v zinscenovanom súdnom procese spolu s biskupmi Jánom Vojtaššákom a Pavlom Petrom Gojdičom odsúdený na doživotie. Po šiestich rokoch väzenia prežil zvyšok života v internácii v Čechách. Po viacročnom väznení a internácii mimo územia Slovenska zomrel 7. decembra 1961 v českom meste Tábor. Proces jeho blahorečenia bol otvorený v roku 2002 a stále prebieha.
Fotogalériu je možné nájsť na Facebooku.
-
Aktualizované
