Bratislava 9. júna (TK KBS) Uplynulo 50 rokov od úmrtia jezuitského kňaza Jána Buchtu. „I keď žil skromným, tichým životom, neoplýval zdravím, predsa vykonal veľké dielo pre Cirkev, rehoľu, Skalicu. Venujme mu tichú spomienku v modlitbe,“ napísal o ňom Ľudovít Košík. Prinášame jeho spomienku na kňaza Jána.
K veľkým osobnostiam rehole jezuitov v minulom storočí nesporne patrí i nezištný, čestný, pracovitý, skromný rehoľník zo Skalice, ktorý viac myslel na druhých ako na seba a zo svojho duševného bohatstva rozdával iným. Jemu ako i mnohým ďalším nepriazeň doby neumožnila realizovať svoje predstavy o rehoľnom živote. S jeho menom sa stretávame v knihách kardinála Jána Chryzostoma Korca Od barbarskej noci, i v histórií Spoločnosti Ježišovej na Slovensku. Pamätám sa z detských rokov, bývali sme na jednej ulici a niekedy sme cestu do kostola prechádzali spoločne, on prichádzal každý deň a často pristupoval k sviatostiam. Venoval sa teológií, prekladateľstvu a histórií.
Narodil sa 22.septembra 1922 v Skalici. Otec Štefan, matka Alžbeta rodená Jursová. V roku 1929 mu zomrel otec a matka na neho a jeho brata Jozefa zostala sama. Staršiemu synovi umožnila štúdium na gymnáziu a potom aj na vysokej škole. Študoval na skalickom gymnáziu v rokoch 1934 - 1942, kde patril medzi najlepších žiakov. Pracoval v samovzdelávacom krúžku študentov a v roku 1941-42 sa zúčastnil na príprave výstavy starej skalickej tlače. Po maturite študoval slovenský jazyk a históriu na bratislavskej filozofickej fakulte, kde v roku 1948 dosiahol doktorát filozofie. Zapájal sa do študentského náboženského života.
Už počas vysokoškolského štúdia ochorel na TBC a s chorobou zápasil celý život. V roku 1948 vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Ružomberku. Po násilnej likvidácií kláštorov, v roku 1950 bol internovaný v Podolínci. Po prepustení zo zdravotných dôvodov, žil v Skalici s matkou, bratom, ktorý skoro zostal vdovcom a jeho deťmi. Často sa liečil v Tatrách. Súkromne pokračoval v štúdiu teológie a tajne bol vysvätený za kňaza.
V rokoch 1965 - 1972 sa zapájal do kultúrneho diania v Skalici. Bol iniciátorom mnohých podujatí pri rozličných výročiach. Spolupracoval so Záhorským múzeom a Okresným archívom. Zostavil správy pre mestskú kroniku za roky 1968 a 1969. Bol členov výboru Matice Slovenskej, začas i jej tajomníkom. Pripravil návrh na záchranu skalických pamiatok. UŽ od mladosti publikoval články o z kultúrnych dejín Skalice, dejiny slovenskej tlače v Skalici, a žiaci skalického gymnázia, Spolupracoval na knihách Tristo rokov skalického gymnázia /1965/, Skalica v minulosti a dnes /1968/, Skalica 1918 /1968/. Recenzoval Publikáciu Mokrý Háj /1969/.
V Záhorskom múzeu spracoval Lichardovu pozostalosť a opísal ju v štúdií uverejnenej v Zborníku Záhorského múzea I a III. Tiež vypracoval pre publikáciu 50 rokov poľnohospodárskeho školstva v Skalici, Pôdohospodárska tradícia Skalice. Podieľal sa na príprave osláv trojstého výročia gymnázia /1965/ päťdesiateho výročia príchodu Dočasnej vlády do Skalice /1968/, vedeckej konferencie o Františkovi Víťazoslavovi Sasinkovi /1969/ seminára o kultúrnych dejinách Senického okresu /1970/ a osláv šesťstého výročia povýšenia Skalice na mesto /1972/.
Táto jeho kultúrne osvetová a publikačná činnosť týkajúca sa regionálnych dejín bola však len vedľajšia činnosť.
Bol jej iniciátorom a dušou podujatí, hoci skromne zostával v úzadí. Bez jeho iniciatívy by publikácie o meste a gymnáziu nevyšli. Venoval sa hlavne prekladom náboženskej literatúry, preložil do 50 diel, hoci nevedel, či sa ich niekedy podarí vydať. Prvý preklad Dessauerova Filozofia techniky vyšiel ešte v roku 1947. Niektoré z nich vyšli vo vydavateľstve Dobrá kniha v Trnave po roku 1989. V roku 1993 tu vyšla i jeho kniha rozjímaní Nad evanjeliom sv. Marka. Tiež jeho preklad R. Guardiniho Úvod do modlitby. Výber z prekladov, ktoré zostali v rukopise, vyšli ako samizdaty alebo v zahraničí: Bacht, H.: Tajomstvá našej spásy 421 s. Guardini, R.: Úvahy pred sv omšou 161 s. Nartindale, C.: Alojz Gonzaga 208 s. Quoist, M.: Úspešný život 228 s. Triling, W.: Evanjelium podľa Matúša 470 s. Schnitzler, T.: Komentár k rímskemu kánonu 100 s. Wohl, L.: Choď a zapáľ svet. Sv. František Xaverský 220 s. Hoci bol sám chorý, dokázal potešiť a povzbudiť iných, vždy viac myslel na druhých ako na seba. Zo svojho duševného bohatstva rozdával iným.
Tridsiateho decembra 1971 zomrela jeho matka, pociťoval za ňou smútok, v jeho očiach boli vidieť slzy. Na jar v roku 1972 sa jeho zdravotný stav zhoršil, bol hospitalizovaný v skalickej nemocnici, kde 9. júna 1972 zomrel. V Skalici mal kňazský pohreb, čo prekvapilo mnohých i vtedajšieho dekana, na ktorom sa o. i. zúčastnil aj biskup Korec. Pochovaný je na Skalickom cintoríne.
Použitá literatúra:
Zora Viestová: PhDr. Ján Buchta, SJ /1922 - 1972/ Záhorie ročník 6, č. 5
Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, Lúč Bratislava 2000
Spracoval: Ľudovít Košík