Arcibiskup Gallagher na Globsecu: Mier je nemysliteľný bez solidarity

TK KBS, gal, ml; pz | 07. 06. 2022 09:52



Bratislava 7. júna (TK KBS) Prinášame plné znenie príhovoru arcibiskupa Paula Richarda Gallaghera, sekretára Svätej stolice pre vzťahy so štátmi, ktorý predniesol na medzinárodnej konferencii Globsec v Bratislave.



Vojna na Ukrajine: výzva na globálnu solidaritu



Vaše Excelencie, dámy a páni,



som vďačný za pozvanie na fórum GLOBESC a rád sa s vami podelím o svoju reflexiu nad významom solidarity a nad vlnou solidarity, ktorú od 24. februára pozorujeme v Európe v reakcii na vojnu na Ukrajine, najmä v jej susedných krajinách. Moje myšlienky sú čiastočne inšpirované mojou nedávnou cestou na Ukrajinu, ktorá mi umožnila pocítiť utrpenie ľudí a dotknúť sa vážnych dôsledkov vojny, najmä počas stretnutia s vnútorne vysídlenými osobami a návštevy miest v blízkosti Kyjeva, najviac postihnutých konfliktom.



Čo je to solidarita?



Hoci presná definícia solidarity neexistuje, väčšina z nás by sa na základe skúseností zhodla na tom, že ide o postoj náklonnosti, spolupatričnosti k iným alebo uznania spoločného záujmu. Je opakom súťaživosti a namiesto toho sa vyznačuje vzájomnou podporou a bratstvom.  „Solidarita kladie mimoriadny dôraz na vnútornú hodnotu spoločenských vzťahov ľudskej osoby.“ „Non nobis solum nati sumus“ – nie sme zrodení len pre nás, vyhlásil Cicero s odvolaním sa na Platóna. Solidarita sa prejavuje v pomoci a zastávaní sa druhých, najmä v situáciách slabosti a utrpenia. Zastávanie sa druhých predpokladá a zahŕňa uznanie „rovnosti všetkých v dôstojnosti a právach“, najmä rovnakého postavenia obete nespravodlivosti. Existuje puto „medzi solidaritou a rovnosťou medzi ľuďmi a národmi, solidaritou a pokojom vo svete“. Ako zdôrazňuje pápež František: „Slovo ,solidaritaʻ sa akoby častým používaním opotrebovalo a niekedy býva nesprávne interpretované: znamená totiž omnoho viac ako len občasný prejav štedrosti. Vyžaduje si novú mentalitu, ktorá dokáže premýšľať v termínoch spoločenstva a uprednostňovať životy všetkých pred privlastňovaním dobier zo strany len niektorých.“



Ďalším dôležitým aspektom solidarity je spravodlivosť. Uznanie rovnakej dôstojnosti a rovnakých práv všetkých ľudí znamená obhajobu týchto práv, a to nielen ako povinnosť, ale aj ako otázku spravodlivosti. Napriek tomu je spravodlivosť len prípravným štádiom; ako povedal svätý Pavol VI. je to „minimálna miera lásky“. Myšlienka solidarity, ktorá sa začína uznaním rovnakej hodnoty druhého, presahuje spravodlivosť a „naplní sa len vtedy, keď dobrovoľne dám svoj život do služieb druhého“. Skutočná solidarita sa teda neobmedzuje na empatiu, na individuálne prejavy podpory alebo na obnovenie práv, ale zahŕňa ochotu podieľať sa na bolesti druhého, vziať na seba – v istom zmysle – časť jeho bremena. Inými slovami, neexistuje skutočná solidarita bez našej ochoty zdieľať bremeno utrpenia, ktoré spôsobuje zlo, a bez toho, aby sme zaň istým spôsobom pomohli zaplatiť. Napokon, skutočná solidarita má svoju cenu a tá môže byť bolestivá. Preto sociálna náuka Katolíckej cirkvi považuje solidaritu za „čnosť“, ktorú vidí v „ochote odovzdať sa pre dobro druhého a odvracať sa od každej formy individualizmu a partikularizmu“, v evanjeliovom zmysle to znamená „obetovať sa“ pre druhého namiesto jeho využívania, a „slúžiť mu“ namiesto utláčania ho vo svoj prospech.



Pre kresťanov má solidarita základ aj vo viere, pretože veríme, že sám Boh prejavil solidaritu s ľudstvom, keď poslal svojho Syna Ježiša Krista na zem, kde zdieľal osud padlého ľudstva až po smrť. Jeho umučenie a zmŕtvychvstanie nám ukázali, že solidarita je jedinou odpoveďou na prevahu zla, hriechu a napokon aj smrti.



Vojna na Ukrajine: výzva ku globálnej solidarite



Všetci sledujeme znepokojujúci a skľučujúci vývoj vojny na Ukrajine. Tvárou v tvár ruskej agresii voči Ukrajine pápež František spolu s Cirkvou a nespočetným množstvom ľudí vo svete „veľmi trpí pre mnohé obete na životoch, násilie všetkého druhu, ničenie miest a infraštruktúry, rozdelenie toľkých rodín a pre milióny vysídlených ľudí a utečencov“. Katolícka cirkev je presvedčená, že „vojna je ,bičʻ a nikdy nepredstavuje vhodný prostriedok na vyriešenie problémov, ktoré vznikajú medzi národmi. ,Nikdy to tak nebolo a nikdy to tak nebudeʻ, pretože rodí nové a ešte komplexnejšie problémy. Keď vypukne, stane sa ,neužitočným krviprelievanímʻ, ,dobrodružstvom bez návratuʻ, škodí prítomnosti a privádza do nebezpečenstva budúcnosť ľudstva“. Pápež sa „čo najdôraznejšie snaží brániť ukrajinský ľud, poukazovať na to, že má svoju slobodu, že bola porušená celistvosť jeho krajiny“. Ako povedal: „Musíme obnoviť náš záväzok vyriešiť tento konflikt prostredníctvom diplomatického a politického dialógu“  a odmietnuť logiku vojny, ktorá je „vždy porážkou ľudskosti“.



Zatiaľ čo nariekame nad „,obmedzenosťouʻ našich ľudských pokusov nájsť okamžité spôsoby ukončenia tohto nezmyselného konfliktu“ a zažívame bezmocnosť tvárou v tvár odmietaniu dialógu, musíme uznať, že vojna na Ukrajine vyvolala celosvetovú vlnu solidarity a podpory ukrajinského ľudu. Takmer šesť miliónov ľudí hostia predovšetkým susedné európske krajiny, ktoré im naďalej poskytujú potrebnú humanitárnu pomoc a finančnú podporu. Ďalších osem miliónov ľudí je vnútorne vysídlených a v súčasnosti im pomáha medzinárodné spoločenstvo, vrátane UNHCR, MVČK a miestne cirkvi. Náboženské organizácie ako Charita a Zvrchovaný maltézsky rád úzko spolupracujú s vládami nielen pri poskytovaní materiálnej pomoci, ale aj pri reagovaní na duchovné potreby tých, ktorým slúžia. Hoci sa môže zdať, že pomoc poskytnutá v niektorých prípadoch je len kvapkou v obrovskom oceáne potrieb, solidarita, ktorej sme svedkami v tejto globálnej reakcii, je povzbudivým znamením. Ako povedal pápež František: „Tieto početné skutky dobročinnosti sa stávajú požehnaním pre naše spoločnosti, niekedy oslabené sebectvom a individualizmom, a pomáhajú ich urobiť priateľskými pre všetkých“.



Sila solidarity



Na prvý pohľad sa môže zdať, že solidarita, ako sme ju načrtli vyššie, je druhoradou alebo dokonca len čiastkovou reakciou na vážnu situáciu, ktorej čelíme na vojnou zmietanej Ukrajine, pretože nemôže zabrániť vojne a ani ju neukončí. Napriek tomu sme videli, že konkrétny akt solidarity by mohol zahŕňať aj podporu legitímnej možnosti sebaobrany Ukrajiny v rámci medzinárodného práva.



Solidarita v komplexnom zmysle slova totiž ďaleko presahuje dočasné alebo krátkodobé reakcie vrátane humanitárnej pomoci a iných tvorivých iniciatív. Globálna solidarita, ktorej sme boli svedkami na Ukrajine, hlboko formuje históriu a pamäť ľudí. Ako poznamenal pápež František: „Solidarita, chápaná vo svojom najhlbšom význame, je spôsob, ako tvoriť dejiny“. Počas mojej nedávnej návštevy Ukrajiny katolícki biskupi, ako aj centrálne a miestne občianske autority neustále potvrdzovali, že je dôležité, aby obyvateľstvo cítilo blízkosť medzinárodného spoločenstva a dostávalo podporu, ktorú potrebuje na dosiahnutie mieru a zmysluplného spolužitia.



Zbrane nikdy nevedú k mieru, ani logika jadrového odstrašovania. Solidarita je však privilegovanou cestou k mieru, pretože vytvára hranice priateľstva a spolupráce medzi národmi a štátmi, ktoré presahujú rámec jednoduchej ekonomickej závislosti alebo vyrovnávania bezpečnostných hrozieb. Usiluje sa o jednotu v spoločnom dobre.



Okrem toho solidárna reakcia na vojnu na Ukrajine posilní medzinárodné inštitúcie, ktoré čelia rozhodujúcemu momentu vo svojej histórii. V skutočnosti, ako zdôraznil pápež František vo svojom posolstve k 75. výročiu založenia Organizácie spojených národov, „stojíme pred voľbou medzi dvoma možnými cestami. Jedna cesta vedie k upevneniu multilateralizmu ako výrazu obnoveného pocitu globálnej spoluzodpovednosti, solidarity založenej na spravodlivosti a dosiahnutí mieru a jednoty v rámci ľudskej rodiny, ktorá je Božím plánom pre náš svet. Druhá cesta zdôrazňuje sebestačnosť, nacionalizmus, protekcionizmus, individualizmus a izoláciu“.



Mier je nemysliteľný bez solidarity. Je nevyhnutné dospieť „k uznaniu, že vzájomná závislosť vyžaduje prekonanie politiky blokov, zrieknutie sa všetkých foriem hospodárskeho, vojenského alebo politického imperializmu a premenu vzájomnej nedôvery na spoluprácu, ktorá je charakteristickým úkonom solidarity medzi jednotlivcami a národmi“.



Pred rokom sa pápež František prihovoril GLOBSEC fóru vo videoposolstve a zdôraznil: „Každý spôsob konania si vyžaduje víziu, globálnu víziu nádeje, akú mal biblický prorok Izaiáš, ktorý videl meče premenené na radlá a kopije na viničné nože“. Svet môže vyjsť z tejto krízy lepší len vtedy, ak dokáže, že solidarita je najsilnejšou odpoveďou, ktorú môže ľudstvo poskytnúť, keď čelí zlu vojny.



Ďakujem veľmi pekne.







[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024