Taliansko 27. mája (E-kai) Cirkev v Taliansku bude pokračovať na synodálnej ceste, ktorá sa súčasnou synodou neskončí, vyhlásil nový predseda talianskeho episkopátu. Pápež František zvolil za predsedu talianskych biskupov kardinála Mattea Zuppiho, bolonského arcibiskupa a doterajšieho cirkevného asistenta Komunity sv. Jána.
Nový predseda má 66 rokov, je synom Enrica Zuppiho, fotografa L'Osservaotore Romano a pravnuka kardinála Carla Confalonieriho, vedúcej osobnosti Rímskej kúrie od čias Pia XI. až po prvé roky pontifikátu Jána Pavla II. Matteo Zuppi, hoci bol Riman, vstúpil do seminára v diecéze Palestrina pri Ríme.
V tejto diecéze bol inkardinovaný po kňazskej vysviacke, ktorú prijal v roku 1981. Hneď potom sa stal vikárom rímskej baziliky Panny Márie pri Úsvitnej bráne, kde sa zhromažďuje komunita svätého Jána. V tejto službe vystriedal pátra Vincenza Pagliu, súčasného predsedu Pápežskej akadémie pre život.
Páter Zuppi sa aktívne zapájal do činnosti Komunity svätého Jána. Neskôr, od roku 2000 do roku 2012, bol jeho cirkevným asistentom. V tejto funkcii sa okrem iného zúčastnil na mierových rokovaniach v Mozambiku. Medzitým zastával viaceré cirkevné funkcie v Rímskej diecéze, do ktorej bol inkardinovaný v roku 1988.
Pápež František ho v roku 2015 vymenoval za arcibiskupa Bologne a o štyri roky neskôr za kardinála. Kardinál Zuppi je členom Dikastéria pre integrálny rozvoj a správu majetku Svätej stolice.
V príhovore k talianskym biskupom, ktorých bude odteraz viesť, pripomenul spoločenský kontext, v ktorom sa Taliansko dnes nachádza. Spomenul dôsledky pandémie a vojny na Ukrajine a vyzval, aby sa nezabúdalo na iné vojny v iných regiónoch sveta. Kardinál Zuppi chce, aby Cirkev v Taliansku nasledovala synodálnu cestu, ktorá sa neskončí synodálnym procesom, ktorý dnes prebieha na celom svete.
„Ide o niečo viac, o niečo viac, čo zahŕňa všetky zložky, aby sa potom dospelo k rozhodnutiu. Myslím, že práve na tom mi záleží najviac, pretože je to moja zodpovednosť, ktorá mi zároveň umožňuje posúdiť moju malosť a nedostatočnosť. Toho som si vedomý a dúfam, že vždy budem. Ale spoločná cesta je niečo, čo ma podporuje.
A je tu aj Pánova milosť, o ktorú veľmi prosím, aby mňa a nás viedla na tejto ceste. Takže synodálna cesta, ktorá pokračuje počúvaním. Tento postoj je veľmi dôležitý. Cirkev, ktorá počúva. Počúvanie bolí. Keď človek niekoho počúva, dovolí druhému, aby ho zranil tým, čo žije, stotožňuje sa s jeho utrpením.
To, čo teraz prežívame, nám pomáha pochopiť toľko otázok, toľko utrpenia, pochopiť, ako byť matkou, ktorá je nablízku, ako stretnúť toľko spoločníkov na ceste a ďalších spoločníkov na tejto ceste. Preto, keď cítim, že som na tejto ceste, nachádzam podporu v blízkosti a osobitnej pozornosti, ktorá ma bude sprevádzať,“ uviedol kardinál.