Vatikán 23. mája (RV) Už o dva týždne, na Turíčnu nedeľu 5. júna, vstúpi do platnosti apoštolská konštitúcia Svätého Otca Františka o Rímskej kúrii Praedicate Evangelium (Hlásajte evanjelium). Špecifiká novej konštitúcie a jej nadväznosť na predchádzajúce pontifikáty súhrnne predstavil kardinál Pietro Parolin vo svojom vystúpení 17. mája 2022 na pôde Pápežskej Lateránskej univerzity.
Dlho pripravovaná apoštolská konštitúcia je právnym vyjadrením reformy Rímskej kúrie. Vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin, ktorý bol ako člen Rady kardinálov zapojený do procesu jej prípravy, vystúpil na Lateránskej univerzite v rámci študijného dňa s príspevkom „Praedicate Evangelium – štruktúra, kontinuita a novosť“. Prinášame vybrané myšlienky z jeho príspevku.
Ako kard. Parolin vysvetlil v úvode svojej prenášky, ide tu o realizáciu jedného z cieľov pontifikátu pápeža Františka:
„Promulgáciou apoštolskej konštitúcie Praedicate Evangelium 19. marca sa uskutočnil jeden z hlavných cieľov, ktoré si súčasný pontifikát od začiatku vytýčil. Apoštolská konštitúcia Praedicate Evangelium je nástroj, ktorý sa snaží zosúladiť zmeny v Rímskej kúrii, ktoré už boli vykonané a začali platiť počas súčasného pontifikátu.
Opakuje sa tak skúsenosť, ktorú sme mali za čias sv. Jána Pavla II. Tak ako apoštolská konštitúcia Pastor Bonus v roku 1988 dala celkovú jednotu zmenám, ktoré sa v kúrii uskutočnili od roku 1979, tak teraz Praedicate Evangelium preberá všetky tie novinky, ktoré doteraz urobil pápež František, podľa kritérií, ktoré sám pápež v posledných rokoch jasne uviedol.“
Princípy a kritériá
„Druhá časť apoštolskej konštitúcie Praedicate Evangelium, hneď po úvodnej doktrinálnej Preambule, sa zaoberá tým, čo samotný zákon nazýva „princípy a kritériá pre službu Rímskej kúrie“. Uvádza sa tu 12 pravidiel dobrého spravovania, ktoré majú nepochybne hodnotu pre Cirkev vo všeobecnosti. Sú prezentované ako faktory, ktorými sa riadila organizačná reforma inštitúcií kúrie, ale sú to predovšetkým smerodajné kritériá, ktoré musia relevantným spôsobom usmerňovať a obnovovať celú jej činnosť.“
Kardinál Parolin rozčlenil zameranie nových pravidiel na tri okruhy: 1. jednota cirkevných inštitúcií, 2. spolupráca medzi inštitúciami a 3. požadované osobné postoje pracovníkov. Ohľadom jednoty cirkevných inštitúcií vatikánsky štátny sekretár vysvetlil:
V službe pápeža pre biskupov sveta
„Vychádza sa z jasného potvrdenia Kúrie ako inštitúcie slúžiacej špecifickému poslaniu Petrovho nástupcu; inak povedané, ukazuje sa tu, že teologickým miestom Rímskej kúrie, aj bez toho, že by bola súčasťou základnej štruktúry Cirkvi, je to, čo zodpovedá Petrovmu úradu, ako na to poukázal dekrét Christus Dominus Druhého vatikánskeho koncilu (č. 9).
Toto predstavuje pevný bod. Ale práve preto, že Kúria je v službe toho, ktorý je „trvalým a viditeľným princípom a základom jednoty biskupov“, jej činnosť nevyhnutne slúži poslaniu biskupov: ako Petrova úloha slúži poslaniu celého biskupského zboru, tak aj úloha Rímskej kúrie, ktorá je jeho nástrojom, bude nevyhnutne v službe kolégia biskupov a služby jednotlivých biskupov.
Ide o základný prvok, ktorý Svätý Otec zdôrazňuje od začiatku svojho pontifikátu, a je to ústrednou charakteristikou tohto nového zákona. Ako povedal pápež František v roku 2017, „je to vzťah, ktorý je založený na spolupráci a dôvere a nikdy nie na nadradenosti alebo súperení“,pretože – ako sa uvádza aj v predhovore [predchádzajúcej konštitúcie] Pastor Bonus – Rímska kúria „nekoná z vlastného práva ani z vlastnej iniciatívy“, ale skôr „ako nástroj v rukách pápeža“ a „zmyslom jej existencie je vyjadrovať a prejavovať verný výklad a súlad, ba totožnosť s vôľou pápeža pre dobro Cirkvi a službu biskupom“.“
Reforma kúrie cez osobné obrátenie
K ďalšiemu aspektu, ktorým je spolupráca medzi inštitúciami, vatikánsky štátny sekretár poznamenal, že „osobitné koordinačné úsilie sa vyžaduje predovšetkým od tých kuriálnych inštitúcií, ktoré v dôsledku zníženia počtu dikastérií vznikli zlúčením bývalých autonómnych jednotiek“.
Napokon tretia oblasť, na ktorej sa sústreďuje nová apoštolská konštitúcia, je adaptácia osobných postojov tých, ktorí tvoria Rímsku kúriu:
„Pri mnohých príležitostiach, ako postupoval proces organizačných reforiem kúrie, pápež František zdôraznil prvoradú dôležitosť toho, že obnova ľudí má prednosť pred obnovou čisto organizačnou a inštitucionálnou. V decembri 2016 vo svojom vianočnom pozdrave varoval, že „reforma bude účinná len a výlučne vtedy, ak sa bude realizovať s 'obnovenými' ľuďmi, a nie len s 'novými' ľuďmi.“ Ako vtedy povedal, „nestačí sa uspokojiť s personálnymi zmenami, ale je potrebné viesť členov kúrie k duchovnej, ľudskej a profesionálnej obnove. Reforma kúrie sa nijako neuskutoční výmenou ľudí, ale jedine obrátením ľudí... Bez zmeny mentality by cielené úsilie vyšlo nazmar“ (Príhovor Rímskej kúrii pred Vianocami, 22. dec. 2016).
Kardinál Parolin vo svojej prednáške vymenoval tri kritériá, ktoré nová Apoštolská konštitúcia Praedicate Evangelium stanovuje pre pracovníkov Rímskej kúrie: 1. katolicita pri výbere osôb, čiže zastúpenie oblastí celého sveta, 2. osobná a profesionálna bezúhonnosť a 3. vedomie osobitnej duchovnej úlohy, ktorú človek vykonáva v práci pre Svätú stolicu.
Úloha Štátneho sekretariátu
Štátny sekretár Parolin sa vo svojej prednáške na Lateránskej univerzite ďalej zameral na úlohu samotného vatikánskeho Štátneho sekretariátu:
„Je to zložka Kúrie, ktorý sa odlišuje od ostatných zložiek, ale právne je rovnocenná dikastériám a justičným či ekonomickým orgánom uvedeným v Apoštolskej konštitúcii. Funkcie, ktoré zodpovedajú Štátnemu sekretariátu v rámci Rímskej kúrie, sú v podstate tie isté, ktoré sa vykonávali predtým, aj keď s odchýlkami, ktoré nastali v posledných rokoch.“
„Na prvom mieste, najviditeľnejšia novinka ohľadom Štátneho sekretariátu je v článku 52 apoštolskej konštitúcie a týka sa Sekcie pre diplomatický personál Svätej stolice.“
Kardinál Parolin vysvetlil, že „o status pápežského sekretariátu ako úradu úzko napomáhajúceho pastoračnému riadeniu Svätého Otca sa v súčasnosti delia dve rôzne kuriálne inštitúcie. V ekonomických a finančných záležitostiach patrí toto postavenie Ekonomickému sekretariátu a vo všetkých ostatných oblastiach Štátnemu sekretariátu.“
Medzinárodné vzťahy
Medzi špecifické úlohy Štátneho sekretariátu patria „funkcie zverené Sekcii pre vzťahy so štátmi v súvislosti s medzinárodnými organizáciami“:
„V prvom rade, vo všeobecnosti sa v článku 29 § 2 uvádza, že „dokumenty alebo vyhlásenia v záležitostiach týkajúcich sa vzťahov so štátmi a inými subjektmi medzinárodného práva si vyžadujú predchádzajúce schválenie (nulla osta) Štátneho sekretariátu“. Netreba totiž zabúdať, že všetky kuriálne inštitúcie sú podľa svojich príslušných kompetencií vyjadrením jediného medzinárodného subjektu, ktorým je Svätá stolica, a že medzinárodné zastúpenie tohto subjektu, ako aj Mestského štátu Vatikán, je zverené Štátnemu sekretariátu.“
Sekcia pre všeobecné záležitosti
Pokiaľ ide o Sekciu pre všeobecné záležitosti, tá sa tak ako doteraz musí predovšetkým „starať o vybavovanie záležitostí týkajúcich sa každodennej služby Rímskeho Pontifika“ a „skúmať tie záležitosti, ktoré je potrebné riešiť mimo bežnej kompetencie kuriálnych inštitúcií“, vysvetlil kardinál Parolin:
„V zásade je to predovšetkým Sekcia pre všeobecné záležitosti, ktorá - ako sa uvádza v článku 130 §2 platných Všeobecných predpisov Rímskej kúrie - má rolu „koordinovať činnosti dikastérií a zaistiť jednotu riadenia“ celej Rímskej kúrie, podľa pokynov pápeža.“
Komunikácia Svätej stolice
Kardinál Parolin napokon pripomenul už zabehnutú novinku - „nový vzťah, ktorý sa pred niekoľkými rokmi vytvoril v súvislosti s oficiálnymi komunikáciami Svätej stolice“:
„V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť reorganizáciu Dikastéria pre komunikáciu, do ktorého sa spolu s rôznymi inštitúciami tradične spojenými so Štátnym sekretariátom – L'Osservatore Romano, Vatikánsky rozhlas (Radio Vaticana) atď. – začlenilo aj Tlačové stredisko, prostredníctvom ktorého sa zverejňujú oficiálne komunikácie ohľadom činnosti pápeža a aktivít Svätej stolice.“
Kardinál Parolin v tejto súvislosti upresnil, že „Sekcii pre všeobecné záležitosti zostáva naďalej vyhradené zverejňovanie dokumentov Svätej stolice prostredníctvom oficiálneho bulletinu Acta Apostolicae Sedis; na druhej strane táto sekcia využíva Dikastérium pre komunikáciu, pokiaľ ide o oficiálne oznámenia o činnostiach pápeža i aktivitách Svätej stolice, pričom v tejto oblasti dáva presné usmernenia, ktoré má dikastérium vyplniť (čl. 47, 2-3)“.