Vatikán 19. mája (RV) Svätý brat Karol bol „prorokom našich čias, ktorý vedel priniesť na svetlo podstatu a univerzálnosť viery“. Takto sa vyjadril pápež František pri stretnutí so zástupcami široko rozvetvenej Duchovnej rodiny sv. Charlesa de Foucaulda v stredu 18. mája. Priznal sa aj k osobnému vzťahu k bratovi Karolovi ako vzoru, ktorý mu pomohol na jeho osobnej duchovnej ceste.
K charizme brata Karola, ktorý bol vyhlásený za svätého v nedeľu 15. mája, sa hlási až 20 rozličných spoločenstiev. Najznámejšie z nich sú komunity Malých sestier Ježišových a Malých bratov Ježišových.
Duchovná rodina Charlesa de Foucaulda, ktorú v roku 1955 vytvorilo 8 komunít, sa postupne rozrástla až na 20 komunít na celom svete. Dnes má 13 000 členov, mužov a žien v rozličných formách zasvätenia, od rehoľného života až po sekulárne inštitúty a fraternity. Podrobnú informáciu ponúka internetová stránka združenia.
Okolo 50 zástupcov Duchovnej rodiny Charlesa de Foucaulda prijal Svätý Otec ráno ešte pred generálnou audienciou. Pri stretnutí s nimi zdôraznil dva významné odkazy nového svätca a podelil sa aj s osobným svedectvom o vzťahu k nemu. Príhovor pápeža Františka prinášame v plnom znení.
Príhovor Svätého Otca Duchovnej rodine Charlesa de Foucaulda
„Drahí bratia a sestry, vitajte! Som rád, že sa s vami môžem stretnúť a podeliť sa s vami o svoju radosť z kanonizácie brata Karola. Môžeme v ňom vidieť proroka našej doby, ktorý vedel priniesť na svetlo podstatu a univerzálnosť viery.
Podstata, skoncentrovaním zmyslu viery do dvoch jednoduchých slov, v ktorých je všetko: „Iesus – Caritas“ (Ježiš – Láska); a predovšetkým návrat k duchu počiatkov, k duchu Nazareta. Želám aj vám, aby ste si podobne ako brat Karol naďalej predstavovali Ježiša, ako kráča medzi ľuďmi, ako trpezlivo vykonáva namáhavú prácu, ako žije v každodennom živote rodiny a mesta. Ako sa Pán teší, keď vidí, že ho napodobňujeme v umenšení, pokore, delení sa s chudobnými!
Charles de Foucauld v tichu pustovníckeho života, v adorácii a službe bratom a sestrám napísal, že zatiaľ čo «my máme sklon klásť na prvé miesto skutky, ktorých účinky sú viditeľné a hmatateľné, Boh dáva prvé miesto láske a potom obete inšpirovanej láskou a poslušnosti, vyplývajúcej z lásky» (List Márii de Bondy, 20. mája 1915). Ako Cirkev sa musíme vrátiť k podstate a nestratiť sa v mnohých druhoradých záležitostiach, ktorými riskujeme, že stratíme zo zreteľa jednoduchú čistotu evanjelia.
A potom univerzálnosť. Tento nový svätec žil svoje kresťanstvo ako brat všetkých, počnúc tými najmenšími. Jeho cieľom nebolo obracať druhých, ale žiť Božiu bezodplatnú lásku uskutočňovaním „apoštolátu dobra“. Takto napísal: «Chcem navyknúť všetkých kresťanov, moslimov, židov a modloslužobníkov, aby ma považovali za svojho brata, univerzálneho brata»(List Marii de Bondy, 7. januára 1902). A aby to urobil, otvoril dvere svojho domu, aby bol „prístavom“ pre všetkých, „strechou Dobrého pastiera“.
Ďakujem vám za toto svedectvo, ktoré prináša veľa dobrého, zvlášť v čase, v ktorom hrozí uzatváranie sa do partikularizmov, zväčšovanie odstupov i to, že sa nám brat vytratí zo zorného uhla. Žiaľ, v správach to vidíme každý deň.
Brat Karol v námahách a v chudobe púšte hovorieval: «Moja duša je vždy v radosti» (List otcovi Huvelinovi, 1. februára 1898). Drahé sestry a bratia, nech vám Panna Mária dá pestovať a živiť rovnakú radosť, pretože radosť je najjasnejším svedectvom, ktoré môžeme vydať Ježišovi na každom mieste a v každom čase.
A chcel by som sa aj poďakovať sv. Charlesovi de Foucauldovi, pretože jeho spiritualita mi veľmi pomohla, keď som študoval teológiu, v čase dozrievania a zároveň krízy. Dostal som sa k nemu prostredníctvom otca Paoliho a cez Voillaumeho knihy, ktoré som si sústavne čítal. Veľmi mi to pomohlo prekonať krízy a nájsť spôsob kresťanského života, ktorý bol jednoduchší, menej pelagiánsky, bližší Pánovi. Ďakujem tomuto svätcovi a vydávam o tom svedectvo, pretože mi to veľmi pomohlo.
Zdarnú misiu! Žehnám vám a prosím vás, aby ste sa naďalej za mňa modlili. Ďakujem!“
(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)
Okrem týchto slov pápeža Františka pri stretnutí so zástupcami Duchovnej rodiny Charlesa de Foucaulda sa o osobnosti brata Karola vyjadril aj prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Marcello Semeraro. Krátko pred svätorečením v rozhovore pre vatikánsky denník L’Osservatore Romano odpovedal aj na nasledujúcu otázku:
Charles de Foucauld je známou osobnosťou nielen v katolíckom prostredí. Akú skúsenosť nám odovzdáva?
„Je paradoxné, že Charles de Foucauld, ktorý si zvolil cestu skrytosti a ticha a ani nezakladal rehoľné inštitúty či združenia, je najznámejšou postavou tejto skupiny nových svätých, a to nielen na cirkevnej úrovni. Profil svätosti Charlesa de Foucaulda možno prirovnať k vybrúsenému drahokamu s mnohými odleskmi:
dýchanie ekumenizmom, ticho modlitby, uzobranosť, hľadanie Boha ako púštni otcovia, vytrvalosť v nadobúdaní milosti a jej prežívaní, dobročinná láska, ktorá robí všetko pre všetkých, univerzálne bratstvo, pre ktoré ho pápež František citoval vo Fratelli tutti (č. 286-287), a ešte mnoho iného.
Vyčerpávajúco vyjadriť nádheru tohto skvostu pár slovami je veľmi náročné. Osobne si veľmi vážim jeho cvičenie sa v pokore, čo ho priviedlo k prežívaniu stále väčšieho spojenia s Bohom a to mu umožnilo, podobne ako sv. Pavlovi, aby v ňom stále viac žil Kristus, až sa stal svetlom na cestu pre rôzne rehoľné rodiny a pre mnohých ľudí, ktorí smädia po Bohu.“