Vatikán 7. januára (RV) „Dnes, tvárou v tvár vojnovému barbarstvu, je potrebné nanovo živiť túžbu po jednote“ medzi kresťanmi. „Buď budeme kráčať všetci spoločne, alebo nebudeme kráčať vôbec“. Tieto slová adresoval pápež František účastníkom plenárneho zasadania Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov, ktorých prijal v piatok 6. mája na osobitnej audiencii.
Vo svojom príhovore Svätý Otec zdôraznil rozmer bratstva. Hovoril aj o vojne na Ukrajine a tiež o ekumenickom rozmere synodálneho procesu v Cirkvi. Pripomenul blížiace sa 1700. výročie Nicejského koncilu.
Pandémia bola aj príležitosťou pestovať bratstvo
Pápež spomenul pandémiu, ktorá v posledných dvoch rokoch silne obmedzila zvyčajné ekumenické kontakty a projekty. Na druhej strane však bola príležitosťou k posilneniu a obnoveniu vzťahov medzi kresťanmi, skonštatoval Svätý Otec. Ako povedal, vďaka pandémii „sme pochopili, ako sme si v skutočnosti vzájomne blízki a zodpovední jedni za druhých“. Je nevyhnutné, aby sme pokračovali v pestovaní vedomia vzájomného bratstva. Ak na túto hlbokú pravdu kresťania zabudnú, „hrozí im domnienka sebestačnosti a zahľadenosť do seba, čo sú vážne prekážky pre ekumenizmus“, zdôraznil pápež.
„Buď pôjdeme spoločne, všetky bratské konfesie, alebo nebudeme môcť kráčať. (...) V niektorých krajinách dochádza k egocentrickému oživeniu - ak to mám tak povedať - niektorých kresťanských komunít, ktoré sa vracajú späť a nie sú schopné napredovať. Dnes buď budeme kráčať všetci spoločne, alebo nebudeme môcť kráčať vôbec. Toto vedomie je skutočnou pravdou a Božou milosťou.“
Tvárou v tvár barbarstvu oživiť túžbu kresťanov po jednote
Svätý Otec sa pristavil aj pri téme vojny na Ukrajine:
„Táto vojna, rovnako krutá a nezmyselná ako každá iná, má však väčší rozmer, ohrozuje celý svet a nemôže nevstúpiť do svedomia každého kresťana a každej cirkvi. Musíme si položiť otázku: čo urobili a čo môžu urobiť cirkvi, aby prispeli k «rozvoju svetového spoločenstva, v ktorom medzi ľuďmi a národmi žijúcimi v sociálnom priateľstve vládne bratstvo» (Fratelli tutti, 154) ?“
„Dnes, tvárou v tvár vojnovému barbarstvu, je potrebné nanovo živiť túžbu po jednote“,zdôraznil pápež a dodal:
„Ignorovať rozdelenie medzi kresťanmi, zo zvyku alebo z rezignácie, znamená tolerovať to znečistenie sŕdc, ktoré vytvára živnú pôdu pre konflikty. Hlásanie evanjelia pokoja, toho evanjelia, ktoré odzbrojuje srdcia prv než armády, bude dôveryhodnejšie len vtedy, ak ho budú hlásať kresťania, ktorí sa nakoniec zmierili v Ježišovi, Kniežati pokoja; kresťania oduševňovaní jeho posolstvom univerzálnej lásky a bratstva, ktoré presahuje hranice ich vlastného spoločenstva a národa.“
1700. výročie Nicejského koncilu, ekumenizmus Svätého roka
Petrov nástupca pripomenul blížiace sa 1700. výročie prvého ekumenického koncilu v Nicei. Cirkev ho bude sláviť v jubilejnom roku 2025.
„Prvý ekumenický koncil bol udalosťou zmierenia pre Cirkev, ktorá synodálnym spôsobom potvrdila svoju jednotu okolo vyznania viery. Štýl a rozhodnutia Nicejského koncilu musia osvetliť súčasnú cestu ekumenizmu a priniesť nové konkrétne kroky k cieľu úplného obnovenia jednoty kresťanov. Keďže 1700. výročie prvého Nicejského koncilu sa zhoduje s jubilejným rokom, dúfam, že oslava budúceho jubilea bude mať relevantný ekumenický rozmer.“
„Keďže prvý ekumenický koncil bol synodálnym aktom a prejavil aj na úrovni univerzálnej Cirkvi synodalitu ako formu života a organizácie kresťanského spoločenstva, chcem zdôrazniť výzvu (...) biskupským konferenciám (...) aby počas súčasného synodálneho procesu Katolíckej cirkvi hľadali spôsoby, ako načúvať aj hlasom bratov a sestier iných konfesií v otázkach, ktoré sú výzvou pre vieru a diakoniu v dnešnom svete. Ak naozaj chceme počúvať hlas Ducha Svätého, nemôžeme nepočuť, čo hovoril a hovorí všetkým, ktorí sa znovuzrodili «z vody a Ducha» (Jn 3,5).“
Napokon pápež opätovne zdôraznil dôležitosť bratstva medzi jednotlivými kresťanskými vierovyznaniami:
„Kráčať ako bratia, spoločne v modlitbe, v dobročinných dielach, v hľadaní pravdy. Ako bratia. A toto bratstvo je pre všetkých.“