Vatikán 6. mája (RV) Hodnota rodiny je vpísaná do samotnej podstaty ženy a muža. Je hlavným zdrojom vzťahov nezištnosti, bez ktorej by sa spoločnosť rozpadla, a je aj hlavným liekom na chudobu, materiálnu i duchovnú, rovnako ako na problém demografickej zimy alebo nezodpovedného materstva a otcovstva. O tomto hovoril Svätý Otec s účastníkmi plenárneho zasadnutia Pápežskej akadémie sociálnych vied, ktorých prijal vo Vatikáne v piatok 29. apríla.
Pri stretnutí hovoril pápež František o krehkosti i o prínosoch manželstva a rodiny pre spoločnosť. Už v úvode vyzdvihol význam rodiny pre každý národ:
„Rodina je takmer vždy na vrchole rebríčka hodnôt rôznych národov, pretože je vpísaná do samotnej podstaty ženy a muža. V tomto zmysle manželstvo a rodina nie sú čisto ľudskými inštitúciami, napriek mnohým zmenám, ktorými prešli v priebehu storočí, a kultúrnym a duchovným rozdielom medzi rôznymi národmi. Okrem všetkých rozdielov existujú aj spoločné a trvalé črty, ktoré odhaľujú veľkosť a hodnotu manželstva a rodiny.
Ak sa však táto hodnota prežíva individualistickým a súkromným spôsobom, ako je to čiastočne na Západe, rodina môže byť v kontexte spoločnosti izolovaná a roztrieštená. Strácajú sa sociálne funkcie, ktoré rodina plní medzi jednotlivcami a v komunite, najmä vo vzťahu k najslabším, ako sú deti, osoby so zdravotným postihnutím a starí ľudia odkázaní na pomoc.“
Svätý Otec zdôraznil, že rodina je pre spoločnosť prínosom, a to najmä z hľadiska vzájomných vzťahov lásky:
„Ide teda o to, aby sme pochopili, že rodina je pre spoločnosť prínosom nie preto, že je len zoskupením jednotlivcov, ale preto, že je vzťahom založeným na „zväzku vzájomnej dokonalosti“, aby sme použili výraz sv. Pavla (porov. Kol 3,12-14). Ľudská bytosť je stvorená na obraz a podobu Boha, ktorý je láska (porov. 1 Jn 4,8.16). Vzájomná láska medzi mužom a ženou je odrazom absolútnej a neochvejnej lásky, ktorou Boh miluje ľudskú bytosť, určenú na plodnosť a naplnenie v spoločnom diele spoločenského poriadku a starostlivosti o tvorstvo.“
V príhovore členom Pápežskej akadémie sociálnych vied Svätý Otec poukázal na vzťahový charakter lásky v rodine, o ktorom hovorí aj sociálna náuka Cirkvi:
„Dobro rodiny nemá charakter hromadenia, to znamená, že nespočíva v sústreďovaní zdrojov jednotlivcov s cieľom zvýšiť úžitok každého z nich, ale je vzťahovým putom dokonalosti, ktoré spočíva v zdieľaní vzťahov vernej lásky, dôvery, spolupráce, vzájomnosti, z ktorých pramenia dobrá jednotlivých členov rodiny, a teda ich šťastie.
Takto chápaná rodina, ktorá je sama osebe vzťahovým dobrom, sa stáva zdrojom mnohých dobier a vzťahov pre spoločenstvo, ako sú dobré vzťahy so štátom a inými združeniami v spoločnosti, solidarita medzi rodinami, prijímanie tých, ktorí sa ocitli v ťažkostiach, starostlivosť o najmenších, boj proti procesom ochudobňovania a podobne. [...]
Sociálne myslenie Cirkvi pomáha pochopiť túto vzťahovú lásku vlastnú rodine, ako sa o to snaží apoštolská exhortácia Amoris laetitia, ktorá nadväzuje na veľkú tradíciu, ale spolu s ňou robí krok vpred.“
Pápež zdôraznil aj význam rodinného prijatia, pohostinnosti, kde sa každý cíti integrovaný, či už ide o chorého člena rodiny, adoptované dieťa, člena so zdravotným postihnutím alebo dokonca cudzinca:
„Jeden aspekt, ktorý by som chcel zdôrazniť je, že rodina je miestom prijatia. Málo sa o tom hovorí, ale je to dôležité. Tento charakter sa prejavuje najmä v rodinách s krehkými alebo zdravotne postihnutými členmi. Tieto rodiny rozvíjajú osobitné cnosti, ktoré posilňujú schopnosť lásky a trpezlivej podpory tvárou v tvár životným ťažkostiam. Pomyslime na rehabilitáciu chorých, prijímanie migrantov a vo všeobecnosti na sociálne začlenenie tých, ktorí sú obeťami marginalizácie vo všetkých spoločenských oblastiach, najmä vo svete práce.
Integrovaná domáca starostlivosť o osoby s ťažkým zdravotným postihnutím rozvíja u rodinných príslušníkov schopnosť starostlivosti, ktorá dokáže reagovať na špecifické potreby každého jednotlivca. Pomyslime aj na rodiny, ktoré sú prínosom pre celú spoločnosť, vrátane adoptívnych a pestúnskych rodín. Rodina – ako vieme – je hlavným liekom na chudobu, materiálnu aj duchovnú, rovnako ako na problém demografickej zimy alebo nezodpovedného materstva a otcovstva. Tieto dve veci by sa mali zdôrazniť. Demografická zima je vážna záležitosť.“
V tomto zmysle je rodina podľa slov Svätého Otca hlavným pestovateľom „stromu bezodplatnosti“, keď vzťahy nie sú založené na výhodách či vlastných záujmoch:
„Spoločnosť, ktorá je „priateľská k rodine“, je možná. Pretože spoločnosť sa rodí a vyvíja spolu s rodinou. Nie všetko je zmluvné a nie všetko sa dá nariadiť príkazom. V skutočnosti, keď civilizácia vykorení zo svojej pôdy „strom daru“ v zmysle bezodplatnosti, jej úpadok sa nezadržateľne blíži. Rodina je teda hlavným pestovateľom „stromu bezodplatnosti“. Vzťahovosť, ktorá sa uplatňuje v rodine, nie je založená na osi výhodnosti alebo záujmov, ale na osi bytia, ktoré sa zachováva aj vtedy, keď sa vzťahy zhoršia.“
Pápež František v závere svojho príhovoru účastníkom plenárneho zasadnutia Pápežskej akadémie sociálnych vied uviedol tri podmienky znovuobjavenia krásy rodiny, obzvlášť sviatostného manželstva:
„Domnievam sa, že na znovuobjavenie krásy rodiny existujú určité podmienky. Prvou je odstrániť z očí „zákal“ ideológií, ktoré nám bránia vidieť realitu. Toto je pedagogika vnútorného učiteľa – pedagogika Sokrata a sv. Augustína – a nie pedagogika, ktorá jednoducho hľadá konsenzus.
Druhou podmienkou je znovuobjavenie korešpondovania medzi prirodzeným a sviatostným manželstvom. Oddelenie týchto dvoch pojmov v skutočnosti končí na jednej strane tým, že ľudia považujú sviatosť za niečo pridané, niečo vonkajšie, a na druhej strane hrozí, že inštitúcia rodiny sa vydá napospas tyranii umelého.
Treťou podmienkou je, ako pripomína Amoris laetitia, vedomie, že milosť sviatosti manželstva – ktorá je „sociálnou“ sviatosťou par excellence – uzdravuje a povznáša celú ľudskú spoločnosť a je kvasom bratstva.“