Vatikán 6. mája (RV) V piatok 29. apríla prijal pápež František na osobitnej audiencii členov Pápežskej komisie pre ochranu maloletých, ktorí prišli na čele so svojím predsedom, bostonským arcibiskupom kardinálom Seánom Patrickom O´Malleym. Apoštolskou konštitúciou o Rímskej kúrii Praedicate Evangelium z marca tohto roka bola komisia oficiálne začlenená pod Dikastérium pre náuku viery.
Komisii, ktorá uzavrela svoje plenárne zasadnutie, Svätý Otec zdôraznil jej významné poslanie, ktoré plní pre Cirkev, ale aj ako vzor pre ďalšie oblasti:
„Je to služba, ktorá vám bola zverená a ktorú je potrebné vykonávať s náležitou starostlivosťou. Je potrebná neustála pozornosť komisie, aby Cirkev bola nielen bezpečným miestom pre deti a miestom uzdravenia, ale aby bola plne dôveryhodná pri presadzovaní ich práv na celom svete. V skutočnosti žiaľ nechýbajú situácie, v ktorých je ohrozená dôstojnosť detí, a to by malo znepokojovať všetkých veriacich a všetkých ľudí dobrej vôle.
Niekedy sa zdá, že realita zneužívania a jeho ničivý a trvalý vplyv na životy detí prekonáva úsilie tých, ktorí sa snažia konať s láskou a porozumením. Cesta k uzdraveniu je dlhá, náročná a vyžaduje si pevnú nádej, nádej v Toho, ktorý išiel na kríž a až za kríž. Zmŕtvychvstalý Ježiš si na svojom oslávenom tele niesol a navždy nesie jazvy po ukrižovaní. Tieto rany nám hovoria, že Boh nás nezachraňuje tým, že by „preskočil“ naše utrpenia, ale skrze naše utrpenia, ktoré premieňa silou svojej lásky. Uzdravujúca moc Božieho Ducha nás neoklame, Boží prísľub nového života nás nesklame. Stačí, aby sme uverili v zmŕtvychvstalého Ježiša a svoj život vložili do rán jeho vzkrieseného tela.“
Pápež František počas stretnutia s členmi komisie hovoril aj o svojom kontakte s utrpením tých, ktorí sa stali obeťami zneužívania:
„Nedávno som dostal list od otca, ktorého syn bol zneužívaný a kvôli tomu nemohol dlhé roky opustiť svoju izbu, pričom následky zneužívania si denne niesol aj v rodine. Zneužívaní ľudia sa niekedy cítia uväznení medzi životom a smrťou. To sú skutočnosti, ktoré nemôžeme odstrániť, nech sú akokoľvek bolestivé.
Svedectvo preživších predstavuje otvorenú ranu v Kristovom tele, ktorým je Cirkev. Vyzývam vás, aby ste usilovne a odvážne pracovali na tom, aby ste tieto rany spoznali, aby ste vyhľadávali tých, ktorí nimi trpia, a aby ste v týchto ľuďoch spoznali svedectvo nášho trpiaceho Spasiteľa. Cirkev totiž pozná zmŕtvychvstalého Pána do tej miery, že ho nasleduje ako Trpiaceho služobníka. Toto je cesta pre nás všetkých: biskupov, rehoľných predstavených, kňazov, diakonov, zasvätené osoby, katechétov, veriacich laikov. Každý člen Cirkvi je podľa svojho postavenia povolaný prevziať zodpovednosť za prevenciu zneužívania a pracovať na spravodlivosti a uzdravení.“
Svätý Otec s komisiou hovoril aj o jej ďalšom fungovaní v budúcnosti, a to súvislosti s nedávno vydanou apoštolskou konštitúciou o Rímskej kúrii s názvom Praedicate Evangelium. Súčasťou tohto dokumentu je v bode 78 formálne zriadenie komisie ako súčasti Rímskej kúrie a jej zaradenie pod Dikastérium pre náuku viery. Pápež v tejto súvislosti členov komisie povzbudil:
„Možno si niektorí ľudia myslia, že toto zaradenie môže ohroziť vašu slobodu myslenia a konania, alebo dokonca znížiť dôležitosť záležitostí, ktorými sa zaoberáte. Nie je to môj zámer a nie je to ani moje očakávanie. Vyzývam vás, aby ste boli ostražití, aby sa to nestalo.“