Poľsko 5. mája (E-kai) Keď Boh teraz hľadí na Ukrajinu, plače, povedal kardinál Timothy Dolan. Arcibiskup metropolita New Yorku v rozhovore s E-kai zhrnul svoju päťdňovú návštevu v znamení solidarity s ukrajinskými utečencami. Kardinál navštívil Poľsko, Slovensko a Ukrajinu.
- KAI: Pricestovali ste s návštevou v znamení solidarity, aby ste sa mohli stretnúť s ukrajinskými utečencami...
Pricestoval som, aby som povzbudil ukrajinským utečencov a poďakoval poľskému národu za ich úžasné a priateľské prijatie. Pomoc, ktorú udeľujete, je mimoriadne účinná. Nedávate len potraviny, strechu nad hlavou, odev, zdravotnú starostlivosť, ale všetko to robíte veľmi priateľsky a s individuálnym prístupom tak, aby sa Ukrajinci cítili ako doma. V prichádzajúcich vidíte nie cudzincov, ale susedov, rodinu, členov domácnosti. To sa ma veľmi dotklo. Videl som dobrovoľníkov, ktorí pomáhali takmer s nadšením. Ste pre mňa veľkou inšpiráciou.
Kamkoľvek som pricestoval, videl som ľudí ochotných udeliť pomoc. Veľmi som chcel vycestovať na Ukrajinu, pretože štát, ktorý sa stal obeťou útoku, trpí, cíti sa osamelo a má pocit, že nikoho nezaujíma. Povedal som Ukrajincom, tak na Ukrajine, ako aj v Poľsku a na Slovensku: „Nie, nie ste sami, milujeme vás, máme o vás starosť, nie je dňa, keď by sme na vás nemysleli, modlíme sa za vás a robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme vám pomohli.“
Sľúbil som Ukrajincom, že v ich mene poďakujem poľskému národu za prijatie a pomoc, aké od neho dostávajú. Ja takisto obdivujem, čo ste urobili, a ďakujem vám za to. Niekedy sa v Spojených štátoch, tak vzdialených od Ukrajiny, zamýšľame nad tým, čo by sme mohli pre jej obyvateľov urobiť. Teraz viem, že vám môžeme pomôcť v pomáhaní Ukrajincom. Keď sa vrátim do New Yorku, poviem, že som videl, ako pomáhate a že vás v tejto ťažkej práci treba podporiť. Musí to byť celosvetová a zároveň katolícka námaha. Sme členmi Cirkvi – mystického tela Kristovho, no a sv. Pavol hovorí, že ak trpí jedna jeho časť, trpí celé telo. Ukrajina trpí, a teda trpíme všetci a chceme tejto časti nášho tela pomôcť. A vy to v Poľsku robíte dobre.
- KAI: Čo Vás najviac zasiahlo počas pobytu na Ukrajine?
Myslel som si, že celá Ukrajina je bombardovaná. Avšak útok je sústredený na jej východnú časť. Keď som bol v Ľvove, nevidel som teda žiadne zničenia, nepadali žiadne bomby, nikto neútočil. Ale videl som dlhé čakanie na hraničnom prechode, videl som ozbrojených ukrajinských vojakov, videl som kontrolné miesta na cestách, videl som ľudí, ktorí si robili zásoby potravín. A predovšetkým som videl obyvateľov východnej časti Ukrajiny, ktorí pricestovali do západnej časti kvôli vlastnému bezpečiu. To všetko svedčilo o vojne. A zároveň som videl, že tí utečenci stále zostávajú v krajine a sú úžasne prijímaní vo farnostiach, kostoloch, seminároch, exercičných domoch.
Medzi ľuďmi nepanuje pesimizmus či depresia. Samozrejme, majú obavy. Samozrejme, nesú ťažký kríž. Ale odolávajú. Majú nádej. So smútkom som povedal Ukrajincom, že sú špecialisti na utrpenie, pretože si v minulosti veľa vytrpeli, podobne ako Poliaci. Pamätáme na to, čo urobil Stalin Ukrajine počas Veľkého hladomoru. Deväťdesiat percent duchovných bolo vyvezených na Sibír, kde zomreli. Vieme, čo Ukrajine urobili komunisti. A vieme, čo sa stalo pred šiestimi rokmi, keď Putin zabral Krym. A teraz znova... Je to tak, akoby Ukrajinci prechádzali krížovou cestou. Ale myslím si, že v hĺbke srdca vedia, že ich čaká zmŕtvychvstanie, pretože majú neuveriteľnú schopnosť obnovy. Preukázali to, keď v deväťdesiatych rokoch zanikol Sovietsky zväz. Pred dvanástimi rokmi som bol v gréckokatolíckej katedrále Zmŕtvychvstania v Kyjeve. Aký úžasný titul katedrály! Teraz som v Ľvove navštívil Ukrajinskú katolícku univerzitu – novovybudovanú stavbu. Hľadíme z Ameriky na Ukrajinu a vidíme demokraciu, živú kultúru, hlbokú vieru, lásku v rodine, lásku k vlasti. Ceníme si a vážime Ukrajinu. Som si istý, že k jej zmŕtvychvstaniu dôjde vďaka Božej milosti a pomoci ľudí. Veríme v Boha, ktorý môže vziať dobro zo zla, svetlo z temnoty, život zo smrti. Po Veľkom piatku predsa nadišla Veľkonočná nedeľa.
- KAI: Môžeme my ako cirkev urobiť niečo pre to, aby sme zastavili túto ukrutnú vojnu?
Často počúvam ľudí hovoriť: „Čo môžeme urobiť? Sme bezmocní“. Vždy môžeme urobiť tri veci: modliť sa, podporovať a pomáhať. Všetky tri sú dôležité. Niekedy, keď už nevieme, čo povedať, vravíme: „Budem sa za teba modliť“. Ale to je to najlepšie, čo môžeme urobiť. Modlitba je vždy účinná. Boh počúva naše modlitby a pozýva nás k tomu, aby sme sa stali Jeho nástrojmi. Modlitba nie je útek od pomoci iným. Je impulzom k vytvoreniu spolupráce s Bohom. Keď sa teda modlíme o mier, porozumenie a uzdravenie pre Ukrajinu, Boh vraví: počujem vašu modlitbu, odpoviem na ňu vaším prostredníctvom. Vďaka modlitbe sa stávame „hovorcami“ Ukrajiny. Keď sa vrátim do New Yorku, budem často hovoriť o Ukrajine, budem jej podporovateľom. Spolupracujeme s Bohom aj keď pomáhame. Počas tých piatich dní som videl potraviny, vodu, deky a lieky s nálepkami: „Pomoc trpiacej cirkvi“, „Maltézska pomoc“, „Kolumbovi rytieri“, „Catholic Relief Services“, „Katolícka charita“. Videl som pomáhajúci ľud Boží.
- KAI: Situácia na Ukrajine vyvoláva spomienky na ukrutnosti, ktoré si pamätáme z čias druhej svetovej vojny...
Všade tam, kde vládne presvedčenie, že ľudský život je lacný a dôstojnosť človeka môže byť spochybnená, dochádza k nenávisti, násiliu a vojne. Kto nás to učil? Poliak, pápež Ján Pavol II. Vždy opakoval, že sú dva piliere katolíckej morálky: svätosť ľudského života a dôstojnosť človeka. Myslenie, podľa ktorého môžeme ľudí prevalcovať tankmi a odobrať im životy kvôli dosiahnutiu vlastných cieľov, je v protiklade so všetkým, po čom túži a čomu učí Boh, je to v protiklade s právom, o ktorom vieme, že je zapísané v ľudskom srdci. Keď teda vidíme, čo sa deje počas vojny na Ukrajine, musíme pamätať na to, aké sú Božie úmysly. Keď teraz Boh hľadí na Ukrajinu, plače. Tak, ako plakal Ježiš nad Jeruzalemom. Plače, lebo vidí, že nie toto chcel, nie toto plánoval. Niektorí sa pýtajú, prečo teda tú vojnu okamžite neukončí. Neurobí to, pretože nám dal slobodnú vôľu. Umožnil nám vybrať si a tie naše voľby sú niekedy tyranské, zločinné, ničomné, plné násilia. Keď sa to deje, Boh hovorí: nie toto som chcel, nie k takýmto voľbám som vás pozýval.
- KAI: Katolícki biskupi Spojených štátov sa často ozývajú k spoločenským aj politickým témam. Dá sa povedať, či to má nejaký skutočný vplyv na politiku vlády USA, aj vo vzťahu k Ukrajine?
Verím, že áno. Niekedy, pri otázkach ako potraty či imigrácia, musíme predstaviteľom štátu pripomínať o svätosti ľudského života a dôstojnosti človeka. Je to koniec koncov základ, na ktorom je postavená naša republika. Stáva sa, že ho musíme brániť. Ale teraz obyvatelia USA nepotrebujú môj vplyv na zahraničnú politiku. Stoja na strane Ukrajiny. Sú ako zbor, ktorý spieva: „Bože, zachráň Ukrajinu“, ale tiež: „Bože, požehnaj Poľsko, ktoré jej pomáha“.
Zdroj: E-kai / Preložil: Marián Hamada