Vatikán 3. mája (RV) Cítim, že predtým, ako pôjdem do Kyjeva, musím ísť do Moskvy, prezradil pápež František v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera. Ako uviedol, na Ukrajine sa odskúšavajú zbrane: „Vojny sa vedú z toho dôvodu: aby sa vyskúšali zbrane, ktoré vyrobili“.
Rozhovor so šéfredaktorom denníka Lucianom Fontanom, ktorý prišiel spolu s kolegyňou, sa uskutočnil v Dome sv. Marty. Svätý Otec po celý čas sedel, vysvetľujúc:
„Prepáčte mi, že sa nemôžem postaviť, aby som vás privítal, lekári mi povedal, že musím zostať sedieť kvôli kolenu. ... „Mám narušené väzivo, podstúpim zákrok s infiltráciami a uvidíme“, vysvetlil pápež. „Mám to už dlhšie, nedokážem chodiť. Kedysi sa pápeži pohybovali na prenosnom sedadle - „sedia gestatoria“. Chce to i trochu bolesti, poníženia...“
Hlavnou témou rozhovoru boli udalosti odohrávajúce sa v srdci Európy. Pápež František sa priznal, že hovoriť o tom mu spôsobuje utrpenie.
„V prvý deň vojny som telefonoval ukrajinskému prezidentovi Zelenskému“, hovorí pápež, „no Putinovi som nevolal. Počul som sa s ním v decembri na moje narodeniny, no tentoraz nie, nevolal som mu. Chcel som urobiť jasné gesto, ktoré by videl celý svet, a preto som išiel za ruským veľvyslancom. Požiadal som ich o vysvetlenie, povedal som, prosím vás zastavte sa.
Potom som požiadal kardinála Parolina, po dvadsiatich dňoch vojny, aby poslal Putinovi odkaz, že som ochotný ísť do Moskvy. Samozrejme, bolo potrebné, aby líder Kremľa otvoril nejaké to okienko. Zatiaľ sme nedostali odpoveď a stále na tom trváme, aj keď sa obávam, že Putin v tomto čase nemôže a nechce toto stretnutie uskutočniť. Ako je však možné, že sa táto brutalita nedá zastaviť? Pred dvadsiatimi piatimi rokmi sme v Rwande zažili to isté.“
Ako ďalej referuje o obsahu rozhovoru šéfredaktor denníka Corriere della Sera, pápež František sa obáva, že Putin sa zatiaľ nezastaví. Pokúša sa tiež uvažovať o koreňoch tohto správania, o motiváciách, ktoré ho vedú k tak brutálnej vojne. Možno „brechot NATO pri dverách Ruska“viedol šéfa Kremľa k zlej reakcii a rozpútaniu konfliktu. „Hnev, ktorý neviem povedať či bol vyprovokovaný“, hovorí pápež, „možno však bol uľahčený“.
A teraz tí, ktorým záleží na mieri, stoja pred veľkou otázkou dodávania zbraní ukrajinskému odboju zo strany západných krajín. Otázka, ktorá nachádza odpor, ktorá rozdeľuje katolícky i pacifistický svet. Pápež má pochybnosti, jeho doktrína sa vždy sústreďovala na odmietanie pretekov v zbrojení, na odmietanie eskalácie zbrojnej výroby, ktorú sa skôr či neskôr niekto rozhodne vyskúšať v teréne a spôsobiť smrť a utrpenie.
„Neviem odpovedať na otázku, či je správne dodávať zbrane Ukrajincom“, hovorí pápež František. „Jasné je, že sa tam testujú zbrane. Rusi teraz vedia, že tanky sú málo užitočné a rozmýšľajú o inom. Preto sa vedú vojny: aby sa otestovali zbrane, ktoré sme vyrobili. To sa stalo v Španielskej občianskej vojne pred Druhou svetovou vojnou.
Obchod so zbraňami je škandál a málokto proti nemu bojuje. Pred dvoma či troma rokmi dorazila do Janova loď naložená zbraňami, ktoré mali byť preložené na veľkú nákladnú loď na prepravu do Jemenu. Pracovníci prístavu to nechceli urobiť. Povedali, že myslia na deti v Jemene. Je to síce len malá vec, ale je to pekné gesto. Takýchto ľudí by malo byť veľa.“
Slová pápeža Františka sa v rozhovore vždy vracajú k tomu, čo je správnejšie urobiť. Mnohí ho žiadali o symbolické gesto návštevy Ukrajiny. Jeho odpoveď je jasná:
„Do Kyjeva nateraz nejdem“ – vysvetľuje – „vyslal som tam kardinála Michaela Czerného(prefekta Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj) a kardinála Konrada Krajewského (pápežského almužníka), ktorý tam bol už štyrikrát. Ale ja cítim, že tam nemám ísť. Najprv musím ísť do Moskvy, najprv sa musím stretnúť s Putinom. Veď ja som tiež kňaz, čo môžem robiť? Robím to, čo môžem. Ak by Putin otvoril dvere...“
Mohol by byť patriarcha Kirill, hlava Ruskej pravoslávnej cirkvi, tým, kto dokáže presvedčiť lídra Kremľa, aby otvoril dvere? Pápež krúti hlavou a hovorí:
„S Kirillom som hovoril 40 minút prostredníctvom zoomu. Prvých dvadsať minút mi s papierom v ruke čítal všetky odôvodnenia vojny. Počúval som a povedal som mu: ničomu z toho nerozumiem. Brat, my nie sme štátni úradníci, nemôžeme používať jazyk politiky, ale jazyk Ježiša. Sme pastiermi toho istého svätého Božieho ľudu. Preto musíme hľadať cesty k mieru, zastaviť paľbu zbraní.
Patriarcha sa nemôže zmeniť na Putinovho miništranta. Na 14. júna som mal s ním naplánované stretnutie v Jeruzaleme. Bolo by to naše druhé osobné stretnutie, nemalo by nič spoločné s vojnou. Ale teraz aj on súhlasí: stopnime to, mohol by to byť dvojznačný signál.“
Ako pokračuje šéfredaktor Luciano Fontana, alarmovanie kvôli svetovej vojne vedenej po kúskoch, ktoré pápež Bergoglio urobil v minulých rokoch, sa teda stáva niečím, čo musí otriasť svedomím všetkých. Pretože podľa pápeža sme už aj za hranicou tých kúskov, sme v realite, ktorá skutočne môže viesť k svetovej vojne.
„Moje alarmovanie nebolo zásluhou, ale len koštatovaním vecí: Sýria, Jemen, Irak, v Afrike jedna vojna za druhou. V každom kúsku sú medzinárodné záujmy. Nemôžeme si myslieť, že jeden slobodný štát môže vyvolať vojnu proti inému slobodnému štátu. Zdá sa, že na Ukrajine konflikt vyvolali iní. Jediné, čo sa vyčíta Ukrajincom, je to, že reagovali v Donbase, no hovoríme o dobe spred desiatich rokov. Tento argument je starý.
Iste, je to hrdý národ. Keď napríklad dve ženy, Ruska a Ukrajinka, mali spoločne čítať modlitbu na krížovej ceste, urobili z toho škandál. Tak som zavolal Krajewskému, ktorý tam bol, a ten mi povedal: stopnite to, nečítajte tú modlitbu. Majú pravdu, aj keď im nedokážeme úplne porozumieť. A tak zostali mlčky. Sú na to citliví, cítia sa porazení alebo zotročení, pretože počas Druhej svetovej vojny veľa zaplatili. Toľko ľudí im zomrelo, je to mučenícky národ. No buďme opatrní aj v súvislosti s tým, čo sa teraz môže stať v Podnestersku.“
Rozhovor o vojne sa blíži ku koncu a zhrnutie sa zdá byť pesimistické, pokračuje taliansky novinár a cituje pápeža: „Nie je dostatok vôle pre mier, vojna je hrozná a musíme to vykričať. Preto som chcel s [vydavateľstvom] Solferino vydať knihu, ktorá má podtitul «Odvaha budovať mier».
Keď som sa stretol s Orbánom, povedal mi, že Rusi majú plán, podľa ktorého sa 9. mája všetko skončí. Dúfam, že je to tak – takto by bolo možné pochopiť aj rýchlosť eskalácie týchto dní. Pretože teraz nejde len o Donbas, ale aj o Krym, Odesu, o obratie Ukrajiny o prístav na Čiernom mori, o všetko. Som pesimista, no musíme vykonať všetko, čo sa dá na zastavenie vojny.“
Ku koncu rozhovoru novinár ešte požiadal pápeža o zhodnotenie zmien v Cirkvi, toho, čomu venoval a ešte bude venovať maximálne nasadenie. Pápež v odpovedi uviedol:
„Častokrát som sa stretol s predkoncilovou mentalitou, ktorá sa maskovala za koncilovú. V krajinách ako Latinská Amerika a Afrika to bolo jednoduchšie. V Taliansku je to možno ťažšie. Avšak sú tu dobrí kňazi, dobrí farári, dobré rehoľné sestry, dobrí laici.
Napríklad jednou z vecí, ktoré sa snažím robiť pre obnovu talianskej Cirkvi, je nemeniť príliš biskupov. Kardinál Gantin hovorieval, že biskup je ženíchom Cirkvi, každý biskup je ženíchom Cirkvi na celý život. Keď existuje zvyk, je to dobré. Preto sa snažím menovať kňazov, ako sa to stalo v Janove, v Turíne, v Kalábrii.
Verím, že toto je obnova talianskej Cirkvi. Teraz má nasledujúce zhromaždenie vybrať nového predsedu Konferencie biskupov Talianska (CEI), snažím sa nájsť takého, ktorý by chcel urobiť dobrú zmenu. Preferujem, aby to bol kardinál, aby mal autoritu. A aby mal možnosť vybrať si sekretára, aby mohol povedať: „Chcem pracovať s týmto človekom“.
Rozhovor sa uzavrel myšlienkou na kardinála Martinimu, ktorého „perfektný“ článok o terorizme a vojne, napísaný po 11. septembri, si pápež nanovo prečítal: „Je tak aktuálny, že som požiadal o jeho opätovné uverejnenie v L'Osservatore Romano.“
S dvojicou novinárov Lucianom Fontanom a Fiorenzou Scarzaniniovou sa Svätý Otec rozlúčil povzbudením: „Pokračujte v novinách v skúmaní reality, informujte o nej. Je to služba krajine, za ktorú som vám vždy vďačný.“