Regina Caeli: Pápež zopakoval výzvu na veľkonočné prímerie pre Ukrajinu

TK KBS, RV, jb; rp | 25. 04. 2022 10:23



Foto: SpC-Vatican

Vatikán 25. apríla (RV) „Nech sa zastaví útok,“ vyzval v nedeľu 24. apríla pápež František a povzbudil k zintenzívneniu modlitby za mier na Ukrajine. Urobil tak spolu s blahoprianím východným cirkvám k Veľkej noci podľa juliánskeho kalendára. V biblickom zamyslení nad postojom apoštola Tomáša povzbudil k úprimnému rastu vo viere cestou kríz a varoval pred domýšľavou predstavou o vlastnej dokonalosti.



Pri poludňajšej mariánskej modlitbe „Raduj sa, Nebies kráľovná“ sa na Námestí sv. Petra zhromaždilo 40 tisíc ľudí. Po udelení požehnania z okna Apoštolského paláca Svätý Otec predniesol nasledujúce pozdravy a výzvy:



„Drahí bratia a sestry, dnes rôzne východné cirkvi, katolícke i pravoslávne, a tiež niekoľko latinských spoločenstiev, slávia Veľkú noc podľa juliánskeho kalendára. Minulú nedeľu sme ju slávili podľa gregoriánskeho kalendára. Prajem im: Kristus vstal z mŕtvych, naozaj vstal z mŕtvych! Nech on sám naplní nádejou dobré očakávania sŕdc. Nech nám daruje mier, pošliapaný barbarstvom vojny. Práve dnes sú to dva mesiace od začiatku tejto vojny: namiesto toho, aby prestala, sa vojna vyostrila. Je smutné, že v týchto dňoch, ktoré sú pre všetkých kresťanov najsvätejšie a najslávnostnejšie, je viac počuť smrtiace rinčanie zbraní, než znenie zvonov ohlasujúcich vzkriesenie. A je smutné, že zbrane čoraz viac nahrádzajú slová.



Obnovujem výzvu na veľkonočné prímerie, minimálny a hmatateľný znak vôle k pokoju. Nech sa zastaví útok, aby sa pomohlo v utrpení vyčerpanému obyvateľstvu; nech sa zastaví, na uposlúchnutie slov Zmŕtvychvstalého Pána, ktorý na Veľkú noc opakuje svojim učeníkom: „Pokoj vám!“ (Lk 24,36; Jn 20,19.21). Prosím všetkých, aby zintenzívnili modlitbu za mier a mali odvahu povedať, ukázať, že mier je možný. Nech politickí lídri, prosím, počúvajú hlas ľudí, ktorí chcú mier, a nie eskaláciu konfliktu.“



Pápež z okna Apoštolského paláca zaslal pozdrav do miest spätých so životom sv. Františka:



„V tejto súvislosti pozdravujem a ďakujem účastníkom Mimoriadneho pochodu Perugia - Assisi za mier a bratstvo, ktorý sa koná dnes, ako aj všetkým, ktorí sa pripojili zorganizovaním podobných manifestácií v iných talianskych mestách.“



Svätý Otec na diaľku venoval pozdrav Cirkvi v Kamerune:



„Dnes sa kamerunskí biskupi a ich veriaci vydávajú na národnú púť do mariánskej svätyne v Marianbergu, aby krajinu nanovo zasvätili Matke Božej a zverili ju pod jej ochranu. Modlia sa najmä za návrat pokoja do svojej krajiny, ktorá je už viac ako päť rokov zmietaná násilím v rôznych regiónoch. Spolu s našimi kamerunskými bratmi a sestrami sa modlime, aby Boh na príhovor Panny Márie čoskoro daroval tejto milovanej krajine skutočný a trvalý pokoj.“



Pápež na záver pozdravil všetkých prítomných na námestí, miestnych obyvateľov i pútnikov z rozličných krajín. Poliakov uistil, že pamätá na obete banského nešťastia v ich vlasti. Pozdravil tiež ctiteľov Božieho milosrdenstva, ktorí sa dnes zišli vo  Svätyni Božieho milosrdenstva – Kostole Ducha Svätého (Santo Spirito in Sassia) v susedstve Vatikánu.



Biblické zamyslenie pred modlitbou Regina Caeli



 



Drahí bratia a sestry, dobrý deň!



Dnes, v posledný deň Veľkonočnej oktávy, nám evanjelium hovorí o prvom a druhom zjavení zmŕtvychvstalého Pána učeníkom. Ježiš prichádza na Veľkú noc, zatiaľ čo apoštoli sú zo strachu zatvorení v hornej sieni, ale keďže Tomáš, jeden z Dvanástich, nie je prítomný, vracia sa o osem dní neskôr (porov. Jn 20,19-29). Zamerajme sa na dvoch protagonistov, Tomáša a Ježiša, a pozrime sa najprv na učeníka a potom na Majstra. Je to krásny dialóg, ktorý títo dvaja vedú.



Predovšetkým apoštol Tomáš. Predstavuje nás všetkých, ktorí sme neboli prítomní vo večeradle, keď sa Pán zjavil, a nemali sme od neho žiadne iné fyzické znamenia alebo zjavenia. Aj my, podobne ako ten učeník, to máme niekedy ťažké: ako môžeme veriť, že Ježiš vstal z mŕtvych, že nás sprevádza a je Pánom nášho života, bez toho, aby sme ho videli, bez toho, aby sme sa ho dotkli? Ako tomu môžeme veriť? Prečo nám Pán nedá nejaké zjavnejšie znamenie svojej prítomnosti a svojej lásky? Nejaké znamenie, že vidím lepšie... No aj my sme ako Tomáš, s rovnakými pochybnosťami, s rovnakým uvažovaním.



Nesmieme sa však za to hanbiť. V príbehu o Tomášovi nám evanjelium hovorí, že Pán nehľadá dokonalých kresťanov. Pán nehľadá dokonalých kresťanov. Poviem vám: mám strach, keď vidím niektorých kresťanov, niektoré združenie kresťanov, ktorí si myslia, že sú dokonalí. Pán nehľadá dokonalých kresťanov; Pán nehľadá kresťanov, ktorí nikdy nepochybujú a neustále sa vystatujú istou vierou. Keď je kresťan takýto, niečo nie je v poriadku. Nie, dobrodružstvo viery, tak ako u Tomáša, má v sebe svetlá i tiene. Ak nie, aká by to bola viera? Ona pozná časy útechy, rozmachu a nadšenia, ale aj únavy, blúdenia, pochybnosti a temnoty. Evanjelium nám ukazuje Tomášovu „krízu“, aby nám povedalo, že sa nesmieme báť kríz života a viery. Krízy nie sú hriechom, sú cestou, nesmieme sa ich báť. Mnohokrát nás prinútia k pokore, pretože nás zbavia predstavy, že máme pravdu, že sme lepší ako ostatní. Krízy nám pomáhajú uvedomiť si, že sme v núdzi: znovu v nás prebúdzajú potrebu Boha, a tak nám umožňujú vrátiť sa k Pánovi, dotknúť sa jeho rán, znovu zakúsiť jeho lásku, tak ako sme to zažili prvý krát. Drahí bratia a sestry, je lepšie mať nedokonalú, ale pokornú vieru, ktorá sa vždy vracia k Ježišovi, ako silnú, ale domýšľavú vieru, ktorá nás robí pyšnými a arogantnými. Beda takým, beda!



A aký je Ježišov postoj k Tomášovej neprítomnosti a k jeho ceste, ktorá je často aj našou? Evanjelium dvakrát hovorí, že „prišiel“ (vv. 19.26). Prvýkrát a potom ešte raz, o osem dní. Ježiš sa nevzdáva, neunaví sa z nás, neľaká sa našich kríz, našich slabostí. Vždy sa vracia: keď sú dvere zatvorené, vracia sa; keď pochybujeme, vracia sa; keď sa s ním potrebujeme stretnúť a dotknúť sa ho zblízka ako Tomáš, vracia sa. Ježiš sa vždy vracia, vždy klope na dvere a nevracia sa s mocnými znameniami, ktoré by v nás vyvolávali pocit malosti a nedostatočnosti, dokonca hanby, ale so svojimi ranami; vracia sa a ukazuje nám svoje rany, znamenia svojej lásky, ktorá sa snúbila s našimi krehkosťami.



Bratia a sestry, najmä keď prežívame únavu alebo chvíle krízy, Ježiš, Zmŕtvychvstalý, sa chce vrátiť, aby bol s nami. Čaká len na to, aby sme ho hľadali, aby sme ho vzývali, dokonca aby sme protestovali ako Tomáš a prinášali mu svoje potreby i svoju neveru. Vždy sa vráti. Prečo? Pretože je trpezlivý a milosrdný. Prichádza, aby otváral večeradlá nášho strachu, našej nevery, pretože nám vždy chce dať ďalšiu príležitosť. Ježiš je Pánom „ďalších šancí“: vždy nám dáva ďalšiu, vždy. Zamyslime sa teda nad tým, kedy sme sa naposledy - trochu si to pripomeňme - v ťažkej chvíli alebo v období krízy uzavreli do seba, zabarikádovali sa vo svojich problémoch a Ježiša nechali za dverami. A sľúbme si, že nabudúce, v našej únave, budeme hľadať Ježiša, vrátime sa k nemu, k jeho odpusteniu - on vždy odpúšťa, vždy! - vrátime sa k tým ranám, ktoré nás uzdravili. Takto sa staneme aj schopnými spolucítiť, priblížiť sa bez strnulosti a predsudkov k zraneniam druhých.



Nech nás Panna Mária, Matka milosrdenstva – páči sa mi myslieť na ňu ako Matku milosrdenstva v pondelok po Nedeli milosrdenstva – sprevádza na ceste viery a lásky.



(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2022