Vatikán 19. apríla (RV) Týždeň pred Veľkou nocou vydala Kongregácia pre kauzy svätých niekoľko nových dekrétov týkajúcich sa procesov blahorečenia a svätorečenia. Prvý z nich potvrdzuje zázrak na príhovor saleziánskeho rehoľníka bl. Artemida Zattiho, ktorý bol talianskeho pôvodu a pôsobil ako zdravotník v Argentíne, kde je známy ako „priateľ chudobných“.
Medzi celkovo deviatimi dekrétmi schválenými pápežom Františkom a publikovanými 9. apríla, figurujú okrem bl. Artemida Zattiho aj ďalší dvaja kandidáti svätorečenia, u ktorých Cirkev potvrdila mučeníctvo pre vieru. Sú nimi talianski diecézni kňazi Giuseppe Bernardi a Mario Ghibaudo, zabití nacistami 19. septembra 1943. Ďalšie dekréty sa týkajú siedmich osobností, ktorým bol priznaný titul ctihodnosti na základe hrdinského stupňa cností.
Radosť saleziánskej rodiny v Argentíne i na celom svete nad správou o tom, že člen rehole smeruje už priamo k svätorečeniu, vyjadril hlavný predstavený don Ángel Fernández Artime. Na osobnosti bl. Artemida poukázal na dôležitosť poslania koadjútorov, ktorí sa zasväcujú Bohu ako laici. Zacitoval aj osobné svedectvo pápeža Františka, ktorý ešte ako provinciál jezuitov v Argentíne mal v hlbokej úcte vzor rehoľného života koadjútora Artemida a inšpiroval sa ním k modlitbe za vyprosovanie nových povolaní rehoľných bratov aj pre rehoľu jezuitov.
Hlavný predstavený saleziánov don Artime píše: „Sme hlboko vďační Bohu a Svätému Otcovi Františkovi. V saleziánskej rodine, v Cirkvi v Argentíne, najmä v diecéze Viedma, a v Taliansku v Borette, jeho rodisku, a v diecéze Reggio Emilia, dnes vládne atmosféra veľkého nadšenia.“
Blahoslavený Artemide Zatti, profes laik Saleziánskej spoločnosti sv. Jána Bosca, sa narodil 12. októbra 1880 v obci Boretto na severe Talianska a zomrel 15. marca 1951 v argentínskom meste Viedma, kde je aj pochovaný v saleziánskej kaplnke. Za blahoslaveného ho vyhlásil 14. apríla 2002 pápež sv. Ján Pavol II.
Myšlienky z listu dona Ángela Fernándeza Artimeho SDB
Charizmu a životné momenty budúceho svätca nám pomôže priblížiť hlavný predstavený saleziánov don Artime, ktorý jeho život nazýva „svedectvom nádeje“. Píše takto:
„Emigrácia do Argentíny, keď mal Artemide 15 rokov, bola nevyhnutným dôsledkom chudoby rodiny. ... Mladého muža túžiaceho po saleziánskom živote postihla tuberkulóza, ktorou ho nakazil mladý kňaz, ktorému pomáhal, pretože bol veľmi chorý. Mladý Zatti prežíval na vlastnom tele drámu choroby. ...
Vďaka múdrej a povzbudzujúcej prítomnosti otca Cavalliho a otca Garroneho a vďaka čítaniu životných okolností v duchu rozlišovania a poslušnosti dozrel v saleziánskom povolaní brata koadjútora a celý svoj život zasvätil materiálnej a duchovnej starostlivosti o chorých a pomoci chudobným a núdznym. Rozhodol sa zostať s donom Boscom a naplno žiť pôvodné povolanie «koadjútora».“
Priateľ chudobných Artemide Zatti
„Artemide Zatti zasvätil svoj život Bohu v službe chorým a chudobným. Mal na starosti nemocnicu San José vo Viedme a rozšíril okruh ľudí, o ktorých sa staral, tým, že sa na svojom neoddeliteľnom bicykli dostal ku všetkým chorým ľuďom v meste, najmä k tým najchudobnejším. Hospodáril s veľkými peniazmi, ale jeho život bol veľmi chudobný: na cestu do Talianska pri príležitosti kanonizácie dona Bosca si musel požičať oblek, klobúk a kufor.
Milovali ho a vážili si ho chorí; milovali ho a vážili si ho lekári, ktorí mu najviac dôverovali a oddávali sa vplyvu jeho svätosti: «Keď som so Zattim, nemôžem neveriť v Boha,» zvolal raz lekár, ktorý sa vyhlásil za ateistu. V čom spočíva tajomstvo jeho vplyvu? Jednoducho - každý chorý človek bol pre neho sám Ježiš. Doslova! Jedného dňa nadriadení odporučili, aby počet prijatých pacientov neprekročil 30. Počuli ho šomrať: «Čo ak 31. bol sám Ježiš?»
Niet o tom pochýb: ku každému sa správa s rovnakou nehou, s akou by sa správal k samotnému Ježišovi, v prípade núdze mu ponúkne vlastnú izbu, alebo tam dokonca v núdzi uloží mŕtvolu. Často sa sestry ktorá mala na starosti šatstvo pýtal: «Máte šaty pre 12-ročného Ježiša?» ...“
Svedectvo Jorgeho Bergoglia z roku 1986
„Jedným z tých, ktorí zažili účinný príhovor Artemida Zattiho práve v súvislosti s povolaním zasvätenej osoby, je sám pápež František, keď bol provinciálom jezuitov v Argentíne. V liste napísanom otcovi Cayetanovi Brunovi SDB, datovanom v Buenos Aires 18. mája 1986 sa okrem iného píše:
«V roku 1976, myslím, že to bolo asi v septembri, som sa počas kánonickej návštevy jezuitských misionárov v severnej Argentíne zastavil na niekoľko dní v arcibiskupstve Salta. Tam, medzi jedným a druhým rozhovorom na konci stolovania, mi biskup Pérez rozprával o živote pána Zattiho. Dal mi prečítať aj knihu o jeho živote. Priťahovala ma jeho kompletná postava koadjútora. V tej chvíli som pocítil, že musím požiadať Pána, aby nám na príhovor tohto veľkého koadjútora poslal povolania koadjútorov. Urobil som novény a požiadal som novicov, aby sa ich modlili. [...]
Odkedy sme sa začali modliť k p. Zattimu, vstúpilo 18 mladých koadjútorov a ďalších 5 vyšlo z noviciátu a juniorátu. Celkovo 23 povolaní. Novici, študenti a mladí koadjútori sa niekoľkokrát modlili novénu na počesť p. Zattiho a prosili o povolanie koadjútorov. Ja sám som to urobil. Som presvedčený o jeho príhovore v tejto veci, pretože vzhľadom na počet je to v Spoločnosti zriedkavý prípad. K druhému a tretiemu vydaniu Deviatnika k Najsvätejšiemu Srdcu sme z vďaky zaradili novénu k prosbe o kanonizáciu p. Zattiho» ...“
Veriaci každého stavu a postavenia sú povolaní k svätosti
Toľko citát z listu pátra Jorgeho Maria Bergoglia. Hlavný predstavený saleziánov k tomu dodáva:
„Je to skvelý a presvedčivý podnet aj pre nás, aby sme sa prihovárali na príhovor Artemida Zattiho za zvýšenie počtu dobrých a svätých povolaní saleziánov koadjútorov. ...
V tomto roku zasvätenom svätému Františkovi Saleskému, zástancovi a šíriteľovi povolania k svätosti pre všetkých, nám svedectvo Artemida Zattiho pripomína, ako uvádza Druhý vatikánsky koncil: «[že] všetci veriaci každého stavu a postavenia sú Pánom povolaní, každý svojím spôsobom, k svätosti, ktorej dokonalosť je dokonalosťou samotného nebeského Otca.»
František Saleský, don Bosco aj Artemide robia z každodenného života prejav Božej lásky, ktorá je prijímaná a tiež opätovaná. Naši svätí chceli priblížiť vzťah života s Bohom. Toto je návrh „svätosti blízkosti“, o ktorej nám s takou láskou hovorí pápež František.“
Toľko vybrané myšlienky z textu dona Ángela Fernándeza Artimeho, hlavného predstaveného saleziánov.