Posolstvo pápeža Františka Urbi et Orbi – Veľká noc 2022

TK KBS, RV jb; pz | 17. 04. 2022 12:33



Vatikán 17. apríla (TK KBS) V plnom znení prinášame veľkonočné posolstvo Svätého Otca Františka Urbi et Orbi, ktoré predniesol vo Veľkonočnú nedeľu 17. apríla 2022 na poludnie z loggie na priečelí Vatikánskej baziliky.



Drahí bratia a sestry, požehnanú Veľkú noc!

Ježiš, Ukrižovaný, je vzkriesený! Prichádza medzi tých, ktorí ho oplakávajú, uzavretí v dome, plní strachu a úzkosti. Prichádza medzi nich a hovorí: „Pokoj vám!“ (Jn 20,19). Ukazuje rany na rukách a nohách, ranu v boku: nie je to duch, je to on, ten istý Ježiš, ktorý zomrel na kríži a bol v hrobe. Pred nedôverčivým pohľadom učeníkov opakuje: „Pokoj vám!“ (v. 21).

Aj náš pohľad je nedôverčivý v tejto vojnovej Veľkej noci. Videli sme príliš veľa krviprelievania, príliš veľa násilia. Aj naše srdcia naplnil strach a úzkosť, zatiaľ čo mnohí naši bratia a sestry sa museli zavrieť dnu, aby sa ubránili bombám. Je pre nás ťažké uveriť, že Ježiš naozaj vstal z mŕtvych, že naozaj zvíťazil nad smrťou. Žeby to bola ilúzia? Výplod našej fantázie?

Nie, nie je to ilúzia! Dnes viac ako inokedy zaznieva veľkonočná zvesť, ktorá je kresťanskému Východu tak drahá: „Kristus vstal z mŕtvych! On naozaj vstal z mŕtvych!“ Dnes, na konci Pôstu, ktorý akoby sa nikdy nechcel skončiť, ho potrebujeme viac ako kedykoľvek predtým. Máme za sebou dva roky pandémie, ktoré zanechali ťažké stopy. Bolo načase vyjsť spoločne z tunela, ruka v ruke, spojiť svoje sily a zdroje... Namiesto toho však ukazujeme, že v nás ešte nie je Kristov duch: je v nás ešte stále Kainov duch, ktorý sa na Ábela nepozerá ako na brata, ale ako na súpera, a premýšľa, ako ho odstrániť. Potrebujeme Ukrižovaného, ktorý vstal z mŕtvych, aby sme verili vo víťazstvo lásky, aby sme dúfali v zmierenie. Dnes viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme jeho, aby prišiel medzi nás a znovu nám povedal: „Pokoj vám!“.

Iba on to môže urobiť. Iba on má dnes právo ohlasovať nám pokoj. Jedine Ježiš, pretože nesie rany, naše rany. Tie jeho rany sú naše dvojnásobne: naše, pretože sme mu ich spôsobili my, naše hriechy, tvrdosť nášho srdca, bratovražedná nenávisť; a naše, pretože ich nesie za nás, nevymazal ich zo svojho osláveného tela, chcel si ich uchovať v sebe navždy. Sú nezmazateľnou pečaťou jeho lásky k nám, večným príhovorom, aby ich nebeský Otec videl a zmiloval sa nad nami i nad celým svetom. Rany na tele zmŕtvychvstalého Ježiša sú znakom zápasu, ktorý bojoval a vyhral pre nás zbraňami lásky, aby sme mali pokoj, boli v pokoji, žili v pokoji.

Pri pohľade na tieto oslávené rany sa naše neveriace oči otvoria, naše zatvrdnuté srdcia sa odomknú a umožnia vstúpiť veľkonočnej zvesti: „Pokoj vám!“.

Bratia a sestry, dovoľme, aby Kristov pokoj vstúpil do našich životov, do našich domovov, do našich krajín!

Nech nastane mier pre sužovanú Ukrajinu, tak ťažko skúšanú násilím a ničením v krutej a nezmyselnej vojne, do ktorej bola zatiahnutá. Nech nad touto strašnou nocou utrpenia a smrti čím skôr vyjde nový úsvit nádeje! Nech je tu rozhodnutie sa pre mier. Nech sa prestane s ukazovaním svalov, zatiaľ čo ľudia trpia. Prosím, prosím, nezvyknime si na vojnu, všetci sa zaviažme, že budeme hlasno žiadať mier, z balkónov a na uliciach! Mier! Nech tí, ktorí sú zodpovední za národy, počujú volanie ľudí po mieri. Nech počujú tú znepokojujúcu otázku, ktorú položili vedci pred takmer sedemdesiatimi rokmi: „Skoncujeme s ľudstvom, alebo sa ľudstvo dokáže vzdať vojny?“ (Russell-Einsteinov manifest, 9. júla 1955). Skoncujeme s ľudstvom, alebo sa ľudstvo dokáže vzdať vojny?

Nosím v srdci všetky tie početné ukrajinské obete, milióny utečencov a vysídlencov v rámci krajiny, rozdelené rodiny, starých ľudí, ktorí zostali sami, zlomené životy a mestá zrovnané so zemou. V očiach mám pohľad detí, ktoré osireli a ktoré utekajú pred vojnou. Pri pohľade na ne nemôžeme nepočuť ich volanie bolesti spolu s plačom mnohých ďalších detí, ktoré trpia na celom svete: tých, ktoré umierajú od hladu alebo chýbajúcej opatery, tých, ktoré sú obeťami zneužívania a násilia, a tých, ktorým bolo odopreté právo narodiť sa.

Uprostred vojnovej bolesti nechýbajú aj povzbudivé znamenia, ako napríklad otvorené dvere mnohých rodín a komunít, ktoré v celej Európe prijímajú migrantov a utečencov. Nech sa tieto početné skutky lásky stanú požehnaním pre naše spoločnosti, ktoré sú niekedy degradované toľkým sebectvom a individualizmom, a nech prispejú k tomu, aby sa stali priateľskými pre všetkých.

Nech nás konflikt v Európe urobí pozornejšími aj voči iným situáciám napätia, utrpenia a bolesti, ktoré sa týkajú mnohých regiónov sveta a na ktoré nemôžeme a ani nechceme zabudnúť.

Nech nastane mier na Blízkom východe, ktorý je roky zmietaný rozdelením a konfliktom. V tento slávnostný deň prosme o pokoj pre Jeruzalem a pokoj pre tých, ktorí ho milujú (porov. Ž 121 [122]), kresťanov, židov a moslimov. Nech Izraelčania, Palestínčania a všetci obyvatelia Svätého mesta spolu s pútnikmi prežívajú krásu pokoja, žijú v bratstve a slobodne navštevujú posvätné miesta, vo vzájomnom rešpektovaní práv každého.

Nech nastane pokoj a zmierenie pre národy Libanonu, Sýrie a Iraku, a najmä pre všetky kresťanské komunity, ktoré žijú na Blízkom východe.

Nech nastane mier aj pre Líbyu, aby po rokoch napätia našla stabilitu, a pre Jemen, ktorý trpí všetkými zabudnutým konfliktom s neustálymi obeťami: nech prímerie potvrdené v nedávnych dňoch vráti obyvateľom nádej.

Prosme vzkrieseného Pána o dar zmierenia pre Mjanmarsko, kde pretrváva dramatický scenár nenávisti a násilia, a pre Afganistan, kde neutíchajú nebezpečné sociálne napätia a kde obyvateľstvo sužuje dramatická humanitárna kríza.

Nech nastane mier pre celý africký kontinent, aby sa zastavilo jeho vykorisťovanie, ktorého je obeťou, a krvácanie spôsobované teroristickými útokmi – najmä v oblasti Sahelu – a nech nájde konkrétnu podporu v bratstve národov. Nech Etiópia, ktorú sužuje vážna humanitárna kríza, opäť nájde cestu dialógu a zmierenia, a nech sa zastaví násilie v Konžskej demokratickej republike. Nech nechýba modlitba a solidarita s obyvateľstvom východnej časti Južnej Afriky, postihnutým ničivými záplavami.

Nech Zmŕtvychvstalý Kristus sprevádza a pomáha národom Latinskej Ameriky, ktorých sociálne podmienky sa v týchto ťažkých časoch pandémie miestami zhoršili, čo ešte sťažujú prípady zločinu, násilia, korupcie a obchodu s drogami.

Prosme Zmŕtvychvstalého, aby sprevádzal cestu zmierenia, po ktorej kráča kanadská katolícka cirkev s pôvodnými obyvateľmi. Nech Duch zmŕtvychvstalého Krista uzdraví rany minulosti a povzbudí srdcia k hľadaniu pravdy a bratstva.

Drahí bratia a sestry, každá vojna so sebou prináša následky, ktoré sa dotýkajú celého ľudstva: od oplakávania mŕtvych až po drámu utečencov, a po hospodársku a potravinovú krízu, ktorej príznaky už vidno. Tvárou v tvár pretrvávajúcim znakom vojny, ako aj mnohým bolestným porážkam života, nás Kristus, víťaz nad hriechom, strachom a smrťou nabáda, aby sme sa nepoddávali zlu a násiliu. Bratia a sestry, nechajme sa premôcť Kristovým pokojom! Mier je možný, mier je potrebný, mier je prvoradou zodpovednosťou všetkých!



(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Marek Vaňuš SVD)




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024