Rím 16. apríla (RV) Dojímavé príbehy rodín nesúcich svoje životné kríže v spojení s Ježišovou krížovou cestou na Kalvárii vytvorili na Veľký piatok 15. apríla spoločnú modlitbu veriacich celého sveta v spojení s pápežom Františkom. Do rímskeho Kolosea sa tradičná pobožnosť vrátila po troch rokoch, keď sa medzičasom kvôli pandémii konala na Vatikánskom námestí bez masovej účasti.
Priestor na rozjímanie pri zastavení „Ježiš zomiera na kríži“ vyplnilo ticho odrážajúce tragédiu vojny na Ukrajine a hlboké rany, ktoré táto agresia spôsobuje. „Zoči-voči smrti je ticho výrečnejšie než slová. Zostaňme preto v modlitbovom tichu a každý nech sa v srdci modlí za mier vo svete.“ Tak znelo pozvanie k spoločnému gestu proti vojne, ktorá bolestne rozdeľuje ľudí a národy.
Podľa oficiálneho odhadu okolo 10 000 veriacich zaplnilo priestranstvo okolo Fláviovského amfiteátra, ako sa tiež nazýva oválna stavba. Témy a poradie 14 zastavení mali tentoraz inovovanú podobu, pridŕžajúc sa textov evanjelií. Medzi postavami sa tak objavil aj apoštol Peter, ktorému Ježiš kráčajúci na Golgotu odpustil jeho zapretie.
Modlitba pápeža Františka
Krížovú cestu zakončil Svätý Otec z vyvýšeného miesta oproti Koloseu touto modlitbou:
„Milosrdný Otče, ktorý nechávaš slnko vychádzať nad dobrých i nad zlých, neopusť dielo svojich rúk, za ktorú si neváhal vydať svojho jednorodeného Syna, narodeného z Panny a ukrižovaného za vlády Poncia Piláta, ktorý zomrel a bol pochovaný do srdca zeme, vstal z mŕtvych na tretí deň, zjavil sa Márii Magdaléne, Petrovi a iným apoštolom a učeníkom, vždy živý vo svätej Cirkvi, jeho tele, žijúcom vo svete.
Udržiavaj v našich rodinách horiacu lampu evanjelia, ktorá ožaruje radosti i bolesti, ťažkosti a nádeje: nech každý dom odráža tvár Cirkvi, ktorej najvyšším zákonom je láska. Pre zoslanie Ducha Svätého nám pomôž vyzliecť sa zo starého človeka, narušeného klamnými vášňami a odej nás v nového človeka, stvoreného podľa spravodlivosti a svätosti.
Drž nás za ruku ako Otec, aby sme sa nevzdialili od teba; obráť k tvojmu srdcu naše vzdorovité srdcia, aby sme sa naučili napomáhať iniciatívy pokoja; veď protivníkov aby si podali ruky a zakúsili vzájomné odpustenie; odzbroj ruku, ktorú brat dvíha proti bratovi aby tam, kde panuje nenávisť, prekvitala svornosť.
Daj, aby sme sa nesprávali ako nepriatelia Kristovho kríža, aby sme mohli mať účasť na sláve jeho vzkriesenia.
Lebo on s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého, po všetky veky vekov. Amen.“
Rodiny ako protagonisti
Protagonistami boli tento rok rodiny, v súvislosti s prebiehajúcim Rokom rodiny Amoris laetitia pri 5. výročí rovnomennej posynodálnej apoštolskej exhortácie pápeža Františka o láske v rodine.
K prvému zastaveniu „Ježiš v Getsemanskej záhrade“ pripravil zamyslenie mladý manželský pár. V druhom zamyslení „Ježiš zradený Judášom a opustený blízkymi“ sa so svedectvom podelila rodina pôsobiaca v misiách. Tretie zastavenie „Ježiš odsúdený Veľradou“ predstavili manželia vo vyššom veku.
Autorom štvrtej meditácie „Peter zapiera Ježiša“ bola rodina s piatimi deťmi. Piate zastavenie „Ježiš pred Pilátom“ pripravili rodičia postihnutého dieťaťa. Rodina prevádzkujúca dom pre núdznych napísala šieste zamyslenie „Ježiša bičujú a korunujú tŕním“. Siedme zamyslenie „Ježiš nesie ťarchu kríža“ pripravila rodina zápasiaca s chorobou.
Pri 8. zastavení „Šimon z Cyrény pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž“ sa so životnými krížmi podelili starí rodičia. Rodina s adoptovanými deťmi pripravila 9. meditáciu: „Ježiš stretáva jeruzalemské ženy“. Desiate zastavenie „Ježiš je ukrižovaný“ pripravila vdova s dvoma deťmi. Jedenáste zastavenie „Ježiš sľubuje Kráľovstvo kajúcemu zločincovi“ pripravila rodina, ktorej syna si Pán povolal do rehole.
Tváre Iriny a Albíny
Do prípravy zamyslení sa zapojila aj rodina, ktorá sa vyrovnáva so stratou dieťaťa. Pripravila 12. zastavenie: „Ježiš zveruje Matku milovanému učeníkovi“. Pri 13. zastavení „Ježiš zomiera na kríži“ spoločne kráčali s krížom dve mladé ženy, Irina a Albína.
Ukrajinka Irina je zdravotná sestra z Centra paliatívnej starostlivosti Univerzitnej polikliniky Campus Bio-Medico v Ríme. Albína je ruskej národnosti a študuje tretí ročník diplomového odboru oštrovateľstva na Univerzite Campus Bio-Medico. Zoznámili sa počas Albíninej minuloročnej študentskej stáže v zariadení paliatívnej starostlivosti a odvtedy ich spája vzájomné priateľstvo.
Dráma vojny Ruska proti Ukrajine toto priateľstvo ešte viac utvrdila a premietla ho do činov na pomoc rodinám ukrajinských utečencov, ako sa o tom obe už v predchádzajúcich dňoch podelili pre Vatikánsky rozhlas.
Irina s Albínou spoločne pripravili rozjímanie nad momentom Ježišovej smrti na kríži. V texte až šesťkrát opakujú otázku „Prečo?“ Pri modlitbe v Koloseu napokon ich meditáciu nahradila modlitba v tichu. Ich tváre hovoriace za všetko ešte mocnejšie vyjadrili spoločný postoj proti vojne vyhasínajúcej nevinné ľudské životy a túžbu po bratskom vzťahu ich národov.
Záverečné 14. zastavenie „Ježišovo telo ukladajú do hrobu“ pripravila rodina imigrantov s africkými koreňmi.