Brazília 8. apríla (TK KBS) Sestra Mariana, sestra Roziane a sestra Isabela Guimaraes sú tri pokrvné sestry, ktoré prijali povolanie k rehoľnému životu v tej istej kongregácii - Inštitúte sestier Matky dobrej rady. Dnes 50-ročná sestra Mariana a 35-ročná sestra Isabela žijú v tom istom dome kongregácie, ktorý sa nachádza v Maricá v brazílskom štáte Rio de Janeiro. Mariana je poradkyňou a členkou vedenia inštitútu a Isabela sa stará o staršie mníšky. Sestra Roziane, ktorá má 37 rokov, žije v Belo Horizonte v štáte Minas Gerais.
Vo vyhlásení pre ACI Digital, portugalskú sesterskú tlačovú agentúru CNA, rehoľníčky uviedli, že sa narodili vo Virgínii v Minas Gerais v katolíckej rodine s 13 deťmi, z ktorých dve zomreli v detstve.
Sestry povedali, že kľúčom k ich rehoľnému povolaniu boli ich rodičia, pretože ich svojím príkladom učili žiť vieru v Krista. Povedali však, že hoci pochádzajú z jednej rodiny a nasledujú tú istú charizmu, každá žije svoje povolanie po svojom, spôsobom, ktorý je jej vlastný. „Naša matka nás učila žiť každú po svojom. Takže aj keď sme sestry a sme v tej istej kongregácii, žiadna nezasahuje do života tej druhej,“ vysvetlila sr. Mariana. Ona ako prvá nasledovala svoje povolanie, pretože do kláštora vstúpila ako 12-ročná. „Už v tom veku som cítila volanie byť bližšie k Bohu“, povedala. Rozprávala, že vďaka vedeniu kňaza zo svojej farnosti sa zoznámila so sestrami Matky dobrej rady a že mesiac po narodení Roziany vstúpila do inštitútu.
Ďalšou bola sestra Roziane, ktorá vstúpila do kláštora v roku 2002. Povedala, že si „matne spomína,“ že ako trojročná vyjadrila túžbu ísť do kláštora, hoci „ešte nevidela sestru Marianu“, ktorá sa vrátila domov až o tri roky neskôr. Sr. Roziane povedala, že po čase začala sr. Mariana raz za rok navštevovať rodinu a pýtala sa jej, či chce ísť do kláštora, „pretože vedela o tejto túžbe“. Ona odpovedala, že chce počkať, kým dokončí štúdium na škole; v druhom ročníku strednej školy však podľa jej slov začala viac uvažovať o svojom povolaní. „Mala som už priateľa a bol to dobrý chlapec, ale neprebudil vo mne takú lásku. Vtedy som si uvedomila, aké je moje povolanie. Potom, čo bola sestra Mariana doma, v januári som s ňou odišla do kláštora,“ spomína.
Poslednou bola sestra Isabela, ktorá vstúpila do kláštora v roku 2013. Hovorí, že spočiatku neuvažovala o tom, že by sa stala mníškou, až kým sa v roku 2005 nerozhodla navštíviť kláštor. Do kláštora potom chodila na návštevu ešte osem rokov. Nechcela tam však vstúpiť len preto, že tam boli jej dve sestry. „No keď som prišla na promócie sestry Mariany a nastal čas odísť, prešla som okolo kaplnky a pocítila niečo veľmi silné, niečo zvláštne. Vtedy som si povedala, že aj ja chcem zostať,“ spomína. Sr. Mariana povedala pre ACI Digital, že aj jej matka chcela byť mníškou, keď bola mladá, ale nemohla, „pretože v tom čase to bolo ťažšie“. Pripomenula, že nedávno jej matka povedala, že vtedy povedala istému človeku o svojej neuskutočniteľnej túžbe byť mníškou, a on sa za ňu modlil a povzbudil ju, aby sa „modlila za svoje deti“. „Modlila sa a dnes má v kláštore nie jednu, ale tri dcéry,“ dodala sr. Roziane.
Podľa rehoľníčok je pri formovaní povolania detí úloha rodičov rozhodujúca. „Ak môžem rodičom poradiť, tak predovšetkým to, aby sa snažili žiť ako kresťania, ako dobrí kresťania, pretože nie je potrebné toľko hovoriť, oveľa viac sa evanjelizuje životom. Videli sme, že naši rodičia sa modlia, chodia do kostola. Takže príklad má väčšiu váhu ako rozprávanie,“ povedala sestra Mariana. Pre sr. Rozianu rozhodnutie vstúpiť do toho istého kláštora ovplyvnilo trochu aj to, že „mala v kongregácii sestru“, ktorá jej pomohla „dozvedieť sa, ako to funguje“. No časom „sme si uvedomili, že to vlastne bolo Božie volanie k tejto charizme, pretože sme v nej našli naplnenie. Keby to tak nebolo, možno by sme si hľadali iné inštitúty,“ povedala sestra Roziane. Sr. Roziane spomenula, že na začiatku si kládli otázku, či ich vstup do kongregácie nebol len túžbou vyrovnať sa ich staršej sestre, ako potvrdila aj sr. Isabela. „No po čase strávenom v reholi vidíme, že úmysel sa vyjasnil, pretože prichádzajú skúšky nášho životného stavu, nášho poslania.“
Existujú aj ďalšie prípady pokrvných sestier patriacich do Inštitútu sestier Matky dobrej rady. Podľa sr. Roziany to „nikdy neprinieslo nejaký problém, pretože so sestrou takmer nikdy nechodíte do tej istej práce“. Sr. Mariana dodala, že zakladateľka kongregácie, matka Mária Bernadeta, ktorá zomrela v roku 2019, „nás prijala a vedela nás veľmi dobre viesť, aby každá mohla žiť svoje povolanie“.
Zdroj: CNA Preložila: Mária Spišiaková