Ukrajina 7. apríla (TK KBS) Situácia v Kyjeve sa začína normalizovať, explózie a delostrelecké výstrely počuť menej často a menej časté sú aj protilietadlové poplachy. Do mesta sa vracajú celé rodiny. V pivniciach žije menej ľudí, hoci podzemné stanice metra stále slúžia ako ochrana. V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas to hovorí kňaz Waldemar Pawelec. Poľský pallotín, ktorý na Ukrajine slúži už takmer dvadsať rokov, hovorí, že do mesta pravidelne prichádza humanitárna pomoc. „Situácia na východe Ukrajiny je určite ťažšia ako u nás,“ povedal Pawelec.
„Život v Kyjeve bežal v posledných dňoch tak normálne, ako sa len dalo. Ľudia sa pomaly začínajú vracať a vracajú sa aj celé rodiny. Vidíme, že premávka v uliciach Kyjeva a rôznych štvrtiach je zvýšená. Ľudia sa vracajú predovšetkým preto, aby videli, čo sa deje s ich domami, s ich bytmi. Po mesiaci a pol od začiatku vojny je to pre nich najcitlivejšia otázka,“ hovorí p. Pawelec. „Humanitárna pomoc sa k nám stále dostáva, aj keď vidíme, že je potrebná viac vo východných častiach Ukrajiny, v okolí Charkova a Mariupolu. S týmito ľuďmi prakticky neexistuje žiadny kontakt, jedinou humanitárnou pomocou, ktorá sa k ním dostáva, sú najnutnejšie prostriedky zhadzované ako náklady z vrtuľníkov. Mestá Izium a Mariupol sú v neustálom obliehaní. V súčasnosti má Mariupol cca 160 tis. ľudí bez možnosti evakuácie. Humanitárna situácia je tam ťažká.“
Poľský Pallotín upozorňuje, že dramatické obrazy pochádzajúce z Buče a ďalších ukrajinských miest oslobodených z rúk okupanta naznačujú obrovskú beštiálnosť a nevraživosť ruskej armády. „To, čo sa našim očiam javí, neukazuje strach z vojny, ale nesmiernu morálnu necitlivosť a skazenosť ruských vojakov, ktorých možno len ťažko nazvať vojakmi,“ zdôrazňuje o. Pawelec.
„Všetky obrázky, ktoré k nám prichádzajú z miest a obcí blízko Kyjeva, sú hrozné, sú dramatické. Je naozaj ťažké si to predstaviť. Je ťažké pochopiť, prečo sa to všetko stalo. Je to plánovaná taktika Rusov? Keď sa pozerám na všetky tieto obrázky, myslím si, že v prvom rade je na nich vidno obrovskú beštialitu, obrovskú nevraživosť – ťažko ich dokonca nazvať vojakmi – hordy, ktorá vtrhla na Ukrajinu a už dlho sa tu snažila nastoliť svoj poriadok. Sú to hrozné obrazy, ktoré nepotrebujú ani komentár,“ hovorí p. Pawelec. „Zábery, ktoré sa k nám včera dostali z Borodzianky, sú ešte hroznejšie ako tie, ktoré sme predtým videli z Buče alebo Irpieńa, pretože na začiatku tejto hroznej vojny došlo k bombardovaniu mesta Borodzianka a pod troskami budov je veľa tiel nevinných ľudí, ktorí zomreli v dôsledku zhodenia obrovských rakiet, obrovských bômb na ich byty a domy. Práve prebieha odvoz trosiek a ľudia, ktorí tam pracujú z ministerstva pre mimoriadne situácie, sú často na pokraji nervového zrútenia, keď vidia všetko, čo sa tam stalo. Myslím, že takéto zábery nás čakajú aj z Iziumu a Chersonu, keď odtiaľ táto banda banditov odíde a opustí tieto mestá. Vždy po sebe zanechávajú tie isté obrázky. V Mariupole je to ešte horšie. Včera sme dostali informáciu, že primátor tohto mesta povedal, že od začiatku vojny tam zahynulo asi 5000 civilistov. Tých obetí je určite ešte viac, reálne sa to ukáže až po skončení bojov. Niekto hovorí, že všetko, čo sa tu deje, ukazuje na obludnosť vojny. Nie, neukazuje to strach z vojny, ukazuje to ohromnosť morálnej necitlivosti, morálnu skazenosť v ruskej armáde. To svedčí o ich morálnej úrovni. Ako sa môže stať, že ľudia, ktorí vychovali Dostojevského, Tolstého, Lermontova, Čajkovského, mohli vychovať takých ľudí, to je otázka, ktorú si kladiem stále dokola.“