Vatikán 4. apríla (RV) Hlavné momenty a dojmy z apoštolskej cesty zhrnul pápež František pri stretnutí s novinármi počas spiatočného letu z Malty do Ríma. Počas tlačovej konferencie pri téme vojny na Ukrajine položil otázku: „Na mládeži nezáleží?“
Svätý Otec hovoril aj o svojom zdravotnom stave, ktorý mu umožnil absolvovať cestu na Maltu, hoci dva týždne predtým mal vážne ťažkosti s chôdzou. Ohľadom budúcnosti vyjadril nádej na zlepšenie, no zároveň poukázal na svoj vek.
Zo stretnutí s obyvateľmi Malty si pápež odnáša silné dojmy: „Veľké nadšenie na cestách, bol som ohromený“. Ako dodal, návšteva „bola trochu krátka.“ Pred novinármi zvlášť spomenul osobné stretnutia s migrantmi, ktoré boli záverečným bodom návštevy: „Tak, ako sa Európa veľkoryso správa k Ukrajincom, ktorí klopú na dvere, tak aj k ostatným, ktorí prichádzajú zo Stredomoria.“ Pripomenul ich situáciu v lágroch na území Líbye a potrebu odľahčiť krajiny priameho kontaktu zo strany ostatných európskych krajín.
Ohľadom vojny na Ukrajine pápež uistil o intenzívnom mierovom úsilí Svätej stolice: „Vojna je vždy krutosť, neľudská vec a je v rozpore s ľudským duchom, nehovorím kresťanským, ale ľudským. Je to Kainov duch. Som ochotný urobiť všetko, čo sa dá; a Svätá stolica, najmä diplomatická zložka, kardinál Parolin, Mons. Gallagher, robia všetko, všetko; nemožno zverejňovať všetko, čo robia, z dôvodu obozretnosti, dôvernosti, ale pracujeme na maximum.“
K svojej eventuálnej ceste do Kyjeva Svätý Otec uviedol, že prebieha zvažovanie situácie: „Úprimne som povedal, že tam plánujem ísť, povedal som, že som vždy k dispozícii, neexistuje žiadne apriórne «nie», som k dispozícii“. Pápež tiež potvrdil pokračovanie prípravy stretnutia s patriarchom Kirillom, ktoré sa rysuje na Blízkom východe.
V odpovedi na priamu otázku pápež František uviedol, že pri nedávnej návšteve ruského veľvyslanectva komunikoval so samotným veľvyslancom, ale s prezidentom Putinom bol naposledy v priamom kontakte, keď prijal v decembri jeho telefonát. Hovoril aj o svojom spojení s Ukrajinou, keď sa dvakrát telefonicky rozprával s prezidentom Zelenským, telefonoval s kyjevským vyšším arcibiskupom Ševčukom a z Ukrajiny dostáva priame informácie aj od argentínskej novinárky. Pápež vyzdvihol obety, ktoré prinášajú novinári s nasadením životov v službe spoločnému dobru.
„Ale aký by bol Váš odkaz prezidentovi Putinovi, keby ste mali možnosť s ním hovoriť?“ – opýtal sa novinár Gerry O’Connell z časopisu America Magazine. Pápež odpovedá:
„Odkaz, ktoré som dal všetkým autoritám, je ten, ktorý robím verejne. Nepoužívam dvojakú reč. Je to vždy to isté. Myslím, že pod vašou otázkou je aj pochybnosť o spravodlivých alebo nespravodlivých vojnách. Každá vojna sa rodí z nespravodlivosti, vždy. Pretože je to vojnová schéma, nie je to schéma mieru.
Napríklad investovanie do nákupu zbraní. Hovoria mi: Ale my ich potrebujeme, aby sme sa mohli brániť. - A toto je vojnová schéma. Keď sa skončila Druhá svetová vojna, všetci si vydýchli a povedali: „Už nikdy viac vojnu: mier!“, a začala sa vlna práce za mier, aj s dobrou vôľou nevyrábať zbrane, všetky, ani atómové, v tom čase, po Hirošime a Nagasaki. Bola to veľká dobrá vôľa.
Po sedemdesiatich, osemdesiatich rokoch sme na to všetko zabudli. Je to tak: vojnová schéma sa nanucuje. Toľko nádeje sa vkladalo do práce OSN v tom čase. Vojnová schéma sa však opäť presadila. Nedokážeme, nie sme schopní myslieť podľa inej schémy, pretože už nie sme navyknutí myslieť v schéme mieru.
Boli tu veľkí ľudia: Gándhí a mnohí ďalší, ktorých spomínam v závere (encykliky) Fratelli tutti, ktorí stavili na schému mieru. Ale my sme tvrdohlaví! Ako ľudstvo sme tvrdohlaví. Sme zamilovaní do vojen, do Kainovho ducha. Nie náhodou je na začiatku Biblie tento problém: „kainovský“ duch zabíjania namiesto ducha pokoja. „Otče, nemožno!...“
Poviem vám niečo osobné: keď som v roku 2014 išiel do Redipuglie a videl som tie mená, plakal som. Skutočne som plakal, s horkosťou. O rok alebo dva neskôr, na Deň zosnulých, som išiel celebrovať do Anzia a aj tam som videl chlapcov, ktorí padli pri vylodení v Anziu: boli tam mená, všetko mladí muži. A aj tam som plakal. Naozaj. Nerozumel som tomu.
Treba plakať nad hrobmi. Rešpektujem to, pretože je to politický problém, ale keď sa konala spomienka na vylodenie v Normandii, hlavy vlád sa zišli, aby si ho pripomenuli, ale nepamätám si, že by niekto hovoril o tridsiatich tisícoch mladých vojakov, ktorí zostali na plážach. Otvárali sa člny, vychádzali von a boli rozstrieľaní guľometmi, tam na plážach.
Na mládeži nezáleží? To ma núti premýšľať a vyvoláva vo mne bolesť. Som smutný z toho, čo sa dnes deje. Neberieme si poučenie. Nech sa Pán zmiluje nad nami, nad nami všetkými. Všetci sme vinní!“
Originál prepisu tlačovej konferencie (v taliančine)