Vatikán 1. apríla (RV) Pri stretnutí so zástupcami kanadských domorodých národov pápež František hovoril o neodňateľnej ľudskej dôstojnosti pochádzajúcej od Boha a o uzdravovaní rán, ktoré tieto národy utrpeli od kolonizátorov. Prezradil aj svoju túžbu navštíviť ich vlasť a môcť sláviť spolu s nimi zvlášť sviatok sv. Anny, ktorú majú veriaci z týchto národov v osobitnej úcte.
„Treba myslieť na sedem budúcich generácií, keď sa prijíma nejaké rozhodnutie dnes“. Týmto odkazom na múdrosť pôvodných národov Kanady sa prihovoril pápež František v piatok 1. apríla zástupcom Métisov, Inuitov a tzv. „First Nations“. Záverečným stretnutím v Klementínskej sále Apoštolského paláca sa uzavrela séria stretnutí, pri ktorých Svätý Otec načúval príbehom utrpenia a rán spôsobených asimilačnou politikou s odoberaním detí rodičom do internátnych škôl, kde boli systematicky zbavované identity a vystavené zneužívaniam.
Po troch samostatných stretnutiach v predchádzajúcich dňoch sa Svätý Otec nakoniec prihovoril súčasne všetkým trom delegáciám, sprevádzaným kanadskými biskupmi. Predstavitelia Métisov, Inuitov a tzv. „First Nations“ oblečení v tradičných odevoch a so svojimi symbolmi, ako napr. náčelnícke členky či fajka mieru „kalumet“, predniesli žičenia a modlitby, medzi ktorými zaznel aj Otčenáš, spievaný v jazyku inuitov. Po príhovore Svätého Otca predstavili umelci z jednotlivých národov svoje hudobné a tanečné vystúpenia. Na záver venovali pápežovi ručne vyrobené dary, medzi ktorými bol aj náprsný kríž v kožušinovom púzdre, snežnice či tkanina v podobe náplecnej štóly.
Myšlienky z príhovoru Svätého Otca
„V predchádzajúcich dňoch som pozorne počúval vaše svedectvá. Vzal som si ich do svojho rozjímania a modlitby, predstavoval som si vaše príbehy a situácie. Som vám vďačný, že ste mi otvorili srdce, a že ste touto návštevou vyjadrili túžbu kráčať spoločne...“
„... Začnem vyjadrením, ktoré patrí k vašej múdrosti, a ktoré nie je len frázou, ale hľadením na život: «Treba myslieť na sedem budúcich generácií, keď sa prijíma nejaké rozhodnutie dnes». Táto veta je múdra, prezieravá a je opakom toho, čo sa často deje v dnešnej dobe, keď sledujeme užitočné a okamžité ciele bez ohľadu na budúcnosť ďalších generácií. Naopak, puto medzi starými a mladými ľuďmi je nevyhnutné. Treba ho pestovať a chrániť, pretože zabezpečuje, aby sa nevymazala pamäť a nestratila sa identita. A keď sú pamäť a identita chránené, ľudstvo sa stáva lepším.“
Pápež František použil obraz stromu, ktorý sami príslušníci pôvodných národov použili na vystihnutie prepojenia ich rozličných vetiev. Pápež pripomenul, že tento strom si veľa vytrpel, ale prináša plody. Niektoré z nich pomenoval:
„Predovšetkým vaša starostlivosť o krajinu, ktorú nepovažujete za majetok na využívanie, ale za dar z Neba; pôda vám uchováva pamiatku predkov, ktorí v nej odpočívajú, a je životným miestom, v ktorom sa prijíma vlastná existencia vo vnútri tkaniva vzťahov so Stvoriteľom, s ľudským spoločenstvom, so živými druhmi a so spoločným domovom, ktorý obývame. To všetko vás vedie k hľadaniu vnútornej a vonkajšej harmónie, k veľkej láske k rodine a k živému zmyslu pre spoločenstvo...“
„Ale váš strom, ktorý prináša ovocie, postihla tragédia, o ktorej ste mi v posledných dňoch rozprávali: vykorenenie. Reťaz, ktorá odovzdávala poznania a životné štýly v spojení s pôdou, prerušila kolonizácia, ktorá mnohých z vás bez rešpektu vytrhla z vášho životného prostredia a snažila sa uniformovať vás k inej mentalite.“
Koloniálna mentalita je žiaľ stále rozšírená
„To je niečo, čo sa, žiaľ, deje aj dnes na rôznych úrovniach: ideologická kolonizácia. Koľko politických, ideologických a ekonomických kolonizácií ešte stále existuje vo svete, poháňaných chamtivosťou, túžbou po zisku, nedbajúc na národy, ich históriu a tradície a na spoločný domov stvorenstva. Táto koloniálna mentalita je žiaľ stále veľmi rozšírená. Pomôžme ju spoločne prekonať.“
„Toto všetko vo mne vyvolalo dva pocity: rozhorčenie a hanbu. Rozhorčenie, pretože je nespravodlivé akceptovať zlo, a ešte horšie je zvyknúť si na zlo, akoby to bola nevyhnutná dynamika spôsobená dejinnými udalosťami. Nie, bez pevného rozhorčenia, bez pamäti a bez odhodlania poučiť sa z chýb sa problémy nedajú vyriešiť a vracajú sa. Vidíme to v posledných dňoch v súvislosti s vojnou. Pamäť minulosti sa nikdy nesmie obetovať na oltári domnelého pokroku.
A zakusujem tiež hanbu, povedal som vám a opakujem: hanbím sa, cítim bolesť a hanbu za úlohu, ktorú zohrali rôzni katolíci, obzvlášť zodpovední za výchovu, vo všetkom, čo vás zranilo, v zneužívaní a nedostatku úcty k vašej identite, vašej kultúre a dokonca k vašim duchovným hodnotám. To všetko je v rozpore s Ježišovým evanjeliom. Za poľutovaniahodné správanie týchto členov Katolíckej cirkvi prosím Boha o odpustenie a chcel by som vám zo srdca povedať: Je mi to veľmi ľúto. A ja sa pripájam k bratom kanadským biskupom v prosbe o ospravedlnenie...“
„Zároveň s vďačnosťou myslím na toľkých dobrých veriacich, ktorí v mene viery, s úctou, láskou a láskavosťou obohatili vaše dejiny evanjeliom. Mám radosť, keď napríklad pomyslím na úctu, ktorá sa medzi mnohými z vás rozšírila k sv. Anne, Ježišovej starej mame. Tento rok by som chcel byť s vami, v tých dňoch. Dnes potrebujeme obnoviť spojenectvo medzi starými rodičmi a vnúčatami, medzi starými a mladými, čo je základný predpoklad väčšej jednoty ľudského spoločenstva...!“
Pápež prisľúbil svoju návštevu v Kanade
„Chcem vám povedať, že Cirkev je na vašej strane a chce naďalej kráčať s vami. Dialóg je kľúčom k poznaniu a zdieľaniu a kanadskí biskupi jasne vyjadrili svoje úsilie pokračovať v kráčaní spolu s vami na obnovenej, konštruktívnej a plodnej ceste, kde by mohli pomôcť stretnutia a spoločné projekty.“
„Budem rád, ak sa s vami opäť stretnem a navštívim vaše rodné krajiny, kde žijú vaše rodiny. Neprídem však k vám v zime! Takže do videnia v Kanade, kde vám budem môcť lepšie vyjadriť svoju blízkosť. Zatiaľ vás ubezpečujem o svojich modlitbách a zvolávam Stvoriteľovo požehnanie na vás, vaše rodiny a vaše spoločenstvá.
A nechcem skončiť bez toho, aby som nepovedal jedno slovo vám, bratia biskupi: Ďakujem! Ďakujem vám za vašu odvahu, vďaka. V pokore: v pokore sa zjavuje Pánov Duch. Tvárou v tvár príbehom, ako je ten, ktorý sme počuli, je pokorenie Cirkvi plodné. Ďakujeme vám za vašu odvahu.“
-
Aktualizované