Bratislava 24. marca (TK KBS) Profesor Ladislav Csontos sa v piatok 25. marca dožíva 70 rokov. V najbližšom období vychádza nová kniha rozhovorov s naším popredným teológom Boh sa neunaví odpúšťaním.
Rodák z Nového Mesta nad Váhom za komunizmu tajne vyštudoval teológiu. Po Nežnej revolúcii sa začal venovať novej evanjelizácii, akademickej pastorácii a podieľal sa na založení prvého univerzitného pastoračného centra (v Bratislave). V rokoch 1997-2003 pôsobil ako prvý dekan Teologickej fakulty Trnavskej univerzity (ktorá vznikla z Teologického inštitútu sv. Alojza), neskôr aj ako prorektor Trnavskej univerzity (2011-2015).
Odborne sa venuje filozofickej antropológii a filozofii kultúry. V roku 2019 sa stal čestným doktorom Pápežskej teologickej fakulty vo Varšave. Vo svojej vedeckej práci sa okrem iného venuje aj osobnosti misionára Vendelína Javorku SJ, zakladateľa kolégia Russicum, politického väzňa a kandidáta na blahorečenie.
Teologická fakulta v najbližšom období vydá novú knihu rozhovorov s profesorom Ladislavom Csontosom s názvom Boh sa neunaví odpúšťaním. Ide o knižné interview na mnohoraké témy súvisiace s prof. Ladislavom Csontosom: rodinné korene, Druhý vatikánsky koncil, súčasná teológia, vzťah k jezuitom, práca medzi študentmi, 30 rokov Trnavskej univerzity, pastorácia rozvedených, návšteva pápeža Františka na Slovensku a pod.
„Profesor Ladislav Csontos SJ sa neunaví žiadnou otázkou. Je v tom kus akademickej poctivosti teológa, ktorý vo viere vychádza na periférie a odvážne sa stretá s problémami súčasného sveta. Sám ich identifikoval najmä v rozpadajúcich sa rodinách a krehkých medziľudských vzťahoch. Stabilite rodín nepomáha len ako vedec vo svojej výskumnej práci, ale aj ako kňaz, ktorý sa už viac ako dve desaťročia venuje pastorácii rozvedených. Jeho životným poslaním sa stalo uvádzať Druhý vatikánsky koncil do života. Svoj produktívny život si ale zopakovať nepotrebuje: bol jedinečný a neopakovateľný. Večnosť pre neho znamená spočívať v Božom náručí: v objatí Boha, ktorý je vo svojej láske k nám neúnavný,“ hovorí autor knihy, novinár a filmár Matúš Demko.
Z chystanej publikácie vám prinášame aj krátku ukážku:
Čím vás oslovil práve Druhý vatikánsky koncil, že ste si dali za cieľ uvádzať ho do cirkevného života?
Stalo sa to, keď som v roku 1974 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Vtedy som začal spoznávať rozdiel, ktorý bol medzi teologickým myslením pred koncilom, a tým, ktoré sa vyvinulo na koncile. Vízia, že Sväté písmo je dušou teológie, je veľmi obohacujúca. Prešlo sa od špekulatívnej teológie k teológii založenej na Svätom písme, čím sa vytvoril lepší kontakt s protestantskými cirkvami, ktoré si veľmi vážia Sväté písmo, ale zároveň sa s tým rozvinulo aj štúdium kresťanskej tradície cirkevných otcov.
Neštudoval som len povinnú literatúru, ale siahol som po veľkej dogmatike Mysterium salutis, v ktorej bola fascinujúcim spôsobom spracovaná náuka o Cirkvi – ekleziológia. Tam som sa dočítal, že Cirkev je živý organizmus, že to nie je mechanická štruktúra, model, ktorý by predstavoval nejaký stroj, ale že ten život je všade. Je v každej bunke tohto organizmu, v každom orgáne, a ten, kto zjednocuje celý tento život, je Duch Svätý. Rovnako pôsobí v celej Cirkvi a obohacuje ju mnohými darmi. Cirkev tvorí chrám Ducha Svätého a je zároveň mystickým telom Kristovým. Je tým, čo hovorí koncil – Božím ľudom. V Božom ľude za osud viery, za svätosť nesieme všetci rovnakú zodpovednosť. Každý pokrstený je povolaný k plnosti kresťanského života a k svedectvu. Je vlastne povolaný k apoštolátu šíriť vieru vo svojom okolí. A toto ma naozaj oslovilo a myslím, že to naozaj ostáva mojím kľúčovým programom: žiť v Kristovi, byť živou bunkou, živým článkom tohto organizmu.