Exarcha Dzyurakh: Pred očami sveta je jeden národ pribíjaný na kríž

TK KBS, bdz, msp; ml | 23. 03. 2022 08:45



Bratislava 23. marca (TK KBS) Pred očami celého sveta je jeden európsky národ pribíjaný na kríž, „trestaný“ za to, že sa rozhodol žiť dôstojne a spravodlivo a že chce slobodne a sám rozhodovať o svojej budúcnosti. Počas Európskych katolíckych sociálnych dní, ktoré sa konali uplynulé dni v Bratislave, to povedal apoštolský exarcha pre Ukrajincov byzantského obradu v Nemecku a Škandinávii Mons. Bohdan Dzyurakh.



„Zábery zničených škôl a nemocníc, celých štvrtí premenených na ruiny, detí a žien zabitých pri tomto masovom vraždení, otriasajú dušou a znepokojujú svedomie Európanov. Takéto barbarstvá sa predsa nemôžu diať v Európe 21. storočia! Napriek tomu sa dejú pred celým svetom," uviedol exarcha Dzyurakh. Dnešná vojna bola podľa jeho slov dlhé roky dobre pripravovaná a aj dnes ju denne podporuje a sprevádza „kolosálna propagandistická mašinéria, typická pre každý totalitný režim“ (Ján Pavol II.). „Cirkev by teda mala povedať „nie“ – ochromujúcemu strachu a „áno“ – evanjeliovému parrésia, ušľachtilému a odvážnemu prejavu prorockej služby Cirkvi. Potom je tu druhý rozmer alebo služba: pestovanie živej spomienky. Živej, pretože nie je zameraná len na minulosť, uchovávanie spomienok na tragické udalosti, mená vrahov a nevinných obetí. Živej, pretože nám pomáha pochopiť súčasné udalosti a pomáha nám budovať dôstojnú budúcnosť a vyhnúť sa chybám minulosti.



Podľa môjho názoru sa to dotýka zásadného bodu, ktorý ešte nebol dostatočne rozpracovaný vedcami, politikmi ani cirkvou. Európa sa dokázala oslobodiť od bremena nacistickej ideológie prostredníctvom úprimného spytovania svedomia a oficiálneho odsúdenia nacizmu. To isté sa nepodarilo urobiť v súvislosti s krvavým dedičstvom komunistického režimu. Naopak, objavili sa tendencie k skrytému alebo otvorenému popieraniu, smerujúce k minimalizovaniu, ak nie priamo k popieraniu ohavných činov komunizmu na našom kontinente.  Týmto spôsobom sa v našich spoločnostiach udomácnil a rozšíril duch „straty pamäti ohľadom komunizmu“, takže možno súhlasiť s francúzskym historikom Stephanom Courtoisom, autorom „Čiernej knihy komunizmu“, ktorý tvrdil, že „európska spoločnosť nenájde ani svoju identitu, ani rovnováhu, ak sa bude snažiť zakryť spomienku na komunistickú tragédiu“ a – dodal by som – vyvodiť z nej úprimné a trvalé poučenie," uviedol exarcha.



„Možno práve preto sa kremeľský režim zúfalo bráni tomuto spytovaniu svedomia a nazýva ho neprijateľným „historickým revizionizmom“. Som však presvedčený, že „revízia“ minulosti je nevyhnutná, ak chceme dosiahnuť slobodu ducha a nenarušené zdravie európskych občanov, inak sa neidentifikovaná a nevyliečená choroba skôr či neskôr vráti, s ešte ničivejšími následkami," uviedol ďalej exarcha.



„V skutočnosti sme teraz svedkami recidívy ateistickej a neľudskej minulosti, ktorá na základe doktríny takzvaného „ruského sveta“ (russkij mir) priniesla našej krajine toľko utrpenia a nesmiernej bolesti.



Príznaky tejto choroby ducha a svedomia nakazeného nenávistnou propagandou sú šokujúce. Stačí povedať, že podľa prieskumov zverejnených pred niekoľkými dňami 86,6% ruských občanov podporuje ruský vojenský útok na územie Ukrajiny a ďalších 75,5% schvaľuje myšlienku vojenského útoku na inú európsku krajinu, pričom na čele je Poľsko, potom Bulharsko, Česká republika, Slovensko, Maďarsko a tak ďalej, s rôznym percentuálnym zastúpením, a nakoniec 75% pripúšťa použitie jadrových zbraní proti iným národom a krajinám.



Je to voľba vojny, na základe ktorej už nespoznávame národ, ktorý sa hrdí „veľkým“ Fjodorom Dostojevským, pričom zároveň zabúda na spisovateľov výrok, že „spása celého sveta nestojí za jedinú slzu umučeného dieťaťa“. Dnes v mojej vlasti na Ukrajine tečú „rieky krvi a sĺz“ – žien a mužov, detí a starcov. Koľko ich ešte bude treba, aby došlo k pokániu a uzdravujúcemu obráteniu?



Takže: prekonajme historickú amnéziu vedomým úsilím o dosiahnutie milosti katarzie, teda obrátenia srdca a očistenia mysle, ktoré nám pomôžu získať späť našu skutočnú dôstojnosť a slobodu Božích detí.



Zachovať si živú spomienku znamená tiež nezabúdať na utrpenie druhých, ale byť schopný trvalej solidarity, nielen prechodnej a chvíľkovej, pretože láska, ak je pravdivá, sa neotáča chrbtom k trpiacim, ale je pripravená sprevádzať obeť, aby zahojila jej rany a pomohla jej vrátiť sa do života, – ako to urobil milosrdný Samaritán," vraví exarcha pre Ukrajincov byzantského obradu v Nemecku a Škandinávii.



Cirkev v Európe je podľa jeho slov povolaná zohrávať očisťujúcu a hlavnú úlohu, a to k aktívnej solidarite na všetkých úrovniach: duchovnej, sociálnej, kultúrnej, politickej, jednoducho ľudskej.



„V súčasnosti sa postoje radikalizujú: prejavuje sa brutalita nenávisti a na druhej strane krása súcitnej lásky. Všetci chápeme, že nastal čas činov, nie slov. Slovo evanjelia sa teraz vteľuje do skutkov lásky a solidarity a do blízkosti mnohých Európanov, našich bratov a sestier. Dojalo nás to až do hĺbky srdca a rád by som využil túto príležitosť, aby som vám všetkým, ktorí nás podporujete, ktorí sa za nás modlíte a pomáhate nám v tejto historickej skúške, povedal naše úprimné: „Ďakujem!“. Najmä Katolícka cirkev v Európe vo svojej solidarite s obeťami vojny na Ukrajine ukazuje svoju žiarivú materinskú tvár, ktorá nie je len zatienená občasnými škandálmi a ranami, ale je aj ožiarená svetlom lásky, ba svetlom samotného Zmŕtvychvstalého Pána, a odráža ho.



Toto svetlo svieti aj v činnosti takzvaných sekulárnych európskych spoločností, čo svedčí o tom, že napriek kvantitatívnym štatistikám si európska civilizácia zachováva svoju kresťanskú dušu, ktorá ju inšpiruje a vedie v jej zásadných a definitívnych rozhodnutiach. A to v nás všetkých posilňuje nádej. Dokonca si dovolím tvrdiť, že uprostred veľkého utrpenia ukrajinského ľudu sa rodí nová Európa, Európa hodnôt, a nie záujmov, Európa, pre ktorú pojmy ako spravodlivosť, dôstojnosť, sloboda a bratstvo nie sú prázdnymi slovami, ale predstavujú základné princípy, na ktorých sa dá vybudovať bezpečná budúcnosť, hodná človeka a ľudstva zajtrajška, obnovená krajina, o ktorej písal náš najväčší národný básnik Taras Ševčenko:



A na obnovenej zemi

Nebude už žiadny nepriateľ, žiadny protivník,

A bude tam syn a bude tam matka,

A na zemi budú ľudia.        



І на оновленій землі

Врага не буде, супостата,

А буде син, і буде мати,

І будуть люде на землі.



Teraz by som vás chcel jednoducho vyzvať, aby ste sa postavili pred Pána a vo svojich srdciach prosili o odpustenie a milosť obrátenia pre seba i pre tých, ktorí nás utláčajú, a obrátili sa touto modlitbou svätého Jána Pavla II. k nebeskému Otcovi:



Otče, ktorý miluješ život,

a ktorý si zmŕtvychvstaním svojho Syna Ježiša

obnovil človeka a celé stvorenie

a chcel si im darovať svoj pokoj ako prvý dar:

pohliadni so súcitom na ľudstvo zmietané vojnou;

ochraňuj stvorenia neba, zeme a mora,

dielo tvojich rúk,

ktorému hrozí zánik

uprostred nevýslovného utrpenia,

a daj, nech sa na príhovor svätej Márie

osudy ľudí a národov

riadia iba pokojom.

Otče, daj nášmu svetu dni tvojho pokoja!

Amen.



Plné znenie príhovoru je možné nájsť TU.



Preložila: Mária Spišiaková




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024