Bratislava 18. marca (TK KBS) V Bratislave dnes privítali kardinála Michaela Czerneho SJ, špeciálneho delegáta Svätého Otca Františka pre Ukrajinu a prefekta Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj vo Vatikáne. Zúčastnil sa na programe tretích Európskych katolíckych sociálnych dní. V Kostole sv. Jána z Mathy celebroval svätú omšu a prihovoril sa účastníkom podujatia. Súkromne sa stretol s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou a s predsedom vlády SR Eduardom Hegerom. Prinášame rozhovor, ktorý poskytol médiám.
- Eminencia, mohli by ste nám povedať niečo o vašej návšteve ukrajinskej hranice?
„Keď Svätý Otec posiela kardinálov na Ukrajinu, aby vyjadrili jeho solidaritu, jeho modlitbu, jeho bolesť a jeho nádej, je to celkom jednoduché: idete tam a jednoducho ste tam a ľudia hneď vedia, prečo ste tam. Veľmi ma dojalo, ako ľudia okamžite spoznali, že pápež chce, aby cítili jeho prítomnosť. A prvá vec, ktorú uprostred tohto barbarstva potrebujeme, je ľudská istota, ľudská útecha a ľudská blízkosť. To sú napokon aj tak jediné reálne riešenia," povedal o svojej ceste na hranicu Slovenska s Ukrajinou.
„Na ukrajinskej strane ma najviac zaujali čakajúci ľudia,” pokračoval kardinál. „Ľudia čakajúci v autách, ľudia čakajúci po stojačky v rade, rodiny čakajúce počas noci, v mraze, s veľmi malým množstvom vecí... Toto čakanie na prechod je naozaj veľké utrpenie. Po strachu a náhlení ako sa čím skôr dostať na hranice - musia čakať. Reakcia Cirkvi na Ukrajine bola veľmi jednoduchá, ale aj veľmi srdečná a veľkorysá. Takže aspoň nejaká útecha sa dala poskytnúť. Potom, akonáhle prechádzate do Maďarska alebo na Slovensko, a som si istý, že aj do Poľska, hneď vidíte naozaj úžasnú odozvu: katolícke aj iné organizácie robia všetko pre to, aby uspokojili rozličné potreby ľudí. A štát tiež robí dobré veci. Napríklad, v Maďarsku aj na Slovensku ten, kto príde, dostane zadarmo dopravu. Takže nie je problém dostať sa do konkrétneho mesta alebo dokonca na (ďaľšiu) hranicu. Existujú aj iné služby, napríklad ponuky, kde by sa ľudia mohli ubytovať.
Sú rodiny, ktoré ponúkajú bývanie. Tieto veci sú dobre urobené a v tých prvých chvíľach znamenajú naozaj veľa! Ale sú tu aj skutočné tragédie. Stretol som ženu, ktorá v poslednom zhone pri odchode stratila svoj mobilný telefón. A bolo vidieť, že bez neho nevedela, čo má robiť, že bola naozaj stratená. Tam ste mohli vidieť tú smutnú stránku. Ale aj to, keď vidíte matky s deťmi, pretože na hraniciach takmer nie sú muži, prechádzajú len ženy a deti, a rodiny roztrhli... A je tam matka, niekedy stará matka, s malými deťmi, ktoré sú akoby najschopnejšie pokračovať, najschopnejšie začínať odznova. Ale matky a staré matky sú, samozrejme, veľmi zúfalé. Trhá vám to srdce.”
- Je v tom všetkom aj nejaká nádej?
„To, čo som opisoval - tá reakcia: to, že utečenci, len čo sa dostanú cez hranice, že sú tam ľudia, ktorí sa o nich starajú, ľudia, ktorí sú ochotní ich vypočuť, ľudia, ktorí im vychádzajú v ústrety, to dáva nádej. A to je dôležité. Neskôr prídu tzv. stredné riešenia, a aj stredné problémy, ale tá prvá reakcia je veľmi dôležitá. A tam je to úžasné, že hneď ako prekročíte hranice, vidíte stany alebo kontajnery rôznych organizácií, ktoré spolupracujú, aby naozaj pomohli. A situácia sa vyvíja. Takže, teraz sú to tri týždne, čoskoro to bude mesiac, a ešte to bude trvať dlhšie, no stále lepšie sa tam koordinujú a lepšie organizujú. Toto všetko je nádej. Toto sú jej znaky."
- Čo očakávate od týchto dní? Myslíte si, že ľudia z Európy dokážu po pandemickej situácii a vojne na Ukrajine nanovo premyslieť svoje hodnoty?
„Skutočne musia, áno, to je presne ono. Je nám veľmi ľúto, že sme prešli pandémiou, a ešte viac nás mrzí, že prechádzame touto vojnou. Ale bolo by hrozné, keby sme sa z nich nič nepoučili. To by bola strašná škoda. A my sa máme čo učiť. V Európe sa máme čo učiť. A ja naozaj dúfam a myslím si, že tieto katolícke dni zamerané na uvažovanie pomôžu vedeniu Cirkvi, pomôžu ľuďom všeobecne, všetkým občanom, aby si vzali dôležité ponaučenie. A pápež František to povedal tak veľmi jasne: z tejto krízy vyjdeme alebo lepší, alebo horší. Je na nás, či budeme lepší. Dni, ktoré tu v Bratislave organizuje európska cirkev, majú pomôcť, aby sme z toho vyšli lepší. Musíme sa však k tomu postaviť veľmi odhodlane. Nemôžeme si len tak povedať, že veď dobre, bude to OK. Nie. Musíme sa ozaj snažiť. Lebo, učíme sa veľmi pomaly. Trvá nám dlho, kým sa niečo naučíme. A zabúdame. Takže nám treba pripomínať. A vaša úloha ako novinárov je veľmi, veľmi dôležitá: pomáhať ľuďom pozrieť sa pravde do očí! A nenechať sa zneužiť, manipulovať, ale umožniť ľuďom prístup k pravde, ktorú potrebujú, aby sa poučili, aby sa zmenili. A keď to hovorím, len opakujem to, čo Svätý Otec povedal vám všetkým ako novinárom: je veľmi, veľmi dôležité, čo robíte."
- Aké budú ďalšie kroky Svätého Otca?
„Obávam sa, že vás musím pozvať, aby ste sledovali jeho ďalšie kroky: ďalšie kroky sa nedajú popísať vopred, pretože tak to nefunguje. Modlite sa za Františka. On hovorí: modlite sa za mňa. Takže vám to pripomínam: modlite sa za pápeža Františka a dúfam, že Duch Svätý mu pomôže, aby spoznal, aké majú byť ďalšie kroky. Ale neviem si predstaviť, neviem teraz predpovedať, aké budú."
- Aká je šanca na návštevu Svätého Otca na Ukrajine?
„Uvidíme…"
- Myslíte, že on dobre vie, aká je tam situácia?
„Áno, veľmi dobre vie, aká je tam situácia, áno."
- Myslíte si, že toto stretnutie môže pomôcť mladým ľuďom ako ja lepšie pochopiť učenie Cirkvi?
„Nuž, naozaj dúfam, že áno. A dúfam, že ak nie, tak poviete organizátorom, že by mali urobiť lepšie stretnutie (smiech). Je veľmi dôležité, aby sa mladí ľudia podieľali na plánovaní stretnutí a na učení sa zo stretnutí a aby sa dobré ovocie stretnutí šírilo v celej Cirkvi, v mládežníckych skupinách, vo farnostiach. Je to tá istá výzva, ktorú máme vždy, znova a znova pred sebou. Že máme dobré konferencie, ale - a tu sa vám opäť prihováram ako novinárom - že máme dobré konferencie, ale potrebujeme pomoc pri šírení ich výsledkov: a práve tu nám môžete veľmi pomôcť. Preto vás prosím, aby ste to urobili. Mladí ľudia na vás ako novinároch viac “visia”, než že by počúvali priamo kňazov alebo sestričky... Preto vás prosím, pomôžte nám šíriť dobré správy."
Preložil: TK KBS Martin Kramara