Bratislava 18. marca (TK KBS) V Bratislave pokračujú Európske sociálne dni. Prinášame plné znenie príhovoru prezidentky SR Zuzany Čaputovej.
Vaše Eminencie, Excelencie, dámy a páni,
dovoľte, aby som Vás privítala v Bratislave. Veľmi si vážim možnosť stretnúť sa s Vami a prihovoriť sa Vám.
Pôvodne mali byť Tretie európske katolícke sociálne dni venované obnove spoločnosti po pandémii COVID-19. Medzitým však do našich životov i do našich myslí a duší hlboko zasiahol vojenský konflikt v našom susedstve. Cítime smútok i hnev pri pohľade na nevinné obete vojny, prežívame strach, obavy z budúcnosti, no zároveň premýšľame, čo môžeme v tejto situácii urobiť, ako a čím vieme pomôcť.
Naplnili sa slová, ktoré krátko pred ruskou inváziou na Ukrajinu vyslovil Svätý Otec František: „Ľudstvo, ktoré sa pýši tým, že napreduje vo vede, v myslení a v mnohých ďalších krásnych veciach, zaostáva v udržiavaní mieru.“
Moja generácia, hoci vyrastala v neslobode, žila v presvedčení, že bude vojnu poznať len z rozprávaní rodičov a starých rodičov. Mier, bezpečnosť a pokoj sme brali ako samozrejmú súčasť našich každodenných životov. Dnes sme konfrontovaní s poznaním, že sa životy miliónov ľudí môžu zmeniť v priebehu pár hodín. A že sa svet môže v okamihu stať horším miestom pre život. V novej situácii si každý z nás hľadá svoju rolu, svoje poslanie. Týka sa to nás politikov, aj vás, cirkevných spoločenstiev.
V tejto chvíli sa sústreďujeme na pomoc, solidaritu a súcit s trpiacimi, utekajúcimi a prenasledovanými. Som hrdá, že aj na Slovensku sa zdvihla obrovská vlna solidarity k Ukrajincom, ktorí u nás hľadajú bezpečie.
Na ukrajinsko-slovenskej hranici, a aj pred pár dňami na prijatí v Prezidentskom paláci, som stretla mnohých dobrovoľníkov, Slovákov aj Ukrajincov, ktorí podávajú živé a autentické svedectvo o situácii, ktorej čelia. Som rada, že v prvej línii pomoci, sú aj viaceré katolícke organizácie. Chcem využiť túto príležitosť na poďakovanie všetkým dobrovoľníkom. Ale aj ich rodičom, učiteľom, katechétom či duchovným, ktorí mladých ľudí trpezlivo vedú k solidarite, porozumeniu a k skutočnej láske k blížnemu.
Odrazu vidíme, že vzhľadom na možnú dĺžku i vážnosť konfliktu naša ochota pomáhať nemôže byť len otázkou momentálnej eufórie, ale dlhodobým procesom, v ktorom nesmieme stratiť trpezlivosť a pokoru. Pandémia v nás dokázala zmobilizovať tieto kvality, povzbudiť našu spolupatričnosť. No rovnako v časti spoločnosti zasiala aj nevraživosť plynúcu z existenčného tlaku, ale aj z politickej manipulácie. Dnes akoby chcel osud testovať našu pripravenosť znovu. Najmä ak vieme, že ekonomické dôsledky konfliktu budú citeľné dlho po jeho skončení.
Utrpenie, ktoré postihlo Ukrajinu, nám pripomína známu pravdu, že mier nie je len absenciou vojny. Pojem mieru musí byť naplnený láskou, pochopením, toleranciou – teda obsahom vychádzajúcim z nás, z nášho srdca. V tom vidím veľkú príležitosť pre Vaše spoločenstvo, ktoré šíri práve tieto hodnoty.
Všetky mravné a duchovné kvality, ktoré v sebe dnes objavujeme a mobilizujeme, budeme nepochybne potrebovať aj v budúcnosti, pri riešení ďalších problémov, ktoré nás čakajú. Vojna vypukla v okamihu, keď náš kontinent čelí viacerým vážnym a prepojeným výzvam, medzi ktoré patria klimatická kríza, starnutie, zmeny na trhu práce či sociálne nerovnosti.
Ako pripomína Svätý Otec František v encyklike Fratelli Tutti, sme svetové spoločenstvo, ktoré sa plaví na jednej lodi, kde utrpenie jedného spôsobuje ujmu všetkým a nik sa nezachráni sám, zachrániť sa môžeme jedine spoločne.
V ceste za touto víziou vidím naše spoločné poslanie.
Ďakujem!